Peter Nagy vydáva po dvanástich rokoch novinku s názvom Petrolej. Nový, optimistický album, rovnako ako jeho autor, ktorý si na platňu napísal desať celkom nových piesní. Komplet prináša rockovejšie piesne so skupinou Indigo a tiež balady s klavírom a sláčikovým kvartetom. Prvým singlom z ováciami a nadšením prijatého albumu Petrolej sa stala chytľavá pieseň Raz sa všetko vyrieši.
Je to veľmi optimistický album v neveselej dobe. Tematicky som piesne pripravoval niekoľko rokov a finálne práce mi trvali rok. Snažil so sa spraviť album, ktorý by okrem metafor v textoch mal tiež globálnu metaforu. Album je o civilizácii, o jej nenápadnej toxicite pre náš citový život. Ešte donedávna sme sa cítili spokojne a slobodne. Táto doba nám niečo naznačuje. Prežijú tí, čo chápu, vedia sa s úsmevom vznášať nad fanatizmom materialistov. Prežijú tí, čo dokážu žiť pekný život, sústredený na zážitky a pocity. Je to album rockový aj romantický, ale hlavne úsmevne šepkajúci proti dvom slovám, ktoré niektorí nie sú ochotní počuť: konzum teror. Ale nebojte sa, moje piesne sa snažia usmievať sa, konštatuje Peter Nagy.
Celý album som textoval opatrne, aby ako celok nemal akýsi mindrák. Ľudia si to buď vezmú, alebo nie. Nakoniec petrolej je stelesnením pokojného plameňa, ale takisto aj jednoduchého svetla, ktoré asi potrebujeme, aby sa nám rozjasnilo, keďže neónové reklamy konzumného sveta akosi zlyhávajú. Napríklad reggae pieseň Pierko je o letiacom pierku ako symbole vysnívanej ľahkosti života. Doslova úsmevnou iróniou je pointa textu: Sme pripútaní zmluvami, pripútaní úvermi, pripútaní zákazmi. A keď ste už pripútaní, naša spoločnosť vám želá šťastný let. S iróniou použitý slogan leteckých spoločností, keďže naša pozemská spoločnosť lietaniu veľmi nefandí, vysvetľuje hitmaker Peter Nagy.
Album Petrolej nahrala skupina Indigo v zostave snov, v ktorej s k Petrovi Nagyovi pripojili i legendárni hráči, ktorí Indigo v osemdesiatych rokoch zakladali – Miro Okál na bicie a Laco Kožusznik na akustickú gitaru, či vokalista Jozef Maták. V baladách hrajú Pavol Bartovic a kvarteto Milana Adamca.
Muzikantsky som mal pocit, ako keď sme robili prvé albumy v 80. rokoch. Pripomínalo mi to časy so starým Indigom. Boli sme pripravení po mesiaci skúšania. Stala sa zvláštna vec, mali sme amatérsku radosť z hrania, ale profesionálne zručnosti. Každý z členov kapely sa snažil dať zo seba to najlepšie. Ja som zo svojej kapely nadšený. Už aby sme mohli vyjsť na pódiá. Mám pocit, že sa to fakt podarilo. Tento album som totiž robil z pocitom, že ho robiť nemusím, ale chcem. A to je oslobodzujúce, teší sa československý Zlatý slávik.
