Cvičenie mozgu, nie tela! Nazrieť do hlavy páchateľa, splietať jemnú sieť detailov a občas vybočiť zo zabehnutých myšlienkových koľají. Dokážu myšlienky vraha doviesť vyšetrovateľov k rozlúsknutiu prípadu? Ako vzniká portrét páchateľa a na čo je vlastne dobrý? Ako funguje behaviorálna analýza v praxi? Čo je v kriminálnych seriáloch založené na realite a čo je fikcia? Prezradí v utorok 18. januára v online prednáške kriminalista Matej Snopko a jeho hosť, spisovateľ Marko Thelen. Večer objasní aj to, na čo slúži modus operandi a motív zločinu, akým spôsobom vzniká profil neznámeho páchateľa, ako funguje profilér v našich končinách, akú históriu má profilovanie u nás či akú váhu má tento odbor v našom právnom systéme.
Ako by ste laikovi vysvetlili, čo znamená zostavovanie profilu páchateľa a k čomu to slúži?
Profilovanie sa robí len v závažných trestných činoch, keď páchateľ odíde či ujde z miesta činu, aby sa vyhol trestu. Zostane po ňom veľká škoda či následok, napríklad vylúpená banka, znásilnená žena či mŕtvy človek. Akonáhle sa zistí, že došlo k trestnému činu, rozbehne sa celá tá detektívna, súdno-lekárska, kriminalisticko-technická a vyšetrovateľská mašinéria. Hľadajú sa a zaisťujú stopy na mieste činu, vypočúvajú sa svedkovia, prebieha pitva, mapuje sa posledný pohyb a kontakty obete… Väčšinou ide o dlhú, v podstate hodinársky presnú prácu, pri ktorej je za potreby aj veľa šťastia. Krásnym príkladom takéhoto klasického detektívneho postupu je kriminálny televízny seriál Derrick.
Pri akých zločinoch sa zvykne robiť profil neznámeho páchateľa?
Zostavenie profilu páchateľa je pre detektívov skratkou k cieľu. Kriminalista a vyšetrovateľ dostanú odborný odhad, teda profil páchateľa. Nie je to však znalecký posudok, ale akýsi návod pre detektívov s informáciami, kde, aký typ a koľko osôb hľadať. Páchateľ, či chce alebo nie, zanecháva na mieste činu stopy a tie pri správnom prečítaní ukážu jeho profil, teda telesné, duševné, pracovné a spoločenské vlastnosti. Ak majú detektívi aspoň takto čiastočne vykresleného páchateľa, môžu ho nájsť ľahšie a rýchlejšie. Nemusia preosievať každého, napríklad všetkých mužov v mestskej štvrti či v továrni.
Kto sa podieľa na profilovaní?
Kriminalistika je tak, ako napríklad chirurgia či profesionálny hokej, výslovne tímová práca. Sám detektív, vyšetrovateľ alebo kriminalistický technik by so závažným prípadom nepohol. Tak je to aj s profilovačom. Aby zostavil obraz páchateľa, musí spolupracovať s množstvom špecialistov, a to nielen s kriminalistickým expertom, súdnym lekárom, psychológom či psychiatrom, ale napríklad aj so špecialistom na hmyz, výrobcom textilu, alebo starožitníkom. Skrátka všetkými, ktorí vedia dať odpovede na veci súvisiace s konkrétnym trestným činom. Tu platí pravidlo, že dobre položená otázka je neraz cennejšia než odpoveď.
Kedy vznikol odbor profilovania?
Jeden z prvých, doteraz odborne uznávaných profilov páchateľa vznikol v USA počas druhej svetovej vojny. Bol to profil Adolfa Hitlera. Potom sa vytvárali profily osôb, ktoré vykonávali špionáž v krajine v prospech nacistov. Profilovanie sa teda najprv využívalo v protišpionážnej a vojenskej činnosti. Po vojne, opäť v Amerike, začal jeden z bývalých vojenských policajtov profilovať aj sériových vrahov. Už ako dieťa sa s kamarátom snažili zostaviť profil tzv. Ružového vraha, ktorý vyčíňal v ich štvrti. Znásilňoval a zabíjal ženy, a na miestach činov zanechával polícii správy o sebe napísané rúžom. Keď tento budúci profilovač skončil službu v armáde, prihlásil sa k FBI. Jeho pracovné postupy sa ujali. Časom získal podporu prezidenta Regana a založil profilovacie pracovisko FBI. Podobné potom vznikli aj v Anglicku.
Ako ste sa k tejto činnosti dostali vy?
Tak ako ten spomínaný americký špecialista, aj ja som už ako dieťa miloval príbehy Sherlocka Holmesa a starých kriminalistov. Na tomto základe som staval svoje uvažovanie. Po policajnej škole a po službe na pracovisku, ktoré chráni ústavných činiteľov, som sa prihlásil na Odbor všeobecnej kriminality Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti Západoslovenského kraja. Konkrétne na Oddelenie násilnej kriminality. Z neho som neskôr prešiel na Oddelenie dlhodobo nevyriešených závažných trestných činov. Mal som veľkú podporu nadriadených aj kolegov. Začalo sa nám náramne dariť. Časom sme založili na Prezídiu policajného zboru, neskôr na Kriminalistickom ústave, oddelenie profilácie páchateľa. Uchádzali sme sa aj o politickú podporu a vyzeralo to veľmi dobre. Ku konci vlády Vladimíra Mečiara bolo naše oddelenie následkom jeho reorganizácie policajného zboru zrušené. Nebolo to nič osobné, len hlúpa politická chyba. Stal som sa spisovateľom a televíznym komentátorom. Neskôr aj regionálnym politikom.
Môžete povedať nejaký prípad v dejinách Slovenska, kde takýto profil pomohol doviesť políciu k páchateľovi?
Prvým, výrazným úspechom bolo dolapenie ženy, ktorá v Šali hrýzla a bila deti, čo matky nechali na chvíľu bez dozoru na verejných priestranstvách v kočíkoch. Posledné z nich pred útokom aj uniesla. Keby nebola zadržaná, asi by nasledovala vražda. Neskôr sme začali pracovať aj medzinárodne. V Česku na prípade ženy, ktorú našli vo vlastnom byte s otvorenou brušnou dutinou a črevom nakrájaným na asi 10-centimetrové kúsky. Jedným z najzaujímavejších prípadov boli vraždy žien, ktoré v Európe vykonal Bratislavčan Ondrej Rigo. V tomto prípade sme spolupracovali aj s FBI. Na základe tohto prípadu sa rodila aj medzinárodná dohoda o spolupráci. Američania mali pomáhať pri založení profilujúcich pracovísk od USA po Nemecko a Rakúsko. My zase od Česka a Slovenska až po Japonsko. Všetci sme mali na tom záujem, pretože sme si boli istí, že nové rozdelenie sveta a sloboda pohybu umožní voľné cestovanie a medzinárodné páchanie najzávažnejších skutkov najrôznejším typom zločincov. To sa aj potvrdilo. Spomínaná reorganizácia polície nás však zastavila. Potom sa akási policajná hovorkyňa pre televíziu vyjadrila, že slovenská polícia profilovanie páchateľa neuznáva ako metódu. Svet však pokračoval vo vývoji tejto metódy ďalej. V súčasnosti sa, chvalabohu, objavujú mladí odborníci, ktorých profilovanie veľmi zaujíma. Je len otázkou času, kedy sa v profilovaní bude u nás pokračovať ďalej.
Matej Snopko je bývalý kriminalista, ktorý patrí medzi popredných odborníkov špecializujúcich sa na násilnú a sexuálnu trestnú činnosť a problematiku vrážd. Pracoval ako vedúci oddelenia profilovania páchateľa, ktoré založil spoločne s kolegom. Venoval sa najmä vykresľovaniu vlastností páchateľa podľa stôp, ktoré po sebe na mieste činu zanechal. So svojimi spolupracovníkmi výrazne prispieval k hľadaniu moderných a efektívnych metód kriminalistiky. Je autorom kníh, ktoré sa venujú osobnosti a činom sexuálnych, hromadných a masových vrahov, ako aj ich koncom.
