Rádioaktívny mrak, ktorý vystrašil Európu. Aj takto ľudia spomínajú na udalosti pred viac ako troma dekádami, kedy sa z čulého a moderného ukrajinského mesta stal strašiak celého sveta. Vydajte sa v pondelok 29. marca v dobrodružnej online prednáške s cestovateľom Rostislavom Nétékom, na cestu do Černobyľu bez toho, aby ste museli opustiť pohodlie domova. Vo webinári sa dozviete všetko o míľniku novodobej histórie, ale aj o živote v tejto oblasti pred a po katastrofe.
Dnes je téma Černobyľu veľmi populárna najmä kvôli seriálu od HBO. Ako sa vám ako človeku, ktorý viackrát Černobyľ navštívil, pozdávalo spracovanie témy v seriáli?
Množstvo scén i postáv je v seriáli pochopiteľne skreslených, nepresných či úplne vymyslených. Osobne však hodnotím seriál ako famózne spracovanie tejto témy, obzvlášť potom doby a pozadia, ktoré sa za katastrofou odohrávalo. Ak by ale niekto chcel študovať reálie, odporúčam skôr dokument Bitka o Černobyľ, prípadne knihu od autora Serhii Plokhy.
Sú v seriáli nejaké udalosti, ktoré sa neodohrali tak, ako boli zobrazené?
Je ich hneď niekoľko. Najzjavnejšou fikciou je určite postava bieloruskej vedkyne, ktorá, čo sami autori v seriáli priamo priznávajú, je postavou zastupujúcou za rad iných vedkýň a vedcov, ktorí na mieste odvádzali mravenčiu prácu. Pre dej atraktívny pád vrtuľníka sa stal asi o rok neskôr, až pri stavbe sarkofágu. Rýchlosť nástupu choroby z ožiarenia v skutočnosti tiež nie je tak razantná, skôr sa jedná o dni až týždne, a aj keď som samozrejme na mieste výbuchu nebol, samotná jadrová explózia a následný dym by tiež nemali byť tak čierne, ako je to zachytené v seriáli. Ale ako chcete zachytiť rádioaktivitu do seriálu, keď je neviditeľná. Jediná scéna, ktorá mi do seriálu vyslovene nezapadla, aj keď sa zakladá na pravde, je strieľanie psov.
Ako ste sa dostali na výlet do Černobyľu a prečo ste túžili vidieť práve toto miesto?
Pri mojej prvej návšteve bolo mojou motiváciou spoznať, čo sa v Černobyle vlastne stalo. Rovnako, ako by sa malo jazdiť do koncentračných táborov pripomínať si hrôzy 2. svetovej vojny, zastávam názor, že by sa mala pripomínať aj sila jadrovej energie. Takže som dva dni po svadbe sadol s kamarátmi na lietadlo a cez agentúru Chernobylwelcome sa zúčastnil nezabudnuteľnej exkurzie. Návšteva Pripjati sa nedá k ničomu prirovnať. Navštívil som mnoho krajín po celom svete a Černobyľ je úplne mimo rebríčky. Mňa osobne navyše úplne uchvátil radar Duga, ktorý som jednoducho musel vidieť ešte raz, takže bolo len otázkou času, kedy sa do Černobyľu pozriem druhýkrát.
Čo všetko ste museli mať pripravené po ruke na tento výlet?
Ak nepočítam financie na zaplatenie exkurzie do zóny a pas, potom len odev s dlhými nohavicami a rukávmi a uzavreté topánky. Ide v podstate o štandardný výlet do lesa. Len s tým rozdielom, že ste v prísne stráženej oblasti a máte so sebou pre istotu dozimeter.
Koľko ľudí ešte žije v tejto oblasti? Chcú sa rozprávať o tom, čo sa stalo pred rokmi?
Dnes už iba desiatky. Sú to len pôvodní obyvatelia nezamorených dedín, ktorí mali v čase výbuchu tuším nad 50 rokov. Čo sa týka infraštruktúry a vybavenia, cesta k babuškám sa dá prirovnať skôr k ceste do skanzenu. Pohostinnosť im však nechýba, návštevy celkom vítajú, ale ku katastrofe nemajú moc čo povedať – boli evakuovaní, potom sa na vlastnú žiadosť vrátili späť a elektráreň sa ich nijako netýkala.
Čo sa v tej oblasti zmenilo od katastrofy? Ako sa táto oblasť mení? Zostáva pustá alebo tam vzniká aj niečo nové?
Oblasť bezprostredne okolo elektrárne si trúfam povedať, prešla kompletnou obnovou, bolo potrebné dekontaminovať povrch, postaviť mnoho budov, infraštruktúry, nový sarkofág a mnoho iného. Samotná 30-kilometrová zóna je dnes uzavretou zónou. Ak nepočítame bábušky, jediným obyvateľom je zver. Faune a flóre sa tu naopak nezvykle darí, pretože nemajú prakticky žiadnych nepriateľov, a tak sa zo zóny naopak začína stávať ekologicky významná lokalita s výskytom medveďov, sobov, sumcov, koní Przewalského a podobne.
Na čo sa počas prednášky zameriate?
Zameriam sa na rozdiely medzi rokom 2015, teda dobou finalizácie nového sarkofágu, a rokom 2019, teda dobou, kedy sarkofág už bol nasunutý nad elektráreň. Na atmosféru a genius loci, Pripjať ako takú a supertajný radar Duga, ktorý pôsobí na návštevníkov tak, že im až behá mráz po chrbte.
Mgr. Rostislav Nétek, Ph.D. je odborným asistentom na Katedre geoinformatiky Univerzite Palackého, jeho prácou sú teda mapy. A mapy zvádzajú k cestovaniu. Či už pracovne alebo súkromne precestoval cez 40 krajín sveta. Minimálne jeden mesiac v roku trávi v zahraničí.
