Paralelné matky, najnovší film Pedra Almodóvara, sú prazvláštnou kombináciou španielskej národnej histórie a dramatického príbehu dvoch žien, ktorých osudy sa pretli v madridskej pôrodnici. Na pozadí ich príbehu, snáď po prvý raz vo svojej obsiahlej filmografii, otvára kultový španielsky režisér jatrivé rany španielskej histórie, pridáva štipku politiky a samozrejme dochucuje silným ženským príbehom. A nech to znie akokoľvek prekombinovane, maestro z toho opäť vychádza so vztýčenou hlavou.
Dve ženy, Janis a Ana, sa ocitnú v rovnaký čas v nemocničnej izbe, kde čakajú na pôrod. Obe sú slobodné a nečakane otehotneli. Janis, je v strednom veku, neľutuje, že je tehotná a teší sa. Druhá, dospievajúca Ana, je vystrašená, kajúcna a traumatizovaná. Janis sa ju snaží povzbudiť, zatiaľ čo sa pohybujú ako námesačné po nemocničných chodbách. Niekoľko slov, ktoré si v týchto hodinách vymenia, vytvorí medzi nimi veľmi úzke prepojenie, ktoré sa rozvinie a skomplikuje tak, že im zásadným spôsobom zmení ich životy.
Lesbická scéna Penélope Cruz určite nie je vrcholom tohto filmu, ale mužského diváka by mohla prilákať do kina, čo veľmi dobre vie aj samotný režisér, ktorý ju do filmu zasadil a v žiadnom prípade nie prvoplánovo. Pretože to by sme tak mohli označiť celý ťažiskový príbeh, na ktorom je film postavený. Ibaže…
Pedro Almodóvar sa snaží poukázať na Pandorinu skrinku španielskych dejín a je mu od začiatku jasné, že ak na to chce poukázať a osloviť diváka globálne, po celom svete, nemôže o tom nakrútiť samostatný film, ale túto časť histórie zakomponovať do ďalšieho ženského príbehu, ktoré mu tak idú. Napriek tomu, že to znie veľmi komplikovanie, robí to absolútne prirodzene a hlavne zrozumiteľne, pričom sa snaží klásť dôraz na to, čo si v súčasnosti treba mimoriadne pripomínať a síce, že ak zabúdame na svoju minulosť, nečaká nás žiadna budúcnosť.
Oficiálna filmová anotácia je síce obsiahla, ale v kontexte filmu veľmi skúpa. Zároveň mi je jasné, že ak by sa k nej pridala čo i len veta navyše, ktorá by poodhalila filmový príbeh, prezradila by sa zrejme podstata. Paralelné matky prinášajú silný ženský príbeh. Hlavná hrdinka síce aj na môj vkus (a to Almodóvara milujem) nekoná racionálne, a tak ako ona, by nekonala ani žiadna horkokrvná Španielka, pre ktorú je celý život jedna veľká maňana, ale aj napriek tomu som presvedčený, že fanúšikovia režiséra mu budú opäť zobať z ruky.
Filmu samozrejme dominuje Penélope Cruz, ktorej postavu režisér písal priamo na telo, nechýbajú však ani jeho milované herečky, ktorých tváre diváka sprevádzajú od režisérových filmárskych počiatkov. Fascinujúce je , ako v podstate celý príbeh filmu Paralelné matky dokážu vyrozprávať ženy a Pedro Almodóvar si na dvojhodinový film v podstate vystačí s jediným mužom.
Nečakane iné, než by divák od Almodóvara čakal, ale rovnako fascinujúce. Nad pár drobnosťami sa dá poľahky prižmúriť oko, v konečnom zúčtovaní sú však Paralelné matky ďalším zásahom španielskeho režiséra do čierneho.
Pavol Božík
90%
Réžia: Pedro Almodóvar
Hrajú: Penélope Cruz, Rossy de Palma, Aitana Sánchez-Gijón
Premiéra: 28. október 2021
Distribuuje: Magic Box Slovakia
Žáner: Dráma
Verzia: 2D
Čas projekcie: 122 minút
