Široko-ďaleko ani noha, len pôsobivá krajina, neprekonateľné výhľady a vy. Vypravte sa do severskej divočiny, kde namiesto človeka stretnete medvede, soby, losy a ďalšiu zver. Tucet známych aj neznámych miest stvorených pre treking. Svet netradičných dobrodružstiev priblížia Kateřina Krejčová a Petr Ptáčník z cestopisného projektu Z cesty kolem světa.
Rozprávať budete o trekoch na dvoch kontinentoch. Aké sú rozdiely medzi Kanadou a Aljaškou a Nórskom a Laponskom?
Kateřina Krejčová: Jednou vetou, Laponsko je ako Aljaška, len za štvrtinu ceny. 😊
Petr Ptáčník: Aljaška a Kanada majú vyššie a rozľahlejšie hory a môžete tu ľahko stretnúť medvede. V Nórsku a Laponsku zase majú plno značených trekov a stan si tam môžete postaviť v podstate kdekoľvek, teda okrem miest, kde je vyslovene napísané, že sa to nesmie.
Čo sa vám páči na severských trekoch?
Kateřina Krejčová: Divočina, sloboda, voľnosť, rozľahlosť, čistá a neporušená príroda, a v neposlednom rade divoké zvieratá tam, kde sú doma.
Petr Ptáčník: Polárna žiara, ktorú môžete vidieť len v severských krajinách.
S čím sa môže človek stretnúť pri trekoch v týchto lokalitách a podmienkach? Na čo sa treba pripraviť?
Petr Ptáčník: Asi najhoršia vec, ktorá by sa mi v divočine mohla stať je, že sa pohádam s Katkou, čo sa našťastie nedeje príliš často. 😊
Kateřina Krejčová: V horách môže byť problémom nepriazeň počasia. Jednoznačne musíte ovládať orientáciu v teréne, hodí sa vedieť, ako brodiť rieky, ako ošetrovať zranenie a čo robiť pri stretnutí s medveďom, vlkom alebo napríklad rozzúrenou samicou losa.
Sú takéto treky vhodné aj pre ľudí bez väčších skúseností, alebo sa na to treba vopred pripraviť?
Kateřina Krejčová: V prednáške zmienime niekoľko jednoduchých jednodňových trekov, ktoré sú vhodné takmer pre kohokoľvek, ale aj krásne viacdenné treky, ale i orientačne náročné viacdenné prechody v úplnej divočine, kadiaľ nevedú ani chodníky.
Ako ste sa dostali k trekovaniu a čo vám to dáva?
Kateřina Krejčová: Hory ma lákali od malička. Moja prvá veľká cesta peši bola v mojich 26 rokoch v Španielsku. Šla som cez Pyreneje po GR11, a potom ďalej k mysu Finisterre. Vtedy to bolo asi 1800 kilometrov. Šla som sama a bol to pre mňa zlomový zážitok v živote. Spoznala som samú seba, zistila som, čo dokážem, prehodnotila som si priority a zistila, čo v živote chcem.
Petr Ptáčník: K trekovaniu ma priviedla Katka. Pri turistike na ťažko si v prírode vždy krásne vyčistím hlavu a na chvíľu sa vymaním zo stereotypu mestského života. Baví ma, že žijem a prežívam intenzívne každý okamih.
Na čo sa zameriate v bratislavskej prednáške?
Kateřina Krejčová: Okrem rozprávania o tých najkrajších miestach severu, ktoré sme mali možnosť spoznať sa tiež zameriame na praktické tipy a triky, povieme, ako reagovať pri stretnutí s medveďom…
Petr Ptáčník: … a porovnáme rôzne mapové podklady a aplikácie pre orientáciu v teréne.
Kateřina Krejčová rada cestuje stopom, býva u miestnych obyvateľov a lezie na vysoké kopce. Medzi zdolanými vrcholmi má Mont Blanc a šesťtisícovky Stok Kangri, Kang Yatze II a Huayna Potosí. Prešla Pyreneje po GR11, a keďže jej ani to nestačilo, pokračovala Svätojakubskou púťou až k mysu Finisterre. Trekovala v Himalájach a v zapadnutej dedinke v Ladakhu učila deti matematiku. Najradšej má tie kúty sveta, v ktorých celé dni nestretne žiadneho turistu a kde si môže chodiť, kadiaľ sa jej zachce. Jej najdlhším dobrodružstvom bola 16-mesačná cesta okolo sveta, o ktorej vydala knihu Pozpátku kolem zeměkoule.
Petr Ptáčník vyštudoval medzinárodný obchod a hovorí piatimi svetovými jazykmi. Jeho najdlhšou cestou bola cesta okolo sveta, počas ktorej prešiel Južnú Ameriku od Ohňovej zeme až po rovník a Severnú Ameriku od Kalifornie až po Aljašku, navštívil tropické ostrovy v Tichom oceáne, prestopoval sa Novým Zélandom i Austráliou, objavil krásy Juhovýchodnej Ázie a cez Čínu, Mongolsko a Rusko sa vrátil zase späť domov. S Katkou už vyliezol na dve 6-tisícovky a naučil sa, že cesty nie je za potreby plánovať do detailov, práve naopak, je to celkom príjemný pocit ešte večer nevedieť, kde budete v noci spať.
