Mladá umelkyňa Bara nie je v mediálnych vodách nováčikom, pôsobí v divadle a v mediálnej sfére v Košiciach, avšak čoraz častejšie môžeme počuť znieť jej hlas aj hudobným éterom. So svojím sólo projektom prichádza po energickej piesni Fantazma, šansóne Rozbité jablko a skladbe Časopriestor s piesňou plnej metafor Maľujem vlastnú tvár v melancholickom tóne.
Text piesne vznikol z Barinho pocitu, že ľudia kritizujú všetko navôkol a je akousi revoltou, výpoveďou o tom, že ľudia môžu byť takí, akých ich chcú ostatní, ale nebude to v nich nikdy nič pekné rozvíjať. Podobizeň krásneho obrazu, kopírovania, no prázdnoty. Pieseň predstavuje speváčkine myšlienky o spoločnosti a nej samej. O tom, že môžem byť taká, akou ma chcú ostatní, ale načo by to bolo dobré. Môžeme byť nemí, robiť veci tak, ako sa očakávajú, pretvarovať sa, ale nebude to skutočnosť, ozrejmuje Bara kľúčový motív skladby, ktorý vznikol v okamihu múzy a pokračuje: Aj tento text vznikol presne takto nečakane. Vraví sa, že najlepší umelec je smutný umelec. A myslím, že vtedy som mala práve takú emóciu.
Melancholické tóny zaobalené do metafor získali aj vizuálny šat. Z príbehového námetu, v ktorom sa malo zúčastniť viacero osôb z divadelného a tanečného sveta, nakoniec vznikol klip na jeden záber. Keďže text je dosť hutný na slovo a je navyše metaforicky napísaný, zvolili sme radšej jednoduchší vizuál. Najprv sa mala farba liať priamo na mňa, ale to by sme museli natočiť hneď na ostrú. Preto sme zvolili niečo iné a možno aj zaujímavejšie, prezrádza Bara zvolený postup pri nakrúcaní klipu, ktorý má len podopierať text.
