Fanúšikov legendárneho Olympicu teší nová, výpravná reedícia kultového albumu Prázdniny na Zemi…?, ktorá nadväzuje na predchádzajúce dve jubilejné reedície Olympicu a fanúšikovia ju nájdu na zremastrovanej vinylovej platni a na CD obohatenom o desať bonusov z archívu.
Bolo to najúžasnejšie obdobie, ktoré som v Olympicu zažil, i keď vzťahy v kapele idylické rozhodne neboli, vracia sa v pamäti Petr Janda do dôb vydania albumu, teda do roku 1980, kedy sa udial zásadný prelom nielen v hudobnom smerovaní Olympicu.
Album vznikol v dobe, keď Olympic bola v podstate popová skupina s repertoárom, ktorý by žiadna rocková grupa nehrala ani omylom. Sedemdesiate roky s nami proste zatočili. V roku ‘79 som sa ale opäť skamarátil so Zdeňkom Rytířom, a ako sme tak kuli plány, čo ďalej, on na mňa vystrelil vetu, že už nechce písať jednotlivé piesne, ale že chce urobiť jeden celý album, ako projekt, teda platňu, koncertné prevedenie a televízne spracovanie. Vrhli sme sa na to úplne šialene. Rytíř mi dal deväť tém – hovorili sme zo žartu, že Beethoven napísal tiež len deväť symfónií – a ja som ich zhudobnil. Nikdy som nič také nerobil. A ako ma to bavilo! Na skladanie som mal k dispozícii elektrickú gitaru, mikrofón, dva synťáky, krabicu, do ktorej som kopal a kazetový magnetofón. Na tomto skladateľskom stroji som to celé zložil. Hralo to asi šialene, už to bohužiaľ nemám, ale bolo z toho cítiť niečo mimoriadne, všetci boli nadšení, spomína Petr Janda.
Jeho slová o niečom mimoriadnom dokazujú ako ekologická téma i Rytířove texty, ktoré v Čechách boli vtedy ľahko provokatívne, tak i skutočnosť, ako výrazne je album zapísaný v pamäti fanúšikov. Prázdniny na Zemi…? síce nevygenerovali jasný hit, ale o to je to počin hudobne kompaktnejší a poslucháčsky intenzívnejší. Samostatnou kapitolou bolo koncertné prevedenie nahrávky, ktoré bolo vo vtedajších podmienkach niečím unikátnym.
Scénu sme si stavali sami, technika nám to odmietla robiť. Raz si Milan Broum škaredo privrel prst do tých trubiek. Hrali sme Prázdniny v druhej polovici programu. Keď išla opona hore, na javisku nebolo nič, len jeden stojan s mojím mikrofónom. Potom sa to postupne začalo otvárať. Na konci sa opakovala stále rovnaká melódia, a v jednom okamihu sme prestali hrať a všetko zhaslo. Keď sa rozsvietilo, my sme stáli na forbíne a čakali sme na potlesk. Publikum bolo ohromené, opisuje Petr Janda koncerty, ktoré Olympic hral v zložení Petr Janda (gitara, spev), Mirek Berka (klávesy), Milan Broum (basová gitara) a Petr Hejduk (bicie).
Po všetkých stránkach kultové dielo, ktoré platí z historického pohľadu za najucelenejšie olympické prepojenie muziky a textov. Síce menej singlové, ale vyznením veľmi silné, sa v novej reedícii dočkalo remasteringu z pôvodných pásov, vrátane pôvodného prepojenia skladieb a náhleho konca. Opomenúť nemôžeme ani rekonštruovaný obal zo šťastne nájdených pôvodných diapozitívov Alana Pajera, doplnených bohatou dokumentáciou a desiatku štúdiových i koncertných bonusov, o ktoré je doplnená CD a digitálna verzia.
Novú reedíciu dával dohromady náš dvorný historik Olda Zámostný. O Olympicu vie viac, než my všetci dohromady. Výber so mnou konzultoval, a myslím si, že to ani lepšie urobiť nešlo. Sú tam nahrávky z doby nedávno minulej, kedy sme na žiadosť fanúšikov opäť Prázdniny urobili, trebárs len na jeden koncert. Je tam napríklad báječná nahrávka z Malostranskej besedy, či z O2 Arény a mnoho ďalších. Pre znalcov Prázdnin to bude ozajstná lahôdka, komentuje výber bonusového materiálu spevák.
