V spolupráci s uznávaným producentom Jiřím Burianom pripravila speváčka a herečka Berenika Kohoutová svoj debutový singel Dělám stojky. S nadsádzkou si v ňom uťahuje sama zo seba. Keď totiž v bare vypije pár pohárikov, miesto konverzácie prejde k stojkám.
Aj keď je dvadsaťosemročná Kohoutová známa najviac vďaka svojim hereckým úlohám, k spevu ju to ťahalo odmalička. Celý život som vedela, že by som chcela spievať. Najprv ma živilo herectvo, potom sa k tomu pridal aj spev – v divadle a v show Tvoja tvár som si to vyskúšala naplno. Stále mi ale chýbala ta tvorivá zložka. Interpretovať niekoho pesničky je zábavné, ale mne to nestačilo, spomína, čo predchádzalo spolupráci s vyhľadávaným producentom.
Práve s ním momentálne pripravuje svoju prvú sólovou platňu. Naša spolupráca je absolútne slobodná, nemáme pred sebou žiadne mantinely. Robíme len to, čo sa nám páči, nepotrebujeme zapadnúť do tabuliek alebo plniť niekoho želanie, pochvaľuje si. Najviac ju teší, že pri tvorbe vlastného repertoáru môže vychádzať priamo zo seba. Je oslobodzujúce písať svoje texty a tvoriť si svoj imidž, oddeliť sa od postáv, ktoré stvárňujem, podotýka.
Prvý singel Dělám stojky vtipnou formou poodhaľuje niečo málo zo speváčkinho nočného života. V baroch ma nebaví celú noc len sedieť a rozprávať sa. To väčšinou robím za triezva. Opilecké reči ma ale nezaujímajú, potrebujem sa hýbať, skákať na ľudí, visieť hlavou dolu. Keď sa nudím, začnem robiť stojky, smeje sa.
Bola to pritom práve jedna taká divoká noc, ktorá Berenike pomohla odraziť sa k vydaniu sólového albumu. Zoznámila som sa takto s človekom, vďaka ktorému sa moja hudobná dráha dala do pohybu. Stretli sme sa na párty, ja som párkrát vykopla nohy hore a on si pravdepodobne povedal, že by stálo za to, aby som skúsila vydať album v Universal Music, pridáva k dobru autentickú historku.
Nakrúcanie videoklipu v réžii Jordana Haja a Givinara Kříža z barového prostredia pre ňu nebolo vôbec jednoduchou záležitosťou – najmä kvôli množstvu stojok, ktoré musela na špeciálne vyrobenom stojkomate urobiť. Je možné, že ma táto skúsenosť odnaučí robiť stojky! Po zhruba pätnástom otočení na stojkomate mi bolo tak zle, že som nedokázala ani stáť na vlastných nohách, nieto ešte rukách. Bola som pripevnená na konštrukcii a chalani so mnou točili o 360 stupňov. Do toho som musela hovoriť text, a to rozhodne nie s výrazom hovoriacim, že nemám ďaleko k zvracaniu, dodáva s humorom.
