Chystá sa lahôdka pre milovníkov Francúzska, francúzskej kultúry, hudby a mýtických príbehov! Experimentálne multimediálne predstavenie surrealistickej vokálnej poémy francúzskeho hudobného skladateľa Oliviera Messiaena (1908 – 1992) Harawi, Chant d’amour et de mort (Spev lásky a smrti) z roku 1945 pre soprán a klavír v štýle performatívneho umenia s využitím interaktívnej digitálnej projekcie spájajúcej účinkujúcich, divákov, miesto a čas. Pozhovárali sme sa so sopranistkou Mariou Taytakovou, ktorú v predstavení uvidíte nielen spievať, ale stojí aj za umeleckou koncepciou projektu.
Spev lásky a smrti je prerozprávaním známeho mýtu o Tristanovi a Izolde očami peruánskeho dievčaťa menom Piroutcha na pozadí surrealistického textu plného rôznych symbolov. To znie zaujímavo. Čím tento motív zaujal vás, keď ste siahli práve po tomto titule francúzskeho hudobného skladateľa Oliviera Messiaena?
Odjakživa som milovala francúzsku hudbu a toto Messiaenove dielo ma navyše nadchlo svojou nevšednosťou! Skladateľovo surrealistické a multikultúrne poňatie mýtu o Tristanovi a Izolde je úplne unikátne. Nemá v európskej hudbe obdobu. Je plné rôznych symbolov a odkazov nielen na európske kultúrne dedičstvo, ale aj na cudzokrajné mýty a legendy.
Naozaj nevšedné! Môžete nám o tom povedať viac?
Skladateľ sa v diele opieral o viacero úplne odlišných inšpiračných zdrojov. V prvom rade o Peruánsku ľudovú pieseň s rovnomenným názvom Harawi alebo Yaravi ospevujúcu nešťastnú lásku, často kombinovanú s túžbou po smrti. Ďalej nachádzame odkazy na francúzsku ľudovú pieseň, opery Richarda Wagnera a rôznorodé spevy vtákov. Messiaen bol veľkým obdivovateľom francúzskych surrealistických básnikov, študoval hinduistickú mytológiu, peruánske legendy a astronómiu. Všetky tieto rozmanité podnety zahrnul do svojho mysteriózneho Spevu lásky a smrti vo forme melódií, rytmov, slov, obrazov a myšlienok. Skladateľ je súčasne autorom hudby i textu.
Dominantnou témou diela je podmaňujúca láska, ktorá nachádza svoje naplnenie až v smrti. Láska je večnou inšpiráciou aj pre opernú speváčku, však?
To určite áno. O láske sa krásne spieva, hoci aj o tej nešťastnej. Každý interpret siaha do svojho vlastného 
vnútra a vynáša na povrch emócie, ktoré ľudia prežívajú rovnako dnes, ako ich prežívali v dávnych dobách. Téma lásky je nadčasová a univerzálna. Messiaen v jednotlivých spevoch Harawi zobrazuje rôzne podoby a dimenzie lásky bez hraníc. Hoci pozemskú púť lásky preruší smrť milovaného, milenci sa opätovne spájajú po smrti.
V diele spieva iba soprán?
Áno, dielo je písané len pre jednu speváčku a klavír. Hlavnou protagonistkou je žena s peruánskym menom Piroutcha (v úlohe Izoldy), ktorú symbolicky zosobňuje zelená holubica predstavujúca nádej. Meno jej milovaného (v úlohe Tristana) je zámerne zamlčané. Piroutcha s ním vedie imaginárny dialóg, milý vstupuje do jej túžob, spomienok i preludov.
V 12 spevoch poémy skladateľ zobrazuje rozličné podoby lásky, nehu, blízkosť, túžbu, vášeň, extázu, predtuchu, vzdor, šialenstvo, zmierenie a smrť. To je obrovská nádielka emócií, ako si s tým ako speváčka dokážete poradiť? Je to náročné?
Áno, bezpochyby je. Široká škála emócií v rámci jednej skladby je pre speváčku vždy veľkou výzvou. Zároveň však aj obrovskou interpretačnou príležitosťou naplno uplatniť najrôznejšie výrazové možnosti ľudského hlasu. Skladateľ zachytil emočnú rozmanitosť v notovom zápise aj v interpretačných požiadavkách s veľkou dávkou surrealistickej nadsádzky. S hlasom pracuje ako s unikátnym výrazovým prostriedkom. Viac ako len krásu spevu vyžaduje od interpretky obsažnosť a schopnosť autenticky otvoriť svojej vnútro i za cenu drsnejšieho zvuku. Po hudobnej stránke vedie soprán od nezvyčajne hlbokých 
hlasových polôh až do výšok, predpisuje mu veľký dynamický diapazón od šepotu v pianissime až po fortissimo, ba niekde dokonca žiada až krik, strieda melodické úseky s rytmizovanou deklamáciu a pravidelne mení tempo i charakter hudby. Bravúrny klavírny part prináša nezvyčajné rytmy, nálady i pôsobivé imitácie vtáčieho spevu. Dielo je priam magickým ohňostrojom rozmanitých zvukov.
Prezradíte nám niečo o pozadí vzniku Spevu lásky a smrti?
Je známe, že dielo bolo inšpirované surrealistickou maľbou britského maliara Rolanda Penrosa (1900 – 1984) s podtitulom Seeing is believing (Vidieť znamená veriť) z roku 1937. Messiaen sa k tejto skutočnosti sám vyjadril takto: Dve natiahnuté mužské ruky, prevrátená hlava ženy s vlasmi padajúcimi zdola nahor, obočie, oči, tvár, krk a potom chýba zvyšok, alebo skôr žena pokračuje na oblohe vo hviezdach. Tento obraz je symbolom celého Harawi. V desiatom speve s poetickým názvom Láska hviezdny vták dokonca skladateľ priamo v texte samotný obraz popisuje.
A čo láska? Nehrala u skladateľa nejakú úlohu?
V partitúre nenachádzame žiadne venovanie a Messiaen o osobnom pozadí vzniku diela mlčal. Jeho biografia však naznačuje, že pri komponovaní Spevu lásky a smrti myslel na svoju prvú manželku Claire Delbosovú, ktorá bola skladateľkou a nadanou huslistkou. Mali spolu jediného syna Pascala. Po čase sa u Claire začali prejavovať známky duševnej choroby spôsobenej poruchou mozgu. Vznik diela spadá presne do obdobia po prepuknutí manželkinej choroby, keď Messiaena trápil strach o jej zdravotný stav. S najväčšou pravdepodobnosťou je Spev lásky a smrtiskladateľovou vášnivou rozlúčkou s pozemskou láskou, ktorú prežil s Claire.
Zaznelo niekedy toto Messiaenove dielo na Slovensku?
Iba jediný raz. Bolo to pred 37 rokmi v roku 1987 pri príležitosti osobnej návštevy Oliviera Messiaena v Bratislave. Išlo o klasické koncertné predvedenie. Za prítomnosti skladateľa ho interpretovala nemecká sopranistka Sigune von Osten v spolupráci s francúzskou klaviristkou Yvonne Loriod.
Predstavenie uvádzate ako multimediálny experiment? V čom je vaše interpretácia experimentálna?
Experimentálnym prvkom predstavenia je 3D audioreaktívna site-specific projekcia využívajúca abstraktné obrazy a rôzne vizuály generované real-time vznikajúca jedinečne v konkrétnom čase a na konkrétnom 
mieste. To znamená, že digitálna projekcia bezprostredne reaguje na zvukové podnety (spev, klavír i reč) a vďaka 3D rozloženiu projekčných sietí vytvára jedinečný virtuálny divadelný priestor.
Dielo pripravujete ako zoskupenie nezávislých umelcov. Predstavte nám váš tím…
Náš tím tvorí päť umelcov pôsobiacich v rôznych oblastiach umenia – Maria Taytakova (spev / umelecká koncepcia), Peter Pažický (klavír), Veronika Šmírová (digitálna projekcia), Sára Stupková (digitálna fotografia) a Lucia Hurajová (umelecký prednes). Na predstavení budeme účinkovať štyria, keďže transformované digitálne fotografie boli súčasťou prípravných prác projektu.
Spev lásky a smrti plánujete divákom predviesť už koncom novembra 2024…
Áno, premiéra je plánovaná na 25. novembra 2024 v Štúdiu 12 Divadelného ústavu v Bratislave, Jakubovo námestie 12, v rámci Fóra nezávislých tvorcov. O tri dni neskôr, 28. novembra 2024 s ním budeme hosťovať v Slovenskom kultúrnom inštitúte v Prahe.
Akým divákom by ste toto predstavenie odporúčali?
Je to dielo pre dospelého diváka. Nájdu sa v ňom milovníci francúzskej kultúry, fanúšikovia umenia nových médií i nadšenci pre kreatívne inovácie a medzižánrové umelecké projekty.
O finančnú podporu tohto chystaného superprojektu sa uchádzate na platforme Donio. Čo by ste označili za cieľ vášho experimentu?
Ponúknuť divákom niečo, čo ešte nezažili.
Kukni na to! je mediálnym partnerom projektu
Ďakujeme spoločenskému portálu Kukninato.sk za podporu a mediálne partnerstvo nášho experimentálneho multimediálneho projektu Spev lásky a smrti!
Realizáciu nášho multimediálneho experimentu môžete podporiť cez kampaň na platforme Donio. na https://donio.sk/mysteriozny-spev-lasky-a-smrti.
– red –
Foto:
Ivona Orešková
Roland Penrose – Seeing is believing, maľba (1937)
Veronika Šmírová
