Na úvod krátke vysvetlenie. Význam slova meraki je veľmi zrozumiteľný a krátky – robiť niečo umelecké celou dušou a s láskou. Pochádza z gréčtiny a Eva Burešová si ho požičala pre názov svojho aktuálneho albumu. A opäť sa potvrdilo, že málokto dokáže vymyslieť svojim albumom tak trefné názvy, ako práve táto neuveriteľne talentovaná dáma. Pretože nič nie je viac meraki ako Eva Burešová. Možno ešte originál tzatziki, ale to je iný segment 🙂 .
Meraki je jej tretí album. Jeden z tých dvoch predošlých sa volal Úsmev Mony Lízy a pravdupovediac, v československom šoubiznise už dlho nebol a zas dlho nebude tak očarujúci a zároveň záhadný úsmev, ako má Eva Burešová. Názov platne teda absolútna strela do čierneho. V prípade Meraki sa situácia opakuje a opäť je to absolútne trefné.
Eva prostredníctvom jedného slova svojim fanúšikom odkazuje, že nahrávku, na ktorú tak netrpezlivo čakali urobila s láskou, absolútne úprimne, stotožňuje sa s ňou a dala do nej celú svoju dušu. Ak si album vypočujete, pochopíte, že nič z tých tvrdení nie je prehnané.
Eva Burešová (mimochodom, tiež muzikálová hviezda, porotkyňa talentovej súťaže, herečka a tiež fantasticky štvrtá Slávica na tohtoročnom udeľovaní českých diváckych hudobných cien) totiž ponúka svetový album. Keby ste si z neho vyselektovali piesne, ktoré spieva po česky a po anglicky a pustili si ich samostatne, pri tých anglických nadobudnete dojem, že počúvate naozaj skvelú americkú speváčku (a v poslednom čase mám naozaj pocit, že by tam takú Evu Burešovú veľmi potrebovali).
Priznám sa, že po prvých dvoch albumoch speváčky som očakával, že aj na novinke bude spolupracovať s Václavom Noidom Bártom. Oboma predošlými albumami dokázali, že sa jednoducho našli. Neviem, prečo to bolo inak, ale nevraživosťou medzi oboma to určite nebolo, súdiac podľa toho, ako úprimne a nadšene Eva reagovala, keď si Bárta na Slávikoch preberal vysnívaného (a zaslúženého) bronzového Slávika. Eva sa hudobne jednoducho posunula ďalej.
A to míľovými krokmi, keďže s Noidom sa pochopiteľne motali skôr v rockovejších vodách, no producent a autor jej nového albumu, Jiří Burian, sa pohybuje skôr vo vodách tanečných, či dokonca hip hopových. Ak vám to meno nič nehovorí, tak možno alterego Kapitán Demo už áno. Známy je množstvom, jednoznačne najlepších, remixov na českej hudobnej scéne posledných rokov a producentsky k dokonalosti dotiahol napríklad debutový album Bereniky Kohoutovej (Holka roku), či niekoľko zásadných albumov Tomáša Klusa. Ten zoznam by zabral na samostatný článok, vráťme sa však k Meraki.
I tu sa jeho práca absolútne stotožňuje s názvom nahrávky. Dvojica Burešová – Burian vytvorila komplet tuctu fenomenálnych piesní, z ktorých každá jedna je jednoducho predurčená na úspešný samostatný singel. Naozaj, keby speváčka chcela, môže plnohodnotný (a nepochybne úspešný) singel urobiť z každej jednej z dvanástich piesní. Na tom albume nie je ani náznak vaty, je to stopercentne odvedená robota, ktorá sa v československej hudbe, tvorenej doma (a prepáčte mi páni umelci), počuje a vidí naozaj výnimočne.
Nedovolím si špecifikovať žáner, na ktorého vlnách sa Eva Burešová momentálne vezie. Je to ultra moderný, produkčne svetový tanečný pop, zrejme s prvkami elektroniky, ale škatuľkovanie v tomto prípade naozaj nie je podstatné. Eva Burešová už predsa dávno presvedčila, že dokáže bravúrne zaspievať rockovú vypaľovačku, r´n´b baladu, muzikálový hit i diskotékovú popinu, v tomto prípade na tej najvyššej úrovni.
Meraki ma baví, ako už dlho žiaden iný nový česko-slovenský album. Dokážem ho počúvať dookola a fascinuje ma, že stále sa neviem zbaviť dojmu (našťastie), že tá platňa jednoducho graduje až do výbušného finále, ktoré so sebou prináša pomyselný umelecký orgazmus a po dlhej abstinencii to chcete znova, znova a znova. Ešte stále sa bavíme o hudbe, mimochodom, pretože na tak komplexný album si z našich luhov a hájov spomínam spred vyše tridsiatich rokov, konkrétne Misariel, ktorým Ondřej Soukup s Gábinou Osvaldovou reinkarnovali andělíčka Bílú a zrobili z nej megahviezdu. Cesty oboch speváčok sa prepojili pred rokmi v talentovej súťaži a dnes sú z nich rovnocenné kolegyne, pričom Burešová je rovnako dravá, primerané drzá, nefalošne milá, má geniálny hlas a dokáže zaspievať všetko. Takže v podstate svet sa stále točí a točí sa správne. V muzike určite.
Meraki je tretí album Evy Burešovej. Prvý vyskladala zo seriálových piesní, na druhom zmapovala svoju spevácku kariéru a trojka je vlastne svojim spôsobom jej skutočný debut. Je totiž úplne nový, robený v danej chvíli, pre danú dobu. Tak, ako to Eva cítila, ako si to v danej chvíli predstavovala. Vďaka za tento zážitok, Eva! Ak by ste si ho chceli umocniť, tak 1. marca bude mať speváčka veľký koncert v Prahe a bude to svetová šou. Keby sa dovtedy Meraki objavilo na CD, či dokonca na vinylovej platni, bolo by to fantastické. Ja síce rozumiem, že v dnešnej dobe a pri publiku, ktorému je nahrávka primárne určená je streamovacia platforma samozrejmosť a zrejme i najlepšie riešenie, ale ja som napríklad stará škola a momentálne som opäť objavil čaro vinylových platní a predstava, že krútim Meraki na gramofóne, je jednoducho famózna.
Pavol Božík
100%
