Praha sa pre Jeana-Pierra Rampala stala už pri jeho prvej návšteve vzácnym miestom na mape sveta. Jeho prvá cesta do krajiny východného bloku vytvorila priateľstvo s ďalším mimoriadnym hudobníkom Milanom Munclingerom, s ktorým zdieľal vášeň pre barokovú hudbu.
Práve vďaka Munclingerovej iniciatíve sa Jean-Pierre Rampal 31. mája 1955 predstavil publiku Medzinárodného hudobného festivalu Pražské Jaro na beznádejne vypredanom recitále s Alfredom 
Holečkom. Hneď nasledujúci deň vydal Jean-Pierre Rampal prvú z rady nahrávok pre vydavateľstvo Supraphon – Prokofjevova sonáta. Do roku 1956 potom vznikli premiérové nahrávky sonát F. Bendu a F.X Richtera, koncertov Stamitze, Rosettiho a predovšetkým – s Pražským komorným orchestrom pod Munclingerovým vedením – koncerty Richtera a Bendy. Výnimočnosť posledných dvoch dokladá aj ohlas medzinárodnej kritiky: nahrávka bola ocenená Grand Prix du Disque de l’Académie Charles Cros.
Rampalova supraphonská diskografia sa uzavrela nahrávkou s Českou filharmóniou z apríla 1958. Práve vďaka Rampalovi sa do medzinárodného povedomia dostalo meno vtedy tridsaťročného skladateľa Jindřicha Feldu, ktorého flautový koncert Rampal odohral.
Praha zostala aj v neskorších rokoch pre tohto fenomenálneho francúzskeho flautistu miestom návratov na koncertné pódiá i na stretávanie sa so vzácnymi a blízkymi priateľmi. Pražské odtlačky Jeana – Pierra Rampala v podobe legendárnych nahrávok vydal Supraphon v novej remastrovanej podobe.
