Miki nie je hrdina, je zrkadlom spoločnosti

Anna Javorková a Milan Ondrik: Nakrucánie filmu Miki (©Joseph Marcinsky / PubRes)

Pobavili ma svojho času reakcie na film Miki, ktoré zrejme prevažne písali ľudia, ktorých frustruje už absolútne všetko, prípadne takí, ktorým nebolo dopriate uždibnúť si svoj kúsok slávy na vydarenom projekte. Pretože Miki takým jednoznačne je. A anonymné facebookové statusy o tom, že na Slovensku robíme hrdinu z niekoľkonásobného vraha sú prachobyčajné drísty.

Iste, Miki nie je filmom o žiadnom slovenskom monsignorovi, je to film o mafiánovi z Telgártu, ktorý má na rukách mnoho krvi, svedomie čierne ako uhoľ a jednoducho minulosť, ktorá, ak by s dostal niekedy na slobodu, mu nedovolí prestať sa neustále obzerať za seba.

Film Jakuba Kronera má dve časti. V čase, keď prichádzalo do kín pokračovanie Černák, bol už Miki k dispozícii na streamovacích službách a tiež vyšiel na DVD. Reakcie boli viac než vášnivé a tak som bol zvedavý…

V prvom rade Jakub Kroner (réžia), ani Miro Šifra (scenár) nezavesili nad mafiánsku hlavu ani náznak lúča glorioly, nemystifikujú ho a v žiadnom prípade z neho nerobia hrdinu. Problém (divácky) je totiž v inom. KronerŠifra týmto filmom nastavili spoločnosti dokonalé vyleštené zrkadlo, do ktorého sa tým anonymným úbožiakom na sociálnych sieťach veľmi ťažko pozerá.

Pretože Miki je skôr vystretý ukazovák smerom k spoločnosti. Chlapec, odniekiaľ zo stredného Slovenska, kde je len niečo málo viac, než nič na východe, sa v podstate živí poctivou robotou a spolu s bratom si zarábajú rúbaním lesov v Nemecku. Niečo sa v nich zlomí v momente, keď sa nestihnú rozlúčiť s umierajúcim otcom. Miki to ešte berie triezvo, jeho brat však vyrába jeden idiotský kúsok za druhým a keďže krv nie je voda a občas sú potrebné aj divné priateľstvá, tak presne nastáva to, že príležitosť robí zlodeja a v tomto prípade i vraha.

Černák sa v podstate stáva bosom stredného Slovenska bez vlastného pričinenia, k tomu postaveniu príde náhodou a ono ak sa raz naskočí na takýto vlak, už je z neho ťažké vystúpiť. A ak chce prežiť, musí svoju pozíciu upevňovať. Hold, taký je život. A to, že k nemu s údivom vzhliadajú dedinčania v troch priľahlých okresoch, to z neho ani v najmenšom nerobí národného hrdinu. To je iba ukážka správania sa echt Slovákov, ktorí by chceli mať všetko, to čo Černák bez toho, aby tušili, ako k tomu prišiel.

Miki je pravá slovenská mafiánska gangsterka, o tom niet pochýb, na ktorej Jakub Kroner odviedol opäť fantastickú robotu, ktorá iba upevnila jeho postavenie zrejme najlepšieho súčasného režiséra vôbec. Devízou filmu je to, že divák filmu uverí a to je pre tvorcov to najzásadnejšie.

Osobne som si Mikiho pozrel dvakrát za sebou. Prvý raz som sa zameral na príbeh, ale neuveriteľne ma fascinovalo všetko naokolo a tak som sa druhý raz sústredil na kostýmy, lokality, vykreslenie danej doby. Je neuveriteľné a z pohľadu tak mladého tvorcu až fascinujúce, ako sa Kronerovi podarilo presvedčivo vykresliť reálie doby. Hoci po revolúcii, tam v zabudnutých kútoch stredného Slovenska v podstate ešte akoby všetko fungovalo po starom, čo vidieť doslova na všetkom – ospalá doba, účesy, oblečenie. Autori dokonca dbali na to, aby herci, hovorili mäkko, spisovne, čo pre chlapca z Oravy, akým je Milan Ondrík, asi nebol problém, ale Bratislavou odkojení herci s tým problém mohli mať.

A potom výborné herecké výkony. Milan Ondrík sa vám zhnusí asi po 15 minútach svojou aroganciou, pocit, že si môže dovoliť všetko z neho priam srší, Dušana Cinkotu som spoznal v podstate iba podľa hlasu a chvíľu som sa z toho objavu spamätával, vynikajúca Rebeka Poláková, ktorú ja osobne zbožňujem pre jej surové hranie, je tu úplne iná, než v ktoromkoľvek inom filme a zobem jej z ruky, Heso Jašterák (Mišo Kubovčík, samozrejme) v dramatickej úlohe prekvapivo presvedčivý no a Anna Javorková v úlohe Černákovej matky by si zaslúžila všetky filmové ceny sveta. Jednoducho jej veríte, že celý život prežila niekde na Šumiaci, starajúc sa o svoju rodinu, ktorá je pre ňu všetko a nech jej synovia robia čokoľvek, dokáže mať pre nich vždy klapky na očiach a presvedčiť samú seba (a najmä diváka), že všetko je v absolútnom poriadku. Javorkovej patrí záverečná filmová scéna, nebudem prezrádzať viac, je to však jediná veta a jej prevedenie z nej robí kráľovnú filmu…

… filmu, ktorý je viac než vydarený. Teším sa na pokračovanie, pred ktorým si Mikiho pozriem určite ešte niekoľkokrát. Teším sa na pokračovanie, ktoré diváci hodnotia ešte lepšie, než Mikiho. Teším sa, pretože napriek téme, ktorá je jasnou ukážkou toho, že na Slovensku absolútne nič nie je v poriadku, je tento film hlavne potvrdením, že vieme urobiť i poctivú filmársku robotu. Bohovsky dobrý a poctivý filmársky kumšt!

Film na DVD distribuuje spoločnosť Magic Box Slovakia
Pavol Božík
90%