História sa rada opakuje. Väčšinou tento slovný zvrat používame pri nejakom zásadnom, no negatívnom konštatovaní. Výnimočne, ako v tomto prípade, je to myslené ako petarda skutočného nadšenia. Rozmením na mince z retiazky brušnej tanečnice 😊.
Ono je to zrejme náhoda, ale nedá sa prehliadnuť, že presne pred tridsiatimi rokmi vydal Peter Nagy album Jamaica Rum. Bolo to také zvláštne obdobie. Československo si už politici v zákulisí delili na dve krajiny, mafia z Balkánu sa rozhodovala, kde sa im bude lepšie vypaľovať a domácich umelcov prevalcovala anglosaská muzika.
A práve v tom období prišiel Peter Nagy s jednou zo svojich najzásadnejších nahrávok, ktorá v tej záplave svetovej muziky priniesla minimálne šesť silných hitov, ktoré sú dnes kultové, ale v globále bola nahrávka Jamaica Rum jednou z najlepších spevákových platní. Prečo? Pretože na nej bez problémov ukázal, že nie je iba pesničkár, alebo popový spevák, ale že mu v žilách koluje ich rocková krv a nebráni sa ani iným žánrovým pokusom, ktoré napokon vypálili na výbornú. K tomu jeho brilantné umenie slova a vo výsledku petarda, ktorou všetkým tým svetovým hviezdam ukázal…, kto je tu doma 😊.
Vonku prší a voda berie špinu do kanálov.
Prešlo tridsať rokov. Niežeby Peter Nagy odvtedy nevydal žiaden album, bolo ich niekoľko a boli naozaj dobré. Ibaže ten posledný s novými piesňami vyšiel skoro na deň pred dvanástimi rokmi (Labute a havrany) a po projektoch Pianko, ktoré nádherne spomalili našu uponáhľanú dobu sa mohlo zdať, že nové piesne sú v nedohľadne.
Možno za to môže situácia, v ktorej posledný rok žijeme, pretože zrejme aj u Petra Nagya sa upratovalo v šuplíkoch. Sám totiž priznáva, že niektoré z nových piesní mal hotové dávnejšie, len ich oprášil. Ďalšie zas vznikli v poslednom období a v jeho nádhernom jazyku reflektujú na dobu, ktorá sa týka každého jedného z nás, či sa nám to páči alebo nie.
Fantastické je, že Peter Nagy ostáva v prvom rade umelcom. Nie je odborníkom na všetko, neradí ako prežiť. On vlastne v podstate rovno servíruje ten najúčinnejší liek. K témam svojich piesní, ktorým dominuje láska a naše životy, ktoré v súčasnosti žijeme formou rýchlej jazdy v luxusnej káre sa stavia s ľahkosťou pierka, ktoré lieta na albume nielen prostredníctvom rovnomennej piesne, ale sa nad nami pomyselné vznáša celý čas. Album Petrolej je jasným dôkazom toho, že Peter Nagy má stále dušu básnika i romantika, a od Boha dar hrať sa so slovíčkami. Pri tom všetkom vie byť atrament z jeho kalamára i riadne ironický až cynický, čo však dodáva jeho piesňam punc reality. V jeho desiatich nových piesňach sa jednoducho nájde každý.
Hudobne je novinka Petrolej naozaj veľmi blízko práve tridsaťročnému albumu Jamaica Rum. Formou. Pretože spevák na albume presvedčivo, doslova lusknutím prstu dokazuje, že sa cíti veľmi dobre nielen v popovej polohe, ale i v rockovejšej, či s kvapkami reggae na jazyku a samozrejme ako interpret balád. To všetko totiž album Petrolej prináša.
Už pri prvom počúvaní musí poslucháč nadobudnúť pocit, že vznik tohto albumu Petra Nagya nesmierne bavil. V podstate to dokazoval neuveriteľnou spŕškou statusov z nahrávacieho štúdia na svojich sociálnych sieťach. Prostredníctvom nich postupne odkrýval tie najdôležitejšie tajomstvá vzniku tejto nahrávky. V prvom rade to, že k jej vzniku prizval bývalých členov svojej kapely Indigo, s ktorými hrával v osemdesiatych rokoch. Priznám sa, že Miro Okáľ za bicími, je pre mňa, pre človeka, ktorý na Indigu s Petrom Nagyom v osemdesiatkach vyrastal, zhruba rovnaký sviatok, ako 17. máj pre Nórov. A že mu to bubnuje v roku 2021 excelentne, môže poslucháč počuť v každej skladbe.
Stručne možno povedať, že práve niekdajší členovia Indiga sa postarali o ten tradičný nagyovský zvuk z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, Mišo Kovalčík zas odpálil rockovú linku a ľudia, s ktorými Peter Nagy obcestoval dvakrát republiku na turné Piánko, tomu celému dali noblesu.
Tam kde nie je signál, vtáci pijú rannú rosu,
a my môžeme snívať, vidieť Slobodu chodiť bosú.
Všetky tieto indície postupne naznačovali, že sa schyľuje k nahrávke roka. Trochu na škodu je, že nie je moc s čím porovnávať, pretože napriek tomu, že posledný rok mali umelci dosť času, s novými nahrávkami trh moc nezaplavili. Avšak, keby to aj tak bolo, myslím si, že Peter Nagy by ich plameňom zo svojej petrolejovej lampy hravo zatienil. Mal som od tejto platne veľké očakávania, ale v globále ich Peter Nagy všetky prekonal.
Pre mňa osobne je album Petrolej stopercentný. Prináša totiž všetko, na čom som bol hudobne odkojený. Nič mu nechýba, nič na ňom nie je navyše. Skutočná muzika, texty, s ktorými sa viem ako poslucháč stotožniť a interpret, ktorému ten tucet rokov bez nových piesní neuveriteľne prospel, pretože, ako počuť, teraz ho nahrávanie noviniek neuveriteľne bavilo. Presviedča o tom každou jednou z 35 minút albumu. Poslucháčov nepochybne už presvedčil novinkou Raz sa všetko vyrieši, ktorá veselo a úspešne rotuje slovenským i českým jarným éterom a poslucháči ju prijali s obrovským nadšením. A zaručujem, že album, ktorý som mohol počúvať exkluzívne niekoľko dní pred vydaním, prináša deväť ďalších tak skvelých piesní. Peter Nagy je vo výbornej forme a v podstate si dovolím tvrdiť, že v tomto divnom svete je jedným z mála, ak nie vôbec posledným, ktorý tu ešte niečo garantuje. A mojim posledným prianím je položiť si Petrolej na vinyle vedľa vinylu Jamaica Rum a iba ich striedať na gramofóne. Pomyselný kruh by sa tým uzavrel v nádeji, že Peter Nagy čoskoro rozkrúti ďalší, na ktorý nebude treba čakať ďalších dvanásť rokov.
Pavol Božík
100%
ZOZNAM SKLADIEB (PETER NAGY – PETROLEJ):
Bez ženy som stratený
Raz sa všetko vyrieši (Tup, tup song)
Petrolej
Vzducholoď
Fejky
Tajné leto
Pierko
Čudná poviedka
Vypustím motýle
Tam, kde nie je signál
Vydavateľstvo: Peter Nagy Music
Rok vydania: 2021
Celkový čas: 35 minút
Počet piesní: 10
