Kariéru slovenskej hudobnej legendy, Mira Žbirku možno stručne rozdeliť na tri časti. Tá prvá sa časuje do roku 1989, teda kapela Modus a od začiatku osemdesiatych rokov potom sólová dráha s vlastnou kapelou Limit. Prelomovým v tom období sa nepochybne stal Žbirkov štvrtý sólový album Nemoderný chalan, na ktorom excelentne dokázal, že je všetko, iba nie nemoderný chalan. Zvukovo je tá nahrávka dodnes moderná.
Druhá etapa Žbirkovej kariéry je porevolučná a začína exkluzívnym podpisom nahrávacej zmluvy 
s medzinárodným hudobným koncernom (Universal Music). V hudobnom svete je dnes skôr vzácnosťou to, čo je pre Žbirku samozrejmé, teda že je súčasťou jedného koncernu dodnes. Navyše si môže pripísať i ďalšiu exkluzivitu, pretože v danej dobe bol jedným z prvých, ak nie vôbec prvým slovenským interpretom, ktorý podpísal zmluvu s medzinárodnou nahrávacou firmou. V tom čase moc nekoncertoval, no nové nahrávky vychádzali a u poslucháčov sa stretávali s kladným ohlasom.
Tretí diel možno nazvať londýnskym. Začal sa celkom nevinne, nádherným darčekom od manželky Katky k spevákovmu okrúhlemu jubileu, ktorá mu zabezpečila nahranie jednej piesne v legendárnych Abbey Road Studios v Londýne, kde nahrávali i Žbirkom tak milovaní Beatles. Z jednej piesne sú dnes už dva regulárne albumy, pričom ten ostatný vyšiel iba pred pár týždňami a bez zbytočného preháňania ho možno označiť za jednu z najlepších Mekyho nahrávok vôbec.
Nálada londýnskeho prostredia sa dokonale pretavila do štrnástich nových piesní, pričom už prvý singel Dievča (Na lásku nie je čas) jednoznačne naznačoval svieži vietor a dokonalý britský zvuk. Žbirka už touto piesňou dokázal, že sa vôbec nebráni skúšať niečo nové, dať novým piesňam iný zvuk, na aký sme boli zvyknutí a treba uznať, že to bol zvuk svetový. Dievča sa stalo pomyselnou frajerkou mnohých poslucháčov, ktorí však s napätím očakávali, čo príde ďalej a s čím budú môcť v tejto pomyselnej láske Dievča podviesť.
Ďalší singel, konkrétne duet s Katkou Knechtovou Skúška snov jasne dokazuje, že Žbirka nemá najmenší problém zložiť hit a vybrať si k jeho naspievaniu perfektnú speváčku. Je to presne tá pieseň, v ktorej si poslucháč vie po spevákovom boku predstaviť Mariku Gombitovú (pretože to je vlastne akási nepísaná tradícia), no zároveň rešpektuje spevákovo rozhodnutie s výberom speváčky. S Knechtovou si Meky dokonale sadol a mimochodom, že si vie k spolupráci prizvať naozaj skvelé polovičky, dokazuje na nahrávke ešte dvakrát.
Okrem týchto dvoch, dovolím si povedať, že teraz už hitov, prináša Double Album ďalších dvanásť (slovenských) piesní, ku ktorým si Meky zložil hudbu i drvivú väčšinu textov, s jednorazovou výpomocou Joža Urbana (Dievča) a Kamila Peteraja (Skúška snov). Genialita Mekyho textov tkvie v ich zrozumiteľnosti a hlavne v tom, že do nich vie pretaviť svoj povestný suchý britský humor. A tak poslucháč na albume nájde jednak silné balady, ale tiež texty, v ktorých Žbirka s nadhľadom a úplne trefne glosuje život. A nielen ten umelecký, ale hlavne ten bežný, s čím sa poslucháč dokáže dokonale stotožniť. Heroickým výkonom a pre mňa zároveň momentom, pri ktorom som buchol do stola a uistil sa v tom, že Double Album je excelentný, je pieseň Undergrant. Žiadne slohy, žiadne rýmy, žiaden refrén a pritom taká sila, ktorú spevák pravdepodobne čerpá zo svojho členstva v rôznych umeleckých organizáciách chrániacich autorov a interpretov, v ktorých sa zjavne mnoho (ne)kompetentných uchádza o granty, ktorých hodnota zrejme nie vždy zodpovedá konečnej kvalite. Keby išlo o vec, ktorá je bežná vo svete a Žbirka by tento song naspieval i v angličtine, pokojne by sa ním mohol uchádzať o úspech minimálne v britských rádiách. Pre mňa jednoznačne nielen najväčší úlet Double Albumu, ale i najlepšia pieseň na ňom.
Názov Double Album nevznikol náhodou. Tak, ako v prípade predošlej nahrávky Miro, prichádza Žbirka i tento raz tak so slovenskou, ako i anglickou verziou nahrávky. Priznám sa, že pred troma rokmi som mal pri počúvaní anglickej časti albumu Miro rozpačité pocity. V prípade tejto novinky mám pocit, že počúvam album, ktorý by absolútne samostatne obstal vo svete, keby mal Meky čas a chuť sa tomu venovať. Môže za to hudba, fantastický zvuk a Žbirkova dokonalá angličtina. Všetky piesne do angličtiny pretextoval Pete Brown. Na anglickej časti albumu navyše spevák vymenil Ráchel Skleničkovú (Čistý svet) za trojnásobnú držiteľku cien Brit Awards, škótsku speváčku Eddi Reader a Boh mi odpusť, ale dokonalejší duet som už poriadne dlho nepočul.
Double Album možno zároveň považovať za synonymum toho, že okrem CD, vychádza aj na vinylovej dvojplatni a s radosťou konštatujem, že kvôli takejto muzike, takémuto spevákovi a takémuto zvuku sa oplatí kúpiť si znova gramofón, ak ho ešte nemáte. Pretože Abbey Road Studios pre Mira Žbirku zjavne nie sú iba splneným snom, ale tiež inšpiráciou a hlavne dôkazom, že aj domáca muzika sa dá robiť na svetovej úrovni.
Pavol Božík
90%
ZOZNAM SKLADIEB (MIRO ŽBIRKA: DOUBLE ALBUM)
Dievča (Na lásku nie je čas)
Práve ty
Čistý svet (feat. Ráchel Skleničková)
Ten hlas
Áno
Každý chce byť naj
Undergrant
Skúška snov (feat. Katarína Knechtová)
Mám čo som chcel
Nie som sám
S dôverou
Charlie
Len tak
Márny boj
Darling
Society
Take Me Home (feat. Eddi Reader)
Oh Why
Complete
Nothing Ever Rhymes
Girl You Know
Emerald Eyes
Little One
Long Ago
Why Not?
Train To Goodbye
Vydavateľstvo: Universal Music
Rok vydania: 2018
Počet piesní: 26
Celkový čas: 83 minút
