Na premiéru filmu Miluji tě modře pricestoval Marek Vašut do Bratislavy vlakom. Výborne naladený, s úsmevom na tvári a v rámci premiéry využil fakt, že hotový film ešte nevidel a tak si ho prvý raz pozrel v Bratislave. Aké boli jeho prvé dojmy, je skutočne bohém, za ktorého ho mnohí považujú, čím bola v jeho živote herečka Jitka Asterová, aký je Tom Cruise, s ktorým hral a prečo sa na neho pozerali kolegovia cez prsty?
Viem, že ste až teraz v Bratislave videli hotový film prvý raz. Aké sú bezprostredné dojmy?
Nostalgicky spomínam na dobu, keď som bol mladý, dnes, keď mám päťdesiatšesť. (úsmev)
Miluje tě modře je film umelecký, plný pekných žien. Umenie, pekné ženy, dobré pitie. Tak si mnohé vaše obdivovateľky predstavujú bohémsky život herca. Žijete taký?
Každý má možnosť si to takto zariadiť. Obklopiť sa umením, alebo prinajmenšom dobrými knihami, to v dnešnej dobe nie je žiadne umenie. Záleží iba na vás, či budete piť víno a k tomu jesť nie veľa dobrých vecí, alebo či máte radšej plnú misu knedlí a k tomu vepřo, zelo. Nechcem to však takto zjednodušovať, pretože by to bolo hlúpe. Vy ste sa skôr pýtali na to, či my, ľudia od umenia žijeme takto. Z toho si už v polovici päťdesiatych rokov robil srandu Jan Werich, keď hovoril, že on zásadne raňajkuje kaviár a šampanské, pretože má dva metabolizmy, rýchly a pomalý. Ale my nie sme herci z Hollywoodu, ktorí si to môžu dovoliť. My žijeme obyčajný život obyčajných ľudí u nás v Česku, len niekedy je to viac vidieť.
Miluji tě modře je filmová novinka, ktorá práve prichádza do kín. Predpokladám, že romantika v nej opäť nehráte…
… a vôbec mi to nie je ľúto. Svoju romantiku som si už odohral. Všetko má v živote svoj čas. Zahral som si peknú romantickú úlohu v Románe pre ženy, to som mal 45 rokov a teraz je rad na mladých. Ale nikde nie je napísané, že si peknú romantickú úlohu nezahrám niekedy o desať rokov.
V zozname hercov v tomto filme nepatríte medzi hlavné postavy. Neprekáža vám to?
Určite nie. Nemôžem v živote hrať iba hlavné úlohy. Žiadny taký herec, ktorý by hral iba hlavné úlohy, na svete nebol. Tí najlepší hrajú prevažne hlavné úlohy, ale ja medzi tých najlepších určite nepatrím.
Podľa dostupných materiálov ste mali v príbehu aj akčnú scénu. Udreli ste si?
Ale prosím vás, to sme sa iba tak postrkali, to nie je nič akčné. (úsmev)
Vy však nemáte rád, ani keď si udierajú do vás, konkrétne bulvár. Ste jeden z mála, ktorý sa za nepravdivé informácie o sebe súdil a… vysúdil. Už vám dajú pokoj?
Panuje také zákopové prímerie. Musím povedať, že od tej doby sa to upokojilo. Ale človek mu aj tak nesmie dať príležitosť, pretože vtedy by toto krehké prímerie veľmi rýchlo skončilo.
V globále vás vytočilo, že sa vám montujú do súkromia. Nemáte dojem, že práve to uzatvorenie sa do seba spôsobuje, že sa bulvár vŕta vo vašom súkromí, pretože má dojem, že tam objaví niečo škandalózne?
Samozrejme, ale tým sa živia, takže je to pochopiteľné.
Ste vlk samotár?
(úsmev) Toho hodnotenie nechám na druhých.
Budem teda rešpektovať vaše súkromie aj ja, ale jednu otázku si neodpustím, aj keď predpokladám, že ma s ňou pošlete kade ľahšie…
… ale poďte, prosím.
Bola herečka Jitka Asterová feme fatale vášho života?
(úsmev) V tom období, bavíme sa o mojom štúdiu na DAMU, áno.
O súkromí nehovoríte, ale o svojich psychických problémoch rozprávate celkom otvorene. Predpokladám, že je to v prvom rade preto, aby ste pomohli ľuďom, ktorí majú podobné starosti. Zaujíma ma však pohľad z druhej strany. Môže to byť tiež istá forma terapie, vyrozprávať sa?
Jednoznačne je to v prvom rade kvôli pomoci iným, takže A je správne.
Aj tak sa priznávam, že oveľa viac, než vaše súkromie ma zaujíma vaša práca. Obdivujem vás za to, že ste po revolúcii odišli do Ameriky bez toho, aby ste vedeli po anglicky. Ako dlho trvalo, kým ste sa angličtinu naučili tak, že ste použiteľný vo veľkých zahraničných produkciách?
Celú tu dobu, čo som tam bol, teda rok a pol. A to by som už musel byť veľmi netalentovaný, aby som si po tak dlhom pobyte v Amerike nepriviezol obstojnú angličtinu.
Je ťažké, získať úlohu vo svetovej produkcii?
Je to ťažké a veľkú úlohu v tom hrá šťastie. Musím byť v pravý čas na pravom mieste. Profesia herca vôbec vyžaduje veľkú dávku šťastia. A na priazeň osudu si v tomto smere naozaj nemôžem sťažovať.
Vy ste tú svoju prvú údajne získal vďaka židovskému hercovi, ktorý nechcel prísť o dedičstvo. Ako to bolo?
(smiech) Nebola to veľká úloha. Bola to však prvá úloha z čias, kedy som začal spolupracovať so svojou britskou agentkou, pod ktorej krídlami som už viac, než dvadsať rokov. Bolo to niekedy v čase po nakrútení filmu Mission: Impossible. Vtedy pripravovala jedna anglická produkcia film z prostredia vojnových zajatcov. A vypadol im z toho jeden herec. Išlo totiž o úlohu kapitána ponorky, nemeckého nacistického kapitána ponorky v írskom zajateckom tábore. Dva dni pred začiatkom nakrúcania im tú úlohu odmietol americký herec, ktorý keď svojej bohatej tete oznámil, že bude hrať nacistu, tak mu povedala chlapče, nevieš, že si Žid? Ak to urobíš, vydedím ťa. A keďže jej majetok mnohonásobne presahoval jeho honorár, tak sa tej úlohy vzdal. A ja som mal v tej dobe ešte bohatý blond vlas, tak som tú úlohu dostal.
Priblížte mi to prosím, máte svojho agenta v Amerike, ktorý vás kontaktuje, keď sa objaví nejaká ponuka, potom sadáte do lietadla a letíte na kasting, alebo stačia v dnešnej dobe už iba videozáznamy?
To je ťažká a komplexná otázka, o ktorej by sme sa bavili veľmi dlho. Ale v zásade agent prácu neponúka. Agent dá vedieť, dá tip, ale je tu skôr na to, aby dohliadol, že zmluva má všetky náležitosti, je tam v rámci možností dôstojný honorár a všetko ostatné. Napríklad, ako sa budete dopravovať na nakrúcanie, ako sa budete stravovať, akou triedou poletíte, ako budete bývať. Postará sa o to, aby zmluva mala všetky náležitosti a zabezpečí dôstojné podmienky. Krásne sa to prejavilo práve na tom prvom filme, ktorý sme spolu robili. Bolo tam silné medzinárodné obsadenie a boli tam chlapci nordického vzhľadu, kvôli úlohám Nemcov a mnoho z nich nemalo agenta. Boli presvedčení, že keďže sú všetci z Európskej únie, produkcia im musí zaistiť rovnaké podmienky. Kruto sa však mýlili. Je to ako všade inde. Pokiaľ nemáte zastúpenie agenta, alebo odborov, tak tendenciou mnohých zamestnávateľov je s vami zametať.
Hmm, aj tam…?
(smiech) Áno, aj tam! V Amerike sa hovorí There Is No Business Like Show Business. A je to myslené v dobrom i v zlom. Poviem to tak. Všetky nepekné triky, ktoré na mňa do tej doby niekto pri filme skúšal, a tí Íri vtedy prišli s niekoľkými naozaj originálnymi kúskami, tak ja som čas po nakrúcaní častokrát trávil tým, že som podával hlásenie agentke a tá ich musela dávať do laty. Agent je potrebný. Ale iba pre cudzie filmy. Pre Čechy nie, pretože tu je trh oveľa menší a všetci sa poznáme. Navyše som v šoubiznise 51 rokov, takže na mňa už triky nikto neskúša.
Žiť v Amerike a byť tak bližšie príležitostiam vás nikdy nelákalo?
Nie, nelákalo. Prišiel som tam neskoro. Mal som tridsať rokov, doma som mal za sebou nejakú kariéru a nechcelo sa mi začínať znova od nuly.
Hrali ste s Tomom Cruiseom, či Anthony Hopkinsom. Mali ste šancu sa s nimi stretnúť aj osobne? Aké sú svetové hviezdy?
Samozrejme, že príležitosť mám, ale nepredstavujte si to tak, že s nimi prežijete celý večer. Ide v prevažnej miere o pracovné stretnutia. A je to tak, že často, nie vždy, ale v absolútnej väčšine sú to absolútne normálni ľudia. Iba si držia odstup, pretože niekedy je pre nich priazeň fanúšikov veľká záťaž.
Máte so svetovými filmármi momentálne niečo rozrobené?
Rozrobené nemám nič. Na jeseň som dokončil v Chorvátsku nakrúcanie s BBC, s ktorými som točil nový kriminálny seriál. Či to uvidia naši, alebo vaši diváci, je vo hviezdach.
Mám pocit, že svetoví filmári istú dobu veľmi radi chodili nakrúcať do Čiech, no ten boom akoby v poslednom období ustal. Alebo je to iba môj dojem, že oveľa viac zahraničných filmov sa nakrúca napríklad v Maďarsku?
Je to presne tak, ako hovoríte a z veľmi jednoduchého dôvodu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov a začiatkom nového storočia sa takmer všetko točilo u nás. A prirodzene, Maďari, alebo baltské republiky sa tomu snažili brániť a urobili báječnú vec, takzvané pobídky. To znamená, že keď sa skončí nakrúcanie a zrátajú sa všetky náklady, tak sa zahraničným produkciám vráti DPH. Česká republika to žiaľ neurobila a vrátila sa k tomu až pred troma, či štyrmi rokmi. A to už je neskoro. Za tých desať rokov sa filmári v Maďarsku, v Nemecku, alebo v tých baltských krajinách zabývali. Všade je približne rovnaká DPH, okolo 20% a to nie je nezaujímavá čiastka. V tom Česká republika zaváhala. Teraz sa to trochu zlepšuje, ale už to nikdy nebude také, ako na prelome tisícročí.
A určite to cítite i vy ako herec…
Samozrejme, pretože práce je menej a tak to už bohužiaľ zostane.
Ako sa český herec dostane napríklad do filmu Mission: Impossible? Idú Američania do Prahy už s tým, že vás majú vybraného?
Nie, kasting prebiehal v Prahe, Brian De Palma si ma vyberal v kaviarni na Karlovom námestí. Ale nezabúdajme na to, že film ako taký sa za tie roky veľmi zmenil. Ešte začiatkom storočia som lietal na kasting do Londýna. Ráno tam, večer späť. To už dneska neexistuje. Natočím sa sám, doma na telefón, pošlem to cez počítač a za pol hodinu to tam majú. Dnes je úplne iná doba. Mission: Impossible bol rok 1995, vtedy ešte nebolo bežné mať doma počítač. A práve vďaka nim sa za dvadsať rokov doba veľmi zmenila. Film, ako sme ho poznali, je bohužiaľ, dá sa povedať mŕtvy. Internet všetko zmenil. Je to samozrejme viac faktorov. Jedným z nich je problém sťahovania, kvôli ktorému prichádzame nielen o peniaze, ale aj o tú šancu, že ľudia budú chodiť do kina. Nie, nenariekam, je to vývoj, ale je to dramatická zmena oproti tomu, ako to fungovalo pred dvadsiatimi rokmi.
Pred rokmi ste boli súčasťou televízneho programu Nákupná horúčka. Ste v kontakte napríklad s Norou Mojsejovou?
(úsmev) Nie, to sa točilo pred desiatimi rokmi. Niekde som sa dočítal, že sa vydala, tak jej na diaľku želám dodatočne veľa šťastia.
Často sa objavujete v reklamách, užili ste si za to vraj aj dosť posmeškov od kolegov. Už sa to zmenilo?
Posmeškov a dosť pohŕdavých odsúdení. Aj to sa však už dramaticky zmenilo. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa na to herecká obec dívala ako na pokleslý žáner. Dneska je situácia celkom iná a mladí kolegovia s tým nemajú absolútne žiadny problém.
Ste naozaj stotožnený s každým produktom, ktorý propagujete, respektíve, naozaj pije bohém Marek Vašut víno z Lidla?
Výborná otázka! Poviem na rovinu, že je veľmi osviežujúce a skutočne je to darček od osudu, že môžem robiť reklamu niečomu, čo je tak blízke môjmu srdcu. Nie nadarmo sa hovorí, že víno je mlieko starcov a ja som veľkým priaznivcom vína, takže je to radosť.
Pavol Božík
