Od samého začiatku som si kládol otázku, prečo sa Tereza Nvotová pustila do dokumentu o tejto čiernej diere našej spoločenskej minulosti. A pravdupovediac, pýtam sa aj po vzhliadnutí jej hodinu a pol trvajúceho dokumentu, ktorému síce v podstate nie je čo vytknúť, až na to, že je absolútne zbytočný. Ale spokojne, rozpáľte si obrovský záhradný gril a nechajte sa (znova)… klamať.
Pravdou je, že Nvotová si nemohla vybrať kontroverznejšiu osobnosť našich dejín, než je Mečiar. Fanklub jeho ukričaných zvráskavených obdivovateliek je už dávno na druhom brehu, súčasná mládež ho v samotnom dokumente priamo označuje jediným slovom, ktorým sa tiež natvrdo označuje pohlavný orgán muža a zjavne im je ukradnutý, no a naša generácia sa z Nvotovej dokumentu nedozvedá nič nové (ak teda netúži vidieť, ako vyzerala Anka Šišková pred štvrťstoročím).
A to i napriek tomu, že sa Tereze ako jednej z veľmi mála podarilo na dokumente spolupracovať so samotným hlavným hrdinom, a keďže mu nepoložila tú správnu otázku, ktorá v ňom oživuje molekuly amoku, teda kde zobral peniaze na Elektru, vyšla z toho bez zranení. Fyzických. Duševným by mohol byť fakt, že v súčasnosti sa Mečiar od dokumentu dištancuje, že v takejto forme ho neschválil, pričom následne tvrdí, že ho nevidel, tak teda neviem, čo môže v takom prípade vedieť o jeho forme.
Ibaže ono je do dokument o Mečiarovi a v podstate by obstál i bez Mečiara, ktorý je v ňom napokon iba pár minút a vlastne akoby dával bodku za udalosťami, ktoré film dokumentuje a snaží sa diváka i po rokoch presvedčiť o tom, že kompletne všetko, čo urobil, robil pre Slovensko a bolo to správne. V dokumente pôsobí až neprirodzene krotko, zrejme mal dojem, že sa mu týmto filmom podarí očistiť a za svojimi fanúšičkami pôjde s gloriolou nad hlavou, tak ako ho vykresľuje filmový plagát.
Z miery ho nevyvedie ani otázka na únos Kováčovho syna, skutku, ktorý sa nestal, ale už sa vlastne stal, iba ešte nenastala doba, aby povedal ako to bolo, ale tá doba vraj príde. Vzápätí však nedbá kopnúť si do nebohého Kováča a oznámiť národu, že v podstate o únose svojho syna vedel, ba dokonca že to priamo Kováč požiadal o pomoc a dostal ju. Niekde medzi riadkami cítiť, že si to vlastne Kováč celé zariadil sám a raz sa to dozvieme. Samozrejme, kopnúť si do nebohého a zvaliť na neho vinu, keď sa už nevie brániť, to sú presne tie príznaky syndrómu Vladimír, ktorý sa u nás objavil v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Tereza Nvotová neprináša dokumentom Mečiar nič nové. Jednoducho iba mapuje Mečiarovu politickú cestu, ktorú si bez ostychu šliapal, chce sa povedať, cez mŕtvoly. Príznačné? Rovnako, ako keď Mečiar v dokumente prirovnáva seba k Jánošíkovi (obesili ho), či Dubčekovi (bola tam akási nehoda) a následne tvrdí, že spomedzi tých velikánov dopadol ešte najlepšie. Nepochybne, pre neho, nie pre národ. Ten by najviac potešilo, keby si ten dokument pozrel vo väzenskej klubovni.
Zatiaľ si však môže zájsť do kina. Hore, na kopci Elektry možno má nejaké súkromné, ak nie, keď pôjde na lazy rátať ovce a zíde z kráľovského kopca dolu, do údolia medzi plebs, môže si zájsť do kina v Trenčianskych Tepliciach. Len nech sa pripraví na to, že tam bude zrejme plno. Jedno z bratislavských kín bolo v sobotu popoludní zaplnené do posledného miesta. Takže toto Nvotovej vyšlo na sto percent. Dostať konečne ľudí do kina a po vzhliadnutí filmu ich prinútiť nielen diskutovať, ale i zamyslieť sa nad tým, že takéto obludárium by sa už nemalo na Slovensku opakovať, aj keď, tak šikovných právnikov meniacich sa na nekontrolovateľný tajfún nám Fedor ešte určite nájde niekoľko.
Pavol Božík
60%
Réžia: Tereza Nvotová
Hrajú: Vladimír Mečiar, Petr Pithart, Theodor E. Russell, Michael Kocáb, Ľuboš Jurík, Fedor Flašík, Marián Leško, Oskar Fegyveres, Peter Tóth, Tom Nicholson
Žáner: Dokument
Rok výroby: 2017
Distribuuje: PubRes
Celkový čas: 90 minút
Premiéra: 12. október 2017
