Miroslav Beblavý napísal knihu o histórii moderného slovenského papalášstva s názvom Nová šľachta. Kniha vychádza vo vydavateľstve Ikar so Shootyho ilustráciami. Beblavý sa téme papalášstva venuje dlho. Už ako poslanec poukazoval na plagiátorstvo pri diplomových prácach, zlaté padáky, maséra Kostku, ako aj na mnohé iné prejavy papalášstva v slovenskej politike. Teraz si vyše stovku rôznych prípadov a káuz môžete prečítať v jeho knihe.
Papalášstvo má na dôveru verejnosti k politike a správe štátu často horší vplyv ako veľká korupcia. Ak politické a spoločenské elity nie sú schopné urobiť si základný poriadok a byť aspoň do určitej miery vzorom pre občanov, ťažko uveriť, že dokážu upratať oveľa zákernejšiu a hlbšie zakorenenú veľkú korupciu, myslí si bývalý politik Miroslav Beblavý a dodáva, že pri čítaní jeho knihy sa niekedy zasmejete, často budete zúriť. Ručím však, že sa nestihnete nudiť, sľubuje.
Táto kniha je o papalášstve a boji s ním. Samozrejme, papalášstvo je len časť toho, ako sa na Slovensku zneužíva moc. Venoval som sa aj veľkým korupčným prípadom a tunelovaniu v sociálnych podnikoch, školstve, zdravotníctve či na Finančnej správe, kde spolu išlo o stovky miliónov, možno aj o miliardu eur. Sú to veľké a zaujímavé prípady, ale tu o nich nepíšem, vysvetľuje autor.
Na vlastnej koži zažil, aký ťažký je boj proti nezmyselným výsadám prominentov. Na základe tejto skúsenosti a viac ako dvoch stoviek zdrojov prináša jedinečné svedectvo o spôsoboch, akými si tí hore bez hanby užívajú svoje postavenie. Niekomu stojí rýchlik v dedine, iný vojenskou stíhačkou sfúkaval sviečky na cintoríne. Dôchodkyňu s maturitou dosadil jej zať až do dozornej rady banky. V knihe sa dozviete aj to, prečo je podľa diplomatov maslo v Prahe päťkrát drahšie a kto zarába lepšie ako v Amerike.
Beblavý ukazuje, čo všetko sa proti papalášstvu vyskúšalo a čo musíme spraviť, aby sme ho konečne porazili. Kniha tak prináša pohľad do smutného zákulisia slovenskej politiky a veľmi trefne ju doplnili ilustrácie karikaturistu Martina Shootyho Šútovca.
Prečítajte si úryvok z knihy Nová šľachta:
O platoch verejných činiteľov sa hovorí často. Keď sa o nich píše v novinách, vyjadrenia sú plné zákonov a paragrafov, platových tabuliek či zmluvných nárokov. Celé to budí dojem dokonale skonštruovaného a logického systému. Vyššia mzda by mala odrážať vyššie vzdelanie, skúsenosť či odbornosť, ale aj vyššiu zodpovednosť. Hovorí sa aj o tom, že štát by mal byť konkurencieschopný súkromnému sektoru a odborníkov vhodne ohodnotiť. V skutočnosti je to pri politických funkciách jedna veľká džungľa, kde platia štyri zákony. Po prvé, najlepšie platení sú tí, čo si platy určujú sami. Po druhé, ak si plat nevieš určiť sám, uchmatni aspoň, čo sa dá. Do tretice platí, že čím si ďalej od ostrého a závistlivého oka verejnosti, tým viac sa dá uchmatnúť. A na záver poučenie, že raz získanej výhody sa nikdy nevzdaj.
Napríklad Ján Ďurišin, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, zarobil v roku 2018 až 116 179 eur, čo je takmer 10 000 eur mesačne. Bol to rok, keď na Slovensku nielenže nepribudol ani jeden ukončený kilometer diaľnice či rýchlostnej cesty, ale aj rok, keď meškala výstavba na všetkých projektoch. Ďurišin si napriek tomu zobral domov dvakrát toľko ako vtedajší predseda vlády. Suverénne najlepšie plateným verejným zamestnancom na Slovensku je guvernér Národnej banky Slovenska. V roku 2019 zarobil Peter Kažimír ako čerstvý guvernér pri prepočte na hrubú mzdu viac ako 20 000 eur mesačne. Okrem jeho vlastných viceguvernérov sa k nemu nikto iný nepribližuje. Dokonca ani prezidentka republiky. V roku 2019 zarábala oproti guvernérovi „chabých“ 13 483 eur mesačne.
Odmeny, prémie, bonusy. Bežná súčasť odmeňovania. Keď zamestnanec splní náročné úlohy alebo ukáže nadštandardný výkon, môže šéf odsúhlasiť extra peniaze. Odmeny sú súčasťou platovej kultúry v štátnej správe aj preto, že v mnohých prípadoch ide o jediný spôsob, ako sa v systéme platových tabuliek dostať k ďalším peniazom. Aj keď zákony dlhé roky jasne hovorili, že odmeny pre verejných zamestnancov by sa mali vyplácať individuálne a za osobitný výkon, stalo sa nepísaným zvykom, že ak boli peniaze, vyplácali sa pred Vianocami či v lete plošne.
Situácia na Slovensku sa zhoršuje. Neexistujú síce žiadne medzinárodné štatistiky, ale málokde v Európe nájdeme takú kombináciu usadených privilégií a nových výčinov. Môžeme len špekulovať, prečo sa za posledných pätnásť rokov nová šľachta a jej veľkopanské maniere zabetónovali v toľkých oblastiach, myslí si Miroslav Beblavý, autor knihy Nová šľachta – Papalášstvo od Mečiara po Matoviča.
Miroslav Beblavý je známy najmä ako bývalý poslanec parlamentu. Ustavičným navrhovaním zákonov a poukazovaním na malé aj veľké kauzy prominentov liezol svojim kolegom na nervy desať rokov. Dnes už majú pokoj, pretože vo voľbách 2020 jeho koalícia PS/SPOLU tesne neuspela. Okrem potreby riešiť spoločenské problémy má rovnako silné nutkanie niečo zakladať – napríklad Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (2001), Ústav verejnej politiky na Univerzite Komenského (2004), tím pre výskum zamestnanosti a školstva v bruselskom think tanku CEPS (2011) či stranu SPOLU – občianska demokracia (2018). Po odchode z politiky si zobral polročné voľno a napísal túto knihu. Žije s rodinou v Bratislave.
Milan Buno, knižný publicista
