Svetoznáma režisérka Agnieszka Holland exkluzívne predstaví svoj nový film slovenskému publiku. Vo svojej filmografii má štyri desiatky titulov a na konte tri nominácie na Oscara, Zlatý Globus, aj cenu z Cannes. Jej najnovší film, na ktorom má podiel aj slovenská kinematografia, sa onedlho predstaví vo svetovej premiére na prestížnom festivale Berlinale.
A hneď po účasti na áčkovom festivale zavíta stálica svetového filmu, režisérka Agnieszka Holland, na bratislavský Febiofest. Práve tu exkluzívne po prvýkrát slovenskému publiku uvedie svoj najnovší film – Cez kosti mŕtvych, ktorý sa dostal do oficiálneho výberu hlavnej súťaže Berlinale. Oceňovaná režisérka poctí svojou návštevou záverečný ceremoniál 24. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest. Ten sa v hlavnom meste uskutoční od 2. do 8. marca 2017.
„Agnieszka Holland je dôležitá osobnosť vo svetovom filme a na Slovensko sa pravidelne a rada vracia – nielen osobne, ale aj so svojimi projektami. Je nám cťou, že práve na našej pôde uvedie len krátko po svetovej premiére svoju najnovšiu snímku,“ povedal umelecký riaditeľ Febiofestu Přemysl Martinek.
Hlavnou postavou filmu, ktorý by sa podľa režisérky mohol volať aj Táto krajina nie je pre staré ženské, je excentrická učiteľka a milovníčka zvierat v dôchodkovom veku. V jej okolí sa v rýchlom slede odohrá niekoľko záhadných vrážd. Žena je presvedčená, že vie kto alebo čo má tieto zločiny na svedomí, ale nikto jej neverí. Hrôza a zdesenie z vrážd zároveň kontrastujú s postojom miestnych ľudí, ktorým nevadí masové vyvražďovanie divokých zvierat počas práve prebiehajúcej loveckej sezóny. Autorka označuje príbeh za morálny thriller, kombinuje mystérium s filozofiou, a preto je film prirovnávaný k Menu ruže Umberta Eca.
V medzinárodnej produkcii, ktorá onedlho na 67. ročníku Berlinale zabojuje o Zlatých a Strieborných medveďov, má podiel aj slovenská kinematografia. Napríklad nahrávania filmovej hudby sa za osobnej účasti režisérky zhostil uznávaný Bratislava Symphony Orchestra v priestoroch Slovenského rozhlasu.
Keďže viaceré projekty Agnieszky Holland sa viažu na históriu nášho regiónu, na festivalové plátno sa dostane aj jeden z najnavštevovanejších slovenských filmov – výpravný veľkofilm Jánošík. Pravdivá história, ktorý Agnieszka Holland nakrútila spolu s dcérou Kasiou Adamik.
Úspešná režisérka, pôvodom z Poľska, vyštudovala v 60. rokoch pražskú FAMU. Začínala ako asistentka legendárnych poľských režisérov Krzysztofa Zanussiho aj Andrzeja Wajdu. Ešte pred emigráciou z Poľska získala v roku 1980 Cenu medzinárodných kritikov na festivale Cannes za film Provinční herci (1978).Za jej najlepšie dielo je považovaný film Európa, Európa (1990), ktorý bol ocenený Zlatým Globusom a oscarovou nomináciou za najlepší scenár. Ďalšie dve nominácie na zlatú sošku a to pre najlepší cudzojazyčný film získala za filmy Bittere Ernte (1985) a V temnote (2011). Preslávila sa aj filmom Totálne zatmenie (1995) v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom. České i slovenské publikum naposledy zaujala oceňovanou trojdielnou sériou pre HBO, Hoříci keř (2013) o alarmujúcom čine Jana Palacha, ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti okupácii Československa. K jej významných prácam patria aj režírovania svetoznámych seriálov ako Rosemary’s Baby, House of Cards či Treme, za ktorý získala nomináciu na EMMY.
Profilová sekcia Febiofestu Osobnosti klubového filmu privíta aj nestora československého filmu, dramaturga a scenáristu Lubora Dohnala, ktorý stojí za scenármi filmov zo zlatého fondu – za Jakubiskovými Kristovými rokmi, za Havettovou Slávnosťou v botanickej záhrade či za Petrolejovými lampami Juraja Herza. Signatár Charty 77, ktorý pracoval aj v kotolni aj ako upratovač v metre, emigroval v roku 1978 do Mníchova, kde pôsobil ako scenárista, režisér, dramaturg aj fejtonista rádia Slobodná Európa. Od roku 2002 je vedúcim katedry scenáristiky na FAMU.
„Aj keď už náš spoločný štát neexistuje, Lubor Dohnal sa stále v rámci svojej pedagogickej a dramaturgickej práce stretáva s novými generáciami filmárov z oboch krajín a pokračuje tak v tom, čo kedysi započal s tvorcami ako Elo Havetta alebo Juraj Jakubisko,“ povedal Přemysl Martinek.
„Práca dramaturga je vždy tak trochu neviditeľná, ale pre film má rozhodujúci charakter. Lubor Dohnal sa dnes nevenuje práci na vysokorozpočtových projektoch, ale starostlivo si vyberá látky aj režisérov, s ktorými spolupracuje a vyhľadáva nové talenty, prístupy a presvedčivé výpovede o dnešnom svete,“ dodal.
Za svoju prácu získa počas Febiofestu Cenu Asociácie slovenských filmových klubov za prínos klubovému hnutiu. Zaujímavosťou je, že v roku 2008 natočil film Sklenené obrazy o sklárovi Pavlovi Machovi, ktorý je autorom ceny ASFK. Diváci si budú môcť na festivalovom plátne pozrieť aj snímku Marlene režiséra Maximiliana Schella o legendárnej Marlete Dietrich (1984), ku ktorému vytvoril scenár.
„Miroslav Janek je tak trochu solitérom súčasného dokumentu,“ hovorí o významnom českom filmárovi, ktorý tiež zavíta na Febiofest, umelecký riaditeľ Febiofestu. Ešte pred emigráciou do USA stihol Miroslav Janek nakrútiť do konca 70. rokov takmer 40 krátkych filmov, v Amerike pracoval ako strihač i kameraman. Od roku 1998 je stálym pedagógom FAMU. Pre slovenské publikum bude na Febiofeste prekvapením jeho posledný titul Normální autistický film, ktorý zobrazuje päticu obdivuhodných detí, ktorým spoločnosť dala nálepku autista. Snímka sa stala Najlepším českým dokumentárnym filmom roka 2016 a získala Cenu študentskej poroty na 20. MFDF Jihlava.
Divákom sa počas Febiofestu 2017 predstaví vyše 100 filmov v 10 sekciách. Výber filmov z bratislavskej časti poputuje od 4. marca do 7. apríla 2017 až do 10 slovenských miest – do Košíc, Prešova, Martina, Banskej Bystrice, Levíc, Trnavy, Trenčína, Prievidze, Kežmarku a po prvýkrát aj do Popradu. Hlavným organizátorom MFFK Febiofest je Asociácia slovenských filmových klubov.
