Pieseň skupiny Kabát mi preblesla hlavou pri prekročení hranice každého severského štátu na ceste z Bratislavy do nórskeho Bergenu. Ďalší zo splnených cestovateľských snov, absolvovať trasu z Bratislavy až do nórskeho Bergenu autom, bez použitia trajektu. Takmer 2 800 kilometrov (nielen) obrazových zážitkov.
Ideálne vo dvojici, s druhým šoférom po boku, na prestriedanie sa. Vzhľadom na dezolátne rozkopanú D1-ku v susedných Čechách, zvoli sme o niečo dlhšiu variantu cez Rakúsko, pričom touto krajinou a následne Nemeckom sme doslova prefrčali. Diaľnice sú bezpečné, často viac ako dvojprúdové, zaskočením bolo hádam iba zistenie, že na nemeckých diaľniciach je rušno aj cez víkend, aj keď klasické zápchy sme nezažili, relatívne plno tam bolo.
Prvý deň sme na diaľniciach prešli 1560 kilometrov. Zastávka a prenocovanie v dánskom meste Nyborg na brehu Baltského mora bol skvelý nápad. Tamojší hotel Sinatur na brehu mora je famózny, keď na priľahlej pláži sledujete lúče prvého ranného, hoci zimného slnka. Miesto, ktoré si návštevník okamžite zamiluje nielen pre krásne prostredie, ale aj kvôli ústretovému personálu, pragmaticky zariadeným a čistým izbám a tiež na sever relatívne prijateľným cenám. Osobne sa teším na to, keď sa tu budem môcť vrátiť aspoň na jeden celý deň a relaxovať na priľahlej pláži. Nyborg totiž pribudol do zoznamov destinácií, ktoré chcem spoznať podrobnejšie.
Odbočka z diaľnice k hotelu je veľmi prehľadná a je to maximálne kilometer dlhá zachádzka. Keď sa následne vrátite na diaľnicu, približne rovnaká dĺžka vás delí od veľkolepého vizuálneho zážitku. Tým je prechod mostom Storebæltsbroen, ktorý spája dva dánske ostrovy Funen a Zealand. Cesta mostom je (na rozdiel od diaľnic) spoplatnená, v mýtnych staniciach sa dá platiť v hotovosti, alebo kartou. Jeden zážitok… vložili sme to automatu platobnú kartu a ostalo ticho. Prostredníctvom tlačidla na turnikete sme privolali pomoc. O šiestej ráno prišla vysmiata kočka, ochotne vybrala kartu a požiadala o opakovanie. Situácia sa zopakovala. Kočka sa stále usmieva, vykoná platbu na termináli v „búdke“ a zaželá šťastnú cestu. Predstavujem si, ako by takáto situácia prebiehala napríklad v tuneli Branisko a vzhľadom na množstvo predpokladaných vulgarizmov sa tú predstavu neodvažujem premeniť na slová.
Asi hodinu trvá cesta na miesto, kvôli ktorému sme z navigácie vylúčili trajekty. Samozrejme, populárny „seriálový“ Øresundsbroen (Öresundský most). Ten je druhým najväčším na svete, najväčším v Európe a vraj najdrahším na svete. Prejazd ním stojí bez pár centov 50€. Zažiť však na ňom vychádzajúce slnko je neuveriteľný zážitok. Most otvorili v roku 2000. Samotný most meria takmer 8 kilometrov, celý prejazd je však dlhý 16 kilometrov a jeho súčasťou je aj na dánskej strane umelo vytvorený polostrov (430 metrov), tunel dlhší ako tri a pol kilometra a tiahnúci sa až 10 metrov pod vodou a ešte 4 kilometre dlhý umelý ostrov. Most je dvojposchodový, hore jazdia autá, na dolnom poschodí vlaky. Samozrejme, most spája dánske hlavné mesto Kodaň a švédske mesto Malmö.
Seriálová Saga Norénová v danej chvíli na moste neriešila žiadnu vraždu a prejazd bol bezproblémový. Pri vstupe do tunela na dánskej strane tamojšia polícia práve riešila dvoch migrantov. Nádych aktuálneho európskeho problému mal i vstup do Švédska, kde hneď za mostom švédska polícia kontrolovala kamióny i osobné autá a pár otázok o plánovanej ceste a jej dôvodoch neminuli ani nás. Všetko však prebehlo v absolútnom pokoji a s úsmevom na tvári.
Oveľa šťavnatejšie historky sa tradujú o kontrolách na švédsko – nórskej hranici, kde nórski colníci údajne šacujú autá a dohliadajú nielen na to, aby sa do krajiny nedostali nepovolané osoby, ale aby sa tam ani neprivážal tovar mimo povolených limitov. Auto pred nami naozaj odstavili nabok, a nórsky colník sa spočiatku netváril veselo ani pri nás, čím zjavne dával najavo to, prečo na čiare stojí. Ani na chvíľu však nedal pocítiť, že je pánom situácie a že teraz si tých Slovákov vychutná. Keď sme mu po nórsky vysvetlili dôvod cesty, vyčaroval na svojej tvári úsmev. Dovolím si tvrdiť, že to spôsobila nórčina, v ktorej sme komunikovali. Nóri sú vraj nadšení, keď sa niekto učí ich jazyk a dôvodom návštevy krajiny nie je iba rýchly zárobok. V každom prípade, na colnici sme sa zdržali asi minútu a pol a colník nás do svojej krajiny vypravil so želaním šťastnej cesty, kopy šťastia a úsmevom na perách. Žiadna z historiek, ktoré sme doteraz počúvali sa nepotvrdila, čo však neznamená, že keby sme zrejme pôsobili čo i len trochu podozrivo, podrobná kontrola by nás neminula. Napriek plnému kufru však môžem dodatočne potvrdiť, že by bola zbytočná. Žiadny kontraband sme neprevážali.
Do Osla vedie diaľnica a v podstate po Rakúsku ide o prvú krajinu, kde sú cesty čiastočne spoplatnené. Nefungujú tu však diaľničné známky, ani klasické mýtne domčeky, tie boli minulý rok zrušené a momentálne funguje elektronické mýto. Domáci si systém pochvaľujú, turisti môžu mať z toho trochu zmätok. Informácie sú však ľahko dostupné na internete a existujú dva spôsoby, ako sa nedostať do problémov. Oba vyžadujú jednoduchú registráciu na internete. Jednoduchším spôsobom je zaevidovať v systému svoju ŠPZ a kreditnú kartu. Prechod mýtnou bránou systém zaregistruje, zmapuje ŠPZ, priradí ju ku kreditnej karte a stiahne si peniaze. Ďalším spôsobom je elektronická krabička, ktorú si však treba vybaviť pred cestou a mať ju pri prejazde už v aute. Krabička „komunikuje“ so systémom. Raz za mesiac spoločnosť prevádzkujúca nórske mýto spáruje prejazdy auta cez mýtne brány, vystaví a odošle na mail faktúru. Tá sa hradí buď prevodom na účet (ďalšie poplatky za prevod do zahraničia), alebo prostredníctvom karty. Oba spôsoby umožňuje internetový systém prevádzkujúcej spoločnosti.
Samozrejme, ak z nejakého dôvodu prefrčíte krajinou bez zabezpečenia platby mýtneho, nebude ani prvým, ani posledným. Nórsko si z toho ťažkú hlavu nerobí. Vašu ŠPZ dostane do rúk londýnska firma, ktorá následne zistí vaše údaje a pošle vám podklady k úhrade. Zámerne nehovorím o vymáhaní poplatkov z dôvodu, že prvú faktúru dostanete iba za skutočné prejazdy mýtnymi bránami. Ak nezareagujete, príde rovnaká faktúra ešte raz. Až pri tretej faktúre sa objaví navýšenie o 300 nórskych korún, čo možno označiť za pokutu, ktorú sa však Nóri nesnažia získavať prvoplánovo, najskôr hľadajú cesty, ako všetko vyrovnať bez zbytočných komplikácií.
Prejazd autom hlavným nórskym mestom je istým spôsobom tiež zážitok, hoci z mesta nevidíte vôbec nič. Vyhýbate sa mu obrovským tunelom, doslova mestom v meste (či skôr pod mestom), ktorý sa tiahne popod celé Oslo. Na jednej strane vojdete, na druhej vyjdete a šokujúce sú rôzne prípojky a odbočky, ktoré sa v tuneli schádzajú v rôznych častí mesta.
Cesta autom z Oslo do Bergenu je náročná, ale krásna, mnohí hovoria o najkrajších 460 kilometroch cesty v Európe. Ideálne v lete, keď sú dlhé dni a na vrcholoch kopcov a hôr, ktorými cesta prechádza sa nenachádza sneh, tak ako v tomto období. Nejde o žiadnu diaľnicu, ale o kľukatú dvojprúdovku, na ktorej keď sa stretnete s kamiónom, máte občas pocit, že toto sa predsa nedá obísť. Obrazy v okolí sú však nádherné. Po ceste určite stretnete fjordy, jazerá, národné parky, prekrásnu prírodu, či dedinky učupené v kopcoch, ktoré napriek drsnému prostrediu pôsobia neuveriteľne malebne.
Štveranie sa na úpätie hôr je dramatické, cesta dolu je už akousi nádejou, že sa to dá zvládnuť. Dediniek je málo a po čase vás môže prepadnúť pocit neistoty, kde táto cesta skončí. Pre mňa osobne bol zážitkom prejazd Hønefossom, kúsok za Oslom, dedinou, v ktorej okolitých lesoch sa odohráva kriminálny príbeh V lese visí anjel, vynikajúca detektívka, ktorú som počúval ako audioknihu a aspoň som mal možnosť predstaviť si, ako to tam vyzerá.
Pomyselnou deliacou čiarou cesty je nepochybne 24 kilometrov dlhý Lærdalstunnelen, ktorý je v troch bodoch osvetlený na modro, zrejme, aby ste nezaspali. Po ňom už nasleduje neskutočne krásny Flåm, o ktorom v istom zmysle spieva v hite Severanka aj Paľo Habera s Teamom. Ďalej mesto Voss na brehu rieky a do Bergenu ostáva ešte 100 kilometrov, zhruba hodina a pol jazdy. Ak vás nezdrží oprava tunelov, kde sa pri každom zdržíte cca hodinu (a nikto nereptá), ste v cieli cestou popri rieke a fjorde relatívne rýchlo. Na cestu z Osla do Bergenu si však vyčleňte minimálne sedem hodín. Nádrž a prípadnú poživeň doplňte ešte pred vjazdom do kopcov. Maximálna povolená rýchlosť je oficiálne 80 km/h, v horách menej a práve tam treba ignorovať tabule a prispôsobiť jazdu aktuálnym možnostiam. To, že okolo frčia kamióny deväťdesiatkou treba prehliadať.
Cesta autom tam trvala dva dni (s nocľahom v Dánsku), návrat domov trval lietadlom štyri hodiny aj s prestupom. Cena letenky na osobu bola 200€, Kia Sportage nás doviezla pohodlne a bezpečne s benzínom asi za 250€.
Pavol Božík
