Ak si dáme do súvisu umenie, či kultúru a Škandináviu, či sever Európy, zrejme sa väčšine tieto indície prepoja so severským krimi, literárnym žánrom, ktorý dominuje nielen tamojšej literatúre. Ibaže severské umenie, to je okrem iného i segment filmovej tvorby a v rámci nedávnej prehliadky severskej kinematografie Scandi som mal príležitosť vzhliadnuť niekoľko severských filmových diel.
Isteže je medzi nimi i krimi, ale aktuálne, možno trochu prekvapivo, dominuje žáner politickej drámy, v spojení s biografickými príbehmi. K jednotlivým filmom, ktoré som videl sa vraciam samostatne. Spája ich však jedno: Sú nakrútené neuveriteľne reálne, nehrajú sa na žiadne vizuálne efekty najvyšších tried, dôraz sa kladie na štýl, hodnotu a obsah príbehu a na herecké výkony.
Pri každom z filmov nájdete odklik na festivalovú stránku Scandi, kde nájdete i aktuálne termíny premietania jednotlivých filmov. Všetky sa viac či menej intenzívne potulujú slovenskými kinami a bola by škoda ich prehliadnuť. O niečo neskôr ich nájdete i na platforme Edisonline, aktuálne, do 14. februára s veľmi výhodnou valentínskou zľavou na ročné predplatné.
Quisling – Posledné dni
Životopisná dráma Quisling – Posledné dni rozvíja zložitý príbeh odohrávajúci sa na konci druhej svetovej vojny, keď sa po piatich rokoch skončila nacistická okupácia Nórska. Vykresľuje desivú postavu nórskeho premiéra Vidkuna Quislinga, ktorý kolaboroval s nacistami a zradil svoju krajinu. Teraz osamotený čaká v tmavej cele na súdny proces, uzavretý len so svojimi myšlienkami. Film postupne odhaľuje psychologické vrstvy tejto mrazivo pozoruhodnej osobnosti prostredníctvom rozhovoru s kňazom Pederom Olsenom, ktorý bývalého strážcu nacistickej moci spovedá. Cíti sa Quisling zodpovedný za svoje činy? Ťaží ho svedomie? Menia sa jeho hodnoty a morálka pred jeho neodvratným koncom? Tvorcovia filmu kladú fascinujúce otázky o dobre, zle, lži a pochybnostiach. Neboja sa nastaviť divákom pohľad do temnej priepasti ľudského vnútra.
Nový film Erika Poppeho, muža, ktorý stojí napríklad za bolestným prerozprávaním tragických udalostí na ostrove Utøya z 22. júla a veľkorozmernou fiktívnou freskou Emigranti. I tento raz sa svojím osobitým a štylisticky vycibreným pohľadom ponára do histórie útlaku. Klaustrofobická dráma stavia na dynamike ústrednej hereckej dvojice Gard B. Eidsvold a Anders Danielsen Lie, ktorí prostredníctvom svojich postáv spájajú dva úplne odlišné svety.
Kukni na to! hodnotí: 90%
Filmy Erika Poppeho sú zárukou kontroverzie, špecifického pohľadu na vec a jedinečným pohľadom na udalosti, ktoré sa rozhodne spracovať. Quisling – Posledné dni hovorí o období a o človeku, ktorého existenciu by mnohí radšej zmazali z histórie, iní zas obhajujú jeho konanie a prekvapivo, v súčasnosti čoraz intenzívnejšie. Vikund Quisling budil kontroverzie pred vojnou, cez vojnu i po vojne. Na nejakých diskusných fórach ho ktosi prirovnal k Husákovi, ale to je teda parádny krok vedľa. Voči tomuto človeku bol Gusto ľudomil. Presvedčenie za veci, ktoré robili však mali naozaj spoločné. Každý si hájil to, čo v danej dobe robil a kričal, že doba ukáže, že mali pravdu. Ani v jednom prípade sa to neudialo, doba skôr ukázala, že história sa ľúbi opakovať a ďalší takýto Quislingovia by zrejme boli katastrofou pre všetku toleranciu i rešpekt voči každému, ktoré si civilizovaný svet budoval dlhé desaťročia. Dychberúca životopisná dráma, ktorej absolútne neprekáža dva a pol hodinová stopáž.
Hammarskjöld – Boj za mier
V roku 1961 sa schyľuje k studenej vojne a politická a spoločenská atmosféra nemôže byť napätejšia. Neoblomný Hammarskjöld je už niekoľko rokov uznávaným diplomatom, ktorému sa vďaka zásadám preventívnej diplomacie podarilo predísť viacerým konfliktom tým, že dokázal korigovať narušené vzťahy medzi Východom a Západom. Dej filmu sa začína, keď si ako generálny tajomník Organizácie spojených národov stanoví svoj zatiaľ najnáročnejší cieľ – nastoliť mier v dekolonizujúcich sa afrických krajinách. Zároveň si však začína uvedomovať obrovské pracovné nasadenie, pre ktoré stráca svoj osobný život. Životné poslanie sa nevyhnutne začína stretávať s osobným šťastím. Zlomovým bodom je preňho operácia v Kongu, kde dôjde k zavraždeniu pracovníkov OSN. Okamžite sa vydáva na mierovú cestu.
Táto strhujúca konverzačná dráma ponúka portrét muža, ktorého John F. Kennedy považoval za najväčšieho štátnika minulého storočia. Oddaným spôsobom ho stvárnila švédska hviezda Mikael Persbrandt. Strhujúci životopis švédskeho politika a štátnika Daga Hammarskjölda bol nominovaný na osem švédskych filmových cien Guldbagge. Režisér Per Fly, ktorý má na konte už niekoľko životopisných filmov a thrilerov, opäť predvádza majstrovskú prácu s napätím a kombináciou faktov a fikcie.
Kukni na to! hodnotí: 90%
Ďalší životopis, ďalší politik. Dag Hammarskjöld bol hlavou OSN v neľahkom období, v čase, keď si mocnosti i domáci tyrani a diktátori krájali Afriku podľa toho, kde boli ložiská diamantov, či iných hodnotných surovín. Tento muž s vidinou mieru na celom svete rozhodol o vojenskom zásahu, vďaka ktorému sa stal terčom ľudí v niekoľkých krajinách, na niekoľkých kontinentoch. Film nádherne ukazuje, že ziskové záujmy sú vždy pred záujmami ľudskými a mnohí sa neštítia zbaviť sa vlastných, ak by im nejakým spôsobom narúšali ich pohodlie a prospech. Dag Hammarskjöld okrem práce OSN vo filme rieši i svoj súkromný život a vyrovnáva sa s dobre stráženým tajomstvom, s ktorým sa rozhodne vysporiadať príliš neskoro. Tieto severské životopisné filmy sú úžasné v tom, že sa na nič nehrajú, fakty, jednoduché spracovanie, famózne herecké výkony a scenáre, ktoré majú hlavu i pätu. Fantázia!
Nesmierny
Po rýchlom slede šokujúcich udalostí, ako je samovražda kolegu Christiana, ktorý odišiel do dôchodku, sa Carlova mladšia kolegyňa Rose vydáva riešiť neobjasnenú tragickú smrť na osamelom ostrove Bornholm a načiera do vlastnej traumatickej minulosti. Na ostrov prichádza aj čerstvo zasnúbený Carl a spolu s Rose a Assadom sa zapletie do starého odloženého prípadu mŕtveho dievčaťa nájdeného na strome. Vražda, oficiálne označená za dopravnú nehodu, je spojená s miestnou políciou aj s miestnou sektou uctievačov slnka, v ktorej už roky bez stopy miznú mladé ženy. Odložený prípad sa znovu otvorí a Carl ho musí čo najskôr vyriešiť, pretože ostrov sa stáva veľmi nebezpečným miestom. Pri vyšetrovaní však nazerá aj do svojej temnej minulosti, ktorá mu bráni žiť šťastný život so snúbenicou.
Niesmierny je pokračovaním populárnej dánskej detektívnej série legendárneho Oddelenia Q. Divácky hit na čele s hviezdnym Ulrichom Thomsenom, ktorý opäť stvárnil detektíva Carla Mørcka. Režisér Ole Christian Madsen stupňuje všadeprítomné napätie a zachováva svojráznu poetiku knižnej predlohy Jussiho Adler-Olsena.
Kukni na to! hodnotí: 70%
Scandi otvorilo i šiesty prípad Oddelenia Q a hoci som sa na tento film tešil najviac z celej ponuky, prišlo trošku sklamanie. Je to najosobnejší prípad Carla Mørcka a za mňa je tam toho osobného až príliš. Prepojenie s náboženskou sektou a udalosti s tým spojené, to je za mňa 65% celého hodnotenia. Ibaže polovica príbehu je naozaj riešenie vyšetrovateľovho súkromia a to ma nebavilo. Spracované to však bolo výborne a aj nová zostava tvorcov sa snaží, aby séria dávala zmysel. Po štyroch dieloch totiž v hlavnej úlohe vystriedal famózneho Nikolaja Lie Kaasa herec Ulrich Thomsen a vlastne sa zmenil celý tvorivý tím i celé obsadenie. Samozrejme, ja to rešpektujem, však aj filmy o agentovi 007 po niekoľkých dieloch menia hlavných predstaviteľov a režisérov hádam ešte častejšie, ale Kaas nastavil latku neuveriteľne vysoko.
Armand
V jedno osudné popoludnie v prázdnej základnej škole dve matky šesťročných chlapcov, Armanda a Jona, zúfalo bojujú o to, aby im niekto uveril, keď je jeden z chlapcov obvinený z prekročenia hranice voči druhému. Postupne sa využijú všetky prostriedky a čoskoro vzniká zmes šialenstva, túžby a posadnutosti. Kde sa však skrýva pravda, sa nedá zistiť, a čoskoro sa všetko vyvíja čoraz menej okolo detí, ktoré ani nepoznáme.
Tento film, pohybujúci sa na hranici medzi vážnym a absurdným, je veľmi provokatívny a absolútne nezabudnuteľný.
Kukni na to! hodnotí: 70%
Toto je taká dráma, no, nazvem to, umelecká. Tá téma je v súčasnom Nórsku veľmi aktuálna, spracovanie je možno až príliš artové, avšak za následok to môže mať fakt, že sa tvorcovia snažili tak závažnú tému spracovať emočne silno, no neprekročiť istú hranicu, čo tie umelecké vsuvky, ktoré upokojujú tep, presne dokážu. Téma detí je v Nórsku mimoriadne citlivá záležitosť, ich výchova prebieha formou, rob si čo chceš, život ťa naučí. Zdvihnutý hlas na dieťa zaváňa sociálkou, prípadná facka pomaly väzením. Jednoducho hranica nejakej (pre)výchovy je v porovnaní napríklad so Slovenskom, či Českom diametrálne inde. Dieťa je v Nórsku svätý grál. Armand (film) navyše presne vykresľuje nórske (ne)správanie – pri žiadnej činnosti sa nepredvídajú dôsledky a prípadné následky sú potom obrovským prekvapením. V Nórsku sa žije bezstarostne, nerozmýšľa sa o tom, čo by sa mohlo stať a veci sa riešia, až keď sa udejú. Mnohokrát presne takouto šokujúcou formou, ako ukazuje Armand. Ak má tento film na prehliadke severskej kinematografie na Slovensku a v Česku označenie ako kontroverzný, vôbec sa tomu nečudujem. Pre nášho diváka taký nepochybne je. Pre nórskeho diváka je viac-menej nastaveným zrkadlom, ktoré je však vyleštené tak precízne, až to môže byť nepríjemne.
Raketa
Vianoce v Laponsku v roku 1984. Inšpiratívny a trpko-sladký príbeh o vzdore voči nepriazni osudu a hrozbe studenej vojny. Niina je samoživiteľka s dvoma deťmi, ktorá si hľadá prácu v miestnych novinách. Zdá sa, že život v meste sa zastavil. Obyvatelia sa nikam neponáhľajú a sú až príliš zvyknutí na to, že sa nikdy nič nedeje. Keď Niina počuje z oblohy obrovskú ranu, potenciálnu hrozbu v podobe sovietskej rakety vypálenej na Fínsko, chce o tom napísať článok – ale nikto ju neberie vážne. Vydá sa teda do pátrania na vlastnú päsť a nechtiac sa stane súčasťou histórie, ktorú film podáva s očarujúcim odstupom. Čerpá z dobovej patiny a rozkresľuje pôvabný svet teplákov, mulov a trvalých, zatiaľ čo hudobnú kulisu tvorí syntetický europop. Proaktivita hlavnej hrdinky sa pretína s jej osobným životom a vďaka novému impulzu sa dokáže konfrontovať s bolestivou minulosťou.
Film Raketa, voľne založený na skutočnej geopolitickej udalosti, je sčasti absurdnou komédiou, sčasti politickým trilerom a sčasti bolestnou reflexiou dôsledkov domáceho násilia. Na viacerých úrovniach kladie otázku, či je možné skutočne pochopiť nebezpečenstvo skôr, ako bude neskoro.
Kukni na to! hodnotí: 65%
Toto je taká Bridget Jones na severský spôsob. Je to trochu zábava vystavaná na nečakaných udalostiach, je to ale tiež sociálna dráma, v tomto prípade oveľa surovejšia, ako v prípade britskej kolegyne. Opäť nádherná ukážka života niekde na konci sveta, kde každý o každom všetko vie, pred všetkým sa zatvárajú oči, dejú sa zlé veci, i veci, ktoré ohrozujú svet, ale niekde tam, na pláni plnej sobov, je to každému aj tak jedno.
Pavol Božík
