Toto je fascinujúca kniha o pôvode psov, ich správaní, potrebách a skrytých povahových hĺbkach. Je neodmysliteľnou súčasťou knižnice každého, kto mal niekedy rád psa a cítil, že jeho láska je opätovaná.
Pes je láska. Jej autorom je Clive L. Wynne, zakladateľ a riaditeľ Canine Science Collaboratory na Arizonskej štátnej univerzite. Ako odborník na psie poznávacie schopnosti publikoval v odborných periodikách , účinkoval v dokumentárnom seriáli National Geographic Explorer a vo vysielaní PBS a BBC.
Každý milovník psov pozná ten pocit. Dotyk psieho ňufáka, ich sálajúce teplo, keď nám ležia pri nohách, aj ich kňučanie, keď chcú vyskočiť na našu posteľ. Naozaj sa zdá, že nás naše psy milujú, hoci to vedci roky odmietajú. Kniha Pes je láska odhaľuje a dokazuje jedinečnosť psov spočívajúcu v tom, že sú schopné prejavovať lásku, čím sa líšia od ostatných zvierat. Dôverný vzťah medzi človekom a psom sa budoval počas ich dlhého spolužitia a dnes sa potvrdzuje, že pes dokáže chápať človeka a prejavovať mu svoju náklonnosť oveľa intenzívnejšie než iné zvieratá.
Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia boli publikované výsledky výskumu, podľa ktorého psy disponujú špeciálnym typom inteligencie. Vedci prichádzali s rôznymi teóriami o tom, že za tisícročia života s ľuďmi sa psom vyvinulo jedinečné chápanie človeka a jeho zámerov, ktoré umožnilo jemnú komunikáciu medzi oboma druhmi. Tento talent sa prezentoval ako jedinečná vlastnosť psov, ktorá z nich robí primeraných spoločníkov ľudí.
Myšlienka, že pes dokáže svojimi poznávacími schopnosťami chápať človeka spôsobom líšiacim sa od ostatných zvierat, má stále veľa zástancov. Štúdium psov je pre nich práca aj vášeň. Keď som sa s touto myšlienkou prvýkrát oboznámil, zdala sa mi ako vierohodné vysvetlenie zarážajúceho úspechu psov na planéte ovládanej človekom, píše Clive L. Wynne v knihe Pes je láska z vydavateľstva Ikar.
Psia láska je podľa neho v skutočnosti základný kameň vzťahu medzi psom a človekom, či si to pripúšťame, alebo nie. Je presvedčený, že sme povinní priznať to a prispôsobiť tomu naše správanie. Teória psej lásky nie je len kľúčom k pochopeniu týchto úžasných zvierat, ale aj k úspešnejšiemu zvládaniu nášho vzájomného vzťahu.
Strhujúce. Sčasti autobiografia, sčasti vedecká detektívka a sčasti výzva. Táto kniha zmení váš pohľad na psy, tvrdí Hal Herzog, autor knihy Niektoré milujeme, niektoré nenávidíme, niektoré jeme.
Prečítajte si úryvok z knihy Pes je láska:
Výskum, ktorý sme s mojimi študentmi uskutočnili, však dokazuje, že psy sa učia chápať význam nášho konania, pretože s nami žijú a nie preto, že by mali nejaký výnimočný druh inteligencie na chápanie ľudí. Zo spôsobu ako sa pohybujeme a konáme, predpokladajú, čo urobíme v nasledujúcom okamihu, a tak sa učia čítať význam nášho správania. Nenarodili sa tak. Psy v útulku to nedokážu, hoci keď majú šancu, rýchlo sa to naučia. Okrem toho sa to dokážu naučiť aj iné zvieratá. Do zoznamu týchto druhov už patria aj iné domestikované zvieratá, ako kone a kozy, ale aj živočíchy, ktorých domestikácia prebieha, ako sú delfíny. Nedávno som sa rozprával s vedcami zo Švédska, ktorý vychovali niekoľko danielov škvrnitých. Poznali môj záujem o tento typ výskumu a s nadšením mi oznámili, že ich zverenci už plne chápu význam ukazovacieho gesta.
Naše psy teda nedisponujú nijakým výnimočným druhom inteligencie a ich schopnosti sú výsledkom pozoruhodného puta medzi ich a naším druhom. Jeho intenzita nám dovoľuje pracovať v tesnej blízkosti a v prípade veľmi trpezlivých ľudí môžu vysoko motivované psy dosiahnuť naozaj výnimočné výkony.
Čo je však zdrojom tohto mimoriadneho puta medzi psami a ľuďmi? Po testovaní, ktoré sme vykonali vo Vlčom parku a miestnom útulku, som už nebol presvedčený o výnimočnej inteligencii psov, ale aj napriek tomu som sa nemohol striasť pocitu, že je na nich niečo výnimočné. Ak to nie je inteligencia, čo to je?
Bol som presvedčený, že odpoveď na túto otázku je životne dôležitá pre psy, ale aj pre ľudí, ktorí ich študujú a starajú sa o ne.
Naše prvé výjazdy do sveta zvieracích útulkov neboli motivované špeciálnym záujmom o to, ako sa v našej spoločnosti zaobchádza so psami bez domova. Moje predstavy o živote psov bez ľudskej rodiny boli až dovtedy naivné a do útulku ma pritiahla profesionálna zvedavosť. Túžil som lepšie pochopiť pôvod ich schopnosti chápať zámery ľudí. Po mojich skúsenostiach s útulkami som však už nemohol ich stav pasívne sledovať.
Milan Buno, knižný publicista
