Pozná ju každý, ale nespoznal ju skoro nikto. Cestovateľské kino sa v utorok 17. mája v KC Dunaj vydá na na dobrodružnú cestu do zvieracej ríše Afriky. Exotickú faunu a flóru odhalia národné parky od Krugera cez Etoshu, Chobe, Serengeti, Ngorongoro, Masai Maru až po menej Mznáme Aberdare. Cestovateľka Mirka Badinská priblíži zvery, ktoré tvoria legendárnu africkú veľkú päťku, ale návštevníkov zoznámi aj s netradičnými tvormi, ktoré formujú malú päťku. Prezradí, kde sa na safari dá bicyklovať alebo ako sa trekuje za horskými gorilami v Rwande.
Aká bola vaša prvá cesta do Afriky a ako ste sa dostali k safari?
Ak si dobre pamätám, bolo to pred 20 rokmi, keď som ešte ako študentka cestovného ruchu pracovala v cestovnej kancelárii a naskytla sa príležitosť ísť na veľtrh cestovného ruchu do Harare v Zimbabwe. V rámci sprievodného programu som sa vtedy dostala na viacero miest, vyskúšala som si kŕmenie levíčat priamo z fľaše a dostala som sa tiež aj na svoje prvé safari do národného parku Hwange. Tam sa začala moja love story s Afrikou. (úsmev)
Afrika je dosť široký pojem. Ktoré krajiny či oblasti z pohľadu fauny sú najzaujímavejšie?
To áno, ja sama som háklivá na to, keď sa o Afrike hovorí ako o jednej krajine. Afrika je obrovský kontinent a keď sa povie, že v Afrike je ebola, tak to vyvoláva dojem, že všade v Afrike je ebola. Je to to isté, ako keby sme povedali, že v Európe sa bojuje. Ak sa chce niekto vybrať do Afriky za zvieratami, tak je ideálne začať buď vo východnej alebo južnej Afrike. Keňa, Tanzánia, takisto aj Rwanda sú krajiny priateľské k turistom a ponúkajú široké spektrum rôznych národných parkov. V južnej Afrike kroky väčšiny turistov smerujú do Krugerovho národného parku, ja osobne však mám radšej národné parky v Namíbii a Botswane, kde stretnete podstatne menej áut a ľudí. A tiež ešte jeden tip – určite by som si vybrala kombináciu dvoch rôznych parkov či rezervácií, ako stráviť povedzme 3 – 4 dni v jednom národnom parku.
Ktoré národné parky vás oslovili najviac?
Toto je večná dilema. Chcem ísť na safari, kam? Ak by som si mala vybrať iba jednu lokalitu, bol by to zrejme kráter Ngorongoro v Tanzánii, ktorý nie je síce rozľahlý, ale je domovom takého množstva zvierat, že ho volajú aj Noemova archa. A pri troche času naviac by som to skombinovala so Serengeti. Rovnako je skvelé aj safari v národnom parku Chobe v Bostwane. Cez park preteká rieka Chobe a safari sa tu dá robiť aj z auta, aj z lode, čo je super kombinácia. Zvieratá, ktoré idú piť k rieke tak môžete vidieť nielen od zadku, ale aj tvárou v tvár. (úsmev) Pre tých, ktorí sa do Afriky na safari znovu vracajú, by som odporučila napríklad parky Aberdare, Samburu alebo Hell’s gate v Keni. A potom sú tu špecifické lokality, kam sa chodí pozorovať šimpanzy alebo horské gorily.
Akú úlohu hrá počasie pri safari?
Áno, okrem lokality je dôležité aj obdobie roka. V čase sucha sú zvieratá nútené hľadať vodu, napájadlá. V čase dažďov to majú jednoduchšie, ale zase je pre návštevníkov ťažšie zvieratá zbadať. Medzi parkami Serengeti v Tanzánii a Masai Mara v Keňi zvieratá migrujú za potravou. Tento úkaz sa deje dvakrát ročne a volá sa Veľká migrácia (Great migration). Niežeby inde zvieratá nemigrovali, ibaže tu je najväčšia koncentrácia kopytnikov – pakone a zebry tu migrujú v miliónoch. Vidieť na vlastné oči, ako sa dvíhajú spod ich kopýt kúdole prachu, ako prekračujú rieku Mara, ktorá je pre nich kritickým miestom, lebo tu na nej číhajú krokodíly, je zážitok na celý život. Akurát, že na to neexistuje žiadny presný kalendár. Závisí to od počasia a prírody.
Svet pozná veľkú päťku, ale už menej ľudí vie, že tých pätiek z africkej zvieracej ríše je viac. Aké najzaujímavejšie zvieratá, ktoré bežne nepoznáme, možno vidieť v Afrike?
Okrem Veľkej africkej päťky existuje aj malá päťka, ale tiež aj škaredá africká päťka. V malej africkej päťke sú zvieratá, ktoré majú svoju, aspoň slovnú, dvojičku vo veľkej päťke, ako napríklad korytnačka leopardia alebo chrobák nosorožtek. Škaredú africkú päťku zase tvoria zvieratá, ktoré, keď sa rozdávala krása, stáli zrejme na konci radu, ako napríklad hyena. Pre mňa osobne je fascinujúce pozorovať mláďatá. Či už malé levy, alebo sloníčatá, ktoré sa učia triafať si chobotom do úst. Zaujímavé sú aj malé opice, ktoré opakujú gestá dospelých jedincov – odtiaľ asi pochádza výraz opičiť sa. (úsmev) Je pomerne dosť ťažko splniť niekomu prianie, keď chce na safari vidieť nejaké menšie zviera, napríklad servala. Napriek tomu, že je to mačkovitá šelma, je veľmi vzácne ho vidieť, jednak kvôli tomu, že mačky sú aktívnejšie v noci a jednak kvôli tomu, že tie menšie zvery sa musia vedieť lepšie skrývať.
Ako vlastne také safari prebieha, ak napríklad chceme vidieť tie známe dravé zvery?
Existuje niekoľko druhov safari. Základné rozdelenie je, či sa budete pohybovať sami, teda self-drive safari alebo so sprievodcom – guided safari. To individuálne je možné v parkoch s lepšou infraštruktúrou, kde sa viete orientovať podľa mapy parku. Treba vopred vedieť, či bude stačiť klasické auto alebo auto v safari úprave, čo si už vyžaduje isté šoférske schopnosti. Treba byť pripravený aj na také situácie, ako je zapadnutie v piesku či blate, výmenu defektu a podobne. Toto je určite lacnejšia varianta.
Safari so sprievodcom vyjde drahšie, ale tu nemusíte šoférovať a títo šoféri majú skúsenosti jednak s vyhľadávaním zvere – môže sa stať, že leva vo vysokej suchej tráve neuvidíte ani na dva metre, taktiež sa vedia dohovoriť cez vysielačku s inými šoférmi v domácej reči, v prípade núdze. Mne osobne sa už párkrát stalo, že som dostala defekt (tri za jeden deň), alebo že sme vyťahovali zapadnuté auto z blata v kráteri Ngorongor, našťastie nie naše. (úsmev)
Štandardne sa chodí do národných parkov od svitania do súmraku, buď na celodenné safari s piknikom v prírode na vyhradených miestach (stravu treba mať vopred nachystanú so sebou a ideálne obed rýchlo zjesť, aby vám ho niečo neuchmatlo, hovorím z vlastnej skúsenosti), alebo na dve safari jazdy – rannú a poobednú. Cez obed, počas najväčšej horúčavy, aj zvieratá radi oddychujú v tieni.
Aké pravidlá by sme mali na safari dodržiavať?
Aby ste zvýšili svoju šancu na videnie zvierat, je potrebné dodržiavať aj základné pravidlá ako nemávať rukami, ani ničím iným z auta, nehovoriť nahlas, nepúšťať hlasnú hudbu. Ak si potrebujete odskočiť a v blízkosti nie je žiadne miesto na to určené, chodí sa štandardne tesne za auto. Určite nie nikde mimo cesty, kde môžu byť hady, škorpióny a ďalšie menšie živočíchy. Pre tento prípad je určite bezpečnejšie mať na sebe pevnú členkovú obuv, nie sandále alebo šľapky. Autom sa môže jazdiť len po vyjazdených cestičkách a za žiadnych okolností sa zvieratá nemôžu lákať na potravu. V niektorých menších, zväčša súkromných parkoch sa robia aj pešie alebo nočné safari – vedia, aké zvieratá tam majú na relatívne malom oplotenom území, čiže vtedy je to bezpečné. Inak sa vo veľkých parkoch v noci zásadne nejazdí.
Veľmi netradičné safari sa dá zažiť v národnom parku Hell’s gate v Keni, kde nemajú žiadnych veľkých predátorov a na bráne parku si môžete požičať bicykle a ísť tam na bicykli. Bicyklovať popri stádach zebier, byvolov či paviánov je tiež veľký zážitok.
Ak príde k nejakému veľmi blízkemu stretu so zvieraťom, napríklad slonom alebo byvolom, ktorému nie je príjemná vaša prítomnosť, tak treba zvieraťu dať prednosť a bezpečne sa vzdialiť. Pre toto je dobré nevypínať motor a byť pripravený rýchlo zaradiť spiatočku.
V národných parkoch je tiež zakázané používať drony, na zvuk ktorých zvieratá môžu reagovať podráždene. Zažila som situáciu, v ktorej stádo slonov vyrušil dron a splašili sa. Našťastie sa rozbehli iným smerom ako boli naše autá.
Nie je safari záležitosť len pre tých majetnejších?
Safari nie je práve najlacnejšia záležitosť, ale určite sa na ňu dá našetriť. Spravidla čím viac dní safari, tým viac peňazí si treba našetriť. Okrem dopravy, ubytovania a stravy treba rátať aj so vstupným do národného parku, čo môže byť aj okolo 50 – 80 amerických dolárov na deň. Sú však aj dostupnejšie a lacnejšie parky, ako napríklad v Nairobi, ktorý leží na okraji hlavného mesta Kene, kde vás jednodenné safari vyjde na cca 90 dolárov. Podľa štandardu ubytovania, dopravy a stravovania (do niektorých vzdialených lokalít treba letieť) sa ceny môžu pohybovať aj v tisícoch dolárov na osobu a deň.
Mirka Badinská vyštudovala cestovný ruch a živí sa ním už viac ako 15 rokov. Cestovať začala po bývalých britských kolóniách od indického Kašmíru až po južnú Afriku. Všade je niečo zaujímavé, či ste v rušnej metropole, alebo na myse na konci sveta, hovorí Mirka, ktorá napríklad zbiera fotografie záchodov a po svete roznáša petrogramy od slovenského maliara Petra Rollera.
