Boli ste niekedy v Chorvátsku? Zrejme absolútne nejapná otázka! Predpokladám, že keby sme vedľa seba postavili sto náhodne vybraných ľudí, možno by sme medzi nimi našli päť, ktorí v Chorvátsku nikdy neboli, no považujem za nemožné, že by o krajine so slovenským morom nikdy nepočuli. Zaujímali ste sa však niekedy aj o niečo viac, než o priezračné Jadranské more a fantastickú kuchyňu? Napríklad o históriu?
Keď som bol dieťa, bola to Juhoslávia, komunistická krajina (vnímal som ju skôr ako našu, nie komunistickú), ktorá bola tým klasickým komunistickým krajinám ako Československo na hony vzdialená a napriek tomu, že tam panoval socializmus s viac než ľudskou tvárou a Juhoslávia bola v podstate výstupnou bránou pre tých, ktorí sa rozhodli odísť z Československa, pri troche trpezlivosti sa tam s dovolením pánov veľkomožných a devízovým prísľubom dalo vycestovať. Vraj!
Ako dieťa som dva týždne prázdnin trávil na Počúvadlianskom jazere pri Banskej Štiavnici a verte, alebo neverte, ani jeden deň tam, by som nevymenil za hoci len hodinu v Juhoslávii. To som si samozrejme uvedomil až neskôr, ale celý môj život platí, že Počúvadlo boli moje najkrajšie prázdniny / dovolenky.
Po revolúcii som sa o Juhosláviu začal zaujímať viac, pretože ma zaujímalo, ako funguje svet okolo (dospel som), ale hlavne prišla vojna, ktorá delila Juhosláviu na niekoľko častí. Vojna, ktorej zmysel som (zvlášť pri mimoriadne pokojnom delení Československa) v podstate dodnes nepochopil a nikdy mi ani nešlo do hlavy kto proti komu a kto s kým. Prečítal som o tom niekoľko kníh, ktoré na konci aj tak vždy pôsobili ako historický galimatiáš a vlastne som aj tak nepochopil zmysel toho celého.
Až napokon prišla Fjaka. Fjaka nie je bedeker, je to klasická absyntovka, teda reportážna literatúra, ktorú napísala poľská autorka Aleksandra Wojtaszek. Tá sa narodila v roku, keď Juhoslávia začínala zomierať a vznikali nové krajiny. Ak neznášam, keď o komunizme píšu, alebo točia filmy ľudia, ktorí ho nezažili, pre poľskú autorku bol jej ranný vek obrovskou devízou.
Historické fakty si musela naštudovať, súčasnosť sa rozhodla si v Chorvátsku zažiť / prežiť. Wojtaszek v Chorvátsku študovala, niekoľko rokov žila a pre podklady svojej knihy sa stretávala s miestnymi pamätníkmi, historikmi i súčasníkmi, básnikmi, maliarmi, spevákmi, sochármi a inými umelcami, ale tiež náhodnými ľuďmi, o ktorých to celé v podstate je.
Fjaka, napriek tomu, že ide o najlenivejší moment v živote Chorvátov, je úžasne napísaná kniha, ktorá sa číta jedným dychom. Autorka sa nesnaží o historický almanach, ale odkrýva minulosť na pozadí svojich autentických skúseností v súčasnom Chorvátsku. Navyše berie čitateľa na miesta, na ktorých pravdepodobne nikdy nebol, alebo o nich nanajvýš počul. Tým tak trochu aj plní funkciu bedekra, pretože ak patríte medzi milovníkov spoznávania, Wojtaszek píše tak, že máte v tej chvíli chuť do auta a vydať sa tam.
Za mňa je navyše Wojtaszek prvá, ktorá mi ako tak ozrejmila (ne)zmysel deliacej vojny zo začiatku 90-tych rokov a to rovno slovami miestnych, ktorých v drvivej väčšine trápia rovnaké problémy ako bežného Slováka – zle platená práca, jej nedostatok, korupcia, zlá politika, vedenie štátu bez zamerania na bežného občana a podobne. Vojnu ako takú neváhajú označiť za akciu tých, ktorí na nej zarobili. Jasnou ukážkou je príbeh z dediny, kde odjakživa v pokoji žijú zmiešaní obyvatelia, Srbi a Chorváti. Nažívali pokojne pred vojnou, vrátili sa k tomu i po vojne, napriek tomu, že vojna so sebou priniesla i (a zrejme prevažne) národnostné čistky. Niekdajší tamojší šéf polície povedal, že kým on bude pri moci, v jeho dedine vojna nezačne… a tak ho zastrelili.
Všetko je o ľuďoch. Tí obyčajní majú starosti ako prežiť a tým, čo nevedia čo od dobroty, je v podstate jedno, kto a či vôbec prežije. Platilo to vtedy, platí to aj teraz. Fjaka je famózna kniha pre tých, ktorí Chorvátsko milujú, i pre tých, ktorí radi čerpajú informácie. O mojej milovanej časti (od Rijeky po Pulu – zo všetkých strán) som sa dozvedel veci, o ktorých som nemal ani tušenia. Za mňa je v tejto knihe absolútne všetko podané tou najlepšou novinárčinou, akú som kedykoľvek zažil.
O knihe: Chystáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia. Tvrdenie, že v Chorvátsku máme svoj kúsok slovenského mora už takmer zľudovelo. Čo však v skutočnosti vieme o krajine, ktorá sa z komunistického impéria vykúpila krvou?
Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny.
Aleksandra Wojtaszek sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany.
Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej slovenskej dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac. A začať môžeme hoci názvom – viete, čo to znamená fjaka? Je to stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu.
Kniha Aleksandry Wojtaszek Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna vyšla v geniálnom preklade Karola Chmela (počúval som originálnu poľskú audioknihu, a preložiť niektoré veci tak, aby nestratili autorkou zamýšľanú dávku špecifického cynizmu, je výzva, ktorú sa však podarilo ustáť). Kniha vyšla vo vydavateľstve Absynt.
Pavol Božík
100%
