Vydavateľstvo Supraphon vydáva memoáre hitmakera Jiřího Zmožka, ktoré knižne vyšli iba tento rok v marci v nakladateľstve Kontrast. Pod príznačným názvom Už mi, lásko, není 20 let ide o otvorený rozhovor známeho skladateľa s jeho dcérou, spisovateľkou Markétou Zahradníkovou. Svoju audio podobu rozhovor získal vďaka hercom Jaromírovi Medunovi a René Slováčkovej, ktorí text načítali. Ide o svedectvo o vzlete i páde, prehrách i víťazstvách autora slávnych piesní.
Čo bolo vďaka tomu, že ste knihu písal so svojou dcérou Markétou, ľahšie?
Niektoré spomienky sú milé a človek ich z pamäte rád vyloví. Iné sú naopak neradostné a bol by som radšej, keby zostali zabudnuté. Lenže keď chcete pravdivo vyrozprávať svoj príbeh, musíte byť maximálne otvorený. Moja dcéra Markétka je našťastie mimoriadne empatická bytosť a vie sa opýtať citlivo. Čo mi veľmi zjednodušilo situáciu. Ďalšou výhodou bola jej dobrá pamäť. Ja som už totiž mnoho vecí zabudol. Značnú časť môjho života mi bola nablízku, prežívala so mnou moje úspechy aj prehry, a tak sme vlastne spomínali spoločne. Z tej knihy je cítiť hĺbka nášho vzťahu. Ťažko by som s niekým cudzím docielil takú intimitu.
Ktorý svoj hit máte najradšej?
Túto otázku dostávam často a vôbec na ňu neviem odpovedať. Nie je to v mojich silách. Možno to bude znieť veľmi nadnesene, ale tie pesničky sú niečo ako moje deti. Napísal som ich viac ako tisíc a mám ich rád všetky. K niektorým z nich mám povedzme hlbší vzťah. Obvykle k tým, ktoré majú nejaký silný príbeh. Napríklad pesničky pre Hanku Zagorovú, Mys dobrých nadějí, Biograf láska, Rybičko zlatá, přeju si. Hanka mi bola veľmi blízka, písal som pre ňu rád. Ale to by som musel tiež pripomenúť Ten vůz už jel a Zřejmě letos nikde nejsou kytky pre Máriu Rottrovú. Alebo skladby pre Věru Špinarovou, Ty jsi můj song, Meteor lásky, Píseň svou mi tenkrát hrál. A potom by som musel pokračovať Jitkou Zelenkovou a pripomenúť Rád, mám rád, Smůla bude v tom. A nesmel by som zabudnúť na Michala Tučného a Tam u nebeských bran. A potom by prišiel na rad Karel Gott a jeho To musím zvládnout sám a E14 a Zvonky štěstí. Skrátka bol by to naozaj dlhý zoznam, a tak sa do týchto úvah radšej ani nepúšťam.
Na ktoré obdobie svojej tvorby spomínate najradšej?
Aj to je ťažká otázka. Každá etapa mala svoje pre aj proti. Najúspešnejším obdobím, pokiaľ ide o vznik hitov, boli roky 1983 až 1989. Presídlili sme s rodinou z Havířova do Prahy, a akoby sa podo mnou odtrhla lavína. Inšpirácia sa na mňa valila, interpreti o moje skladby stáli, a ja som trávil väčšinu času v nahrávacích štúdiách. Len v roku 1983 som natočil 36 skladieb! To sú v priemere tri pesničky za mesiac. Bolo to divoké tempo, ale bol som šťastný.
Bolo ťažšie skladať kantilény pre Karla Gotta, alebo subtílne šansóny pre Hanu Zagorovú?
Bude to možno znieť nepokorne, ale skladanie pre mňa nikdy nebolo ťažké. Akoby mi tie melódie posielali zhora. Jednoducho prichádzali, zneli v mojej hlave, noty sa skladali jedna za druhou. Zložité boli niektoré situácie, ktoré vznik piesní sprevádzali. Napríklad keď Karel Gott odmietol jednu moju melódiu. Niesol som to veľmi ťažko, ale nakoniec sa ukázalo, že všetko zlé je na niečo dobré. Textár Zdeněk Rytíř ju neskôr nazval Tam u nebeských bran a v podaní Michala Tučného poslucháčov nadchla.
Pesnička Zvonky štěstí sa presadila aj v zahraničí. Ako na tento úspech spomínate?
Bola to prvá a jediná moja skladba, ktorá v zahraničí uspela. Doba bola iná, prekročiť svojou tvorbou hranice mohli len niektorí. Karel Gott patril medzi tých vyvolených, v Nemecku bol hviezdou. Ale chýbalo málo a nemecká verzia by vôbec nevznikla. Tamojšie vydavateľstvo Polydor veľmi váhalo, veľmi sa im do tejto nahrávky nechcelo. Myslím, že ich presvedčila až samotná Darinka Rolincová. Svojím talentom, svojou dokonalou nemčinou, kúzlom svojej osobnosti. Povedali si, že to skúsia, a urobili dobre. Tá skladba dlhú dobu kraľovala rebríčkom nemeckých rozhlasových staníc a prekonala aj Eltona Johna a Nenu. Zvonky štěstí sú asi mojou najúspešnejšou skladbou. V hlasovaní v ankete o najlepšiu pieseň minulého storočia sa umiestnili na štvrtom mieste. Pred nimi boli len Škoda lásky, Holubí dům a Medvídek skupiny Lucie. To si naozaj vážim, pretože o tomto poradí rozhodli poslucháči.
Čo vám v dnešnej dobe robí radosť?
Viete, v osemdesiatjeden rokoch už sa človek raduje z každého nového dňa. Je to tak, tešia ma úplne obyčajné veci. Hrám na klavír, chodím na prechádzky so psom, trávim veľa času so svojimi deťmi. Intenzívne komunikujem so svojimi priateľmi na facebooku. To všetko si naozaj vážim. Som rád, že ma nič nebolí, že mám stále dosť síl jazdiť po republike a koncertovať.
Čítate memoáre?
Priznám sa, že nie som veľmi veľký čitateľ. Vlastne som toho v živote veľa neprečítal. Zrejme som sa veľmi ochudobnil, a keď vidím knižnicu svojej dcéry, trochu sa aj hanbím. Je však jedna kniha, ktorú som prečítal nespočetnekrát, ktorú som dokonca aj systematicky študoval a dokážem z nej citovať. Mám na mysli knihu kníh, Bibliu. Tú milujem, nachádzam v nej múdrosť, povzbudenie aj útechu.
Čo si myslíte o audioknihách, ktoré sa tešia čoraz väčšiemu záujmu?
Považujem to za skvelý trend. Naša kniha sa v tlačenej verzii dobre predáva a čitatelia nám píšu veľmi pekné recenzie. Ale je tiež mnoho tých, ktorí majú problém čítať. Buď im neslúži zrak, alebo majú problém s koncentráciou a čítanie ich veľmi unavuje. Počúvanie je oveľa pohodlnejšie, a tiež pri ňom môžeme variť, prať, alebo niečo majstrovať. Som veľmi rád, že naša knižka vyšla aj v audio podobe. Mojich fanúšikov tým veľmi potešíme. A tiež som nadšený výberom interpretov. René Slováčková má veľmi príjemnú farbu hlasu a výkon pána Medunu je úplne strhujúci. Svojim herectvom dal mojim slovám úplne nový rozmer. Som mu za to veľmi vďačný.
Vydavateľstvo Supraphon / Soul For Show / – red –
