Po takmer štyroch rokoch od nečakaného a dodnes ťažko uchopiteľného odchodu ich Ďuďa, sa Hex rozhodol, že nastal čas vykročiť znova vpred a ponúka úplne nový album Kde je tu láska?. Po jeho vypočutí možno skonštatovať jediné: Bolo načase!
Je to veľmi zvláštny pocit uvedomiť si, koľko albumov so stigmou odchodu nejakého speváka, či člena kapely do umeleckého neba, sa naraz zozbieralo. Vlaňajšok jednoznačne patril Posledným veciam Mekyho 
Žbirku, Depeche Mode nedávno vydali Memento Mori, prvý album od smrti Andyho Fletchera a krátko na to Hex predstavujú novinku Kde je tu láska?.
Je to album rovnako zásadný, ako bol pred tridsiatimi rokmi ich Ježiš Kristus, ktorý nosil krátke nohavice, dnes už kultová nahrávka odvážnej mladej kapely, ktorá si vymyslela ikonický názov albumu, taký ten jeden z mála, ktorý zo seba vysypete aj po prebudení o polnoci, a aj po troch dekádach. Ich aktuálna novinka je samozrejme zásadná z iných pohľadov, ale je rovnako výnimočná. Jednak je to jubilejný desiaty album Hexu, ale dôležitejšie je, že je to prvá nahrávka po tri a pol roku od stále neuveriteľného a šokujúceho odchodu Petra Ďuďa Dudáka do umeleckého neba.
Netreba hádam dodávať, že z oboch dôvodov ide o jeden z najočakávanejších albumov (nielen) v diskografii skupiny. Prináša kopec vynútených zmien, ktoré kapela aplikovala počas posledných rokov veľmi pomaly a nenásilne a výsledkom toho je nahrávka, ktorá je pre Hex akýmsi znovuzrodením a zároveň veľkou, a vôbec nie jednoduchou skúškou.
Avšak skúškou, v ktorej Hex obstál na výbornú. Možno máme vrodené nutkanie správať sa k nahrávkam, do ktorých vzniku mimoriadne zasiahol osud, s akýmsi väčším rešpektom a väčšou toleranciou. Aspoň na prvý dojem. Paradoxom je, že ani jeden z tých súčasných titulov, ktoré do tejto kategórie nechcene spadli, to nepotrebuje. Akoby všetky tie udalosti okolo boli bičom, pod ktorého plieskaním vznikajú veci, ktoré bez preháňania budú svojim spôsobom písať históriu hudby. Pretože veci sa (bohužiaľ) dejú a ak sa Hexáci rozhodli zastúpiť Ďuďovo miesto novým spevákom a ďalej komponovať, je to ich rozhodnutie a následne k nemu musia prijať všetky dôsledky. Ibaže faktom je, že novému Hexu v podstate nie je čo vytknúť.
Dá sa povedať, že nový materiál vznikal postupne posledné dva – tri roky. Hexáci si veľmi dobre uvedomovali, že ak chcú pokračovať a ďalej tvoriť a koncertovať, musia o tom v prvom rade presvedčiť samých seba a následne svojich fanúšikov. Dokázať, že to, čo im ponúknu, naozaj dáva zmysel. A čuduj sa svete, dovolím si tvrdiť, že tak globálne silný album, akým je novinka Kde je tu láska?, Hex ešte nenahral.
Bolo zrejmé, že sa ním pokúsia vyslať hlavne pozitívny pozdrav nielen medzi poslucháčov, ale tiež hore, do umeleckého neba a uzavrú tak jednu kapitolu, ktorá bola pre každého mimoriadna, no skončila príliš rýchlo. Som presvedčený, že ak by zvuk tejto platne dorazil až tam hore, Ďuďo by sedel niekde na obláčku, hojdal nohami do rytmu a spokojne sa usmieval tým svojim nefalšovaným úsmevom, na ktorý si spomínam z tých čias, keď sme sa spolu intenzívne stretávali v Rádiu Expres. Nikdy som ho nevidel zachmúreného, či nahnevaného. Vždy sa usmieval a rozdával dobrú energiu po celom rádiu. Tá jeho pozitívna nálada bola jedinečná a myslím, že keby to bolo čo len trochu reálne, tak by sa usmieval rovnako, keď by počul tento album.
Koncepcia novinky Kde je tu láska? je naozaj výnimočná. Chalani nelamentujú, dokazujú, že ten kolobeh života sa snažia prijať so všetkým, čo priniesol a hlavne ísť ďalej. Hex bol vždy pozitívne naladenou kapelou a tejto tradícii ostal verný i na novom albume. Partička sa naozaj srdečne rozlúčila so svojim niekdajším spevákom v piesni Chlapec, v ktorej hosťuje fenomenálny Ivan Tásler. V texte tej piesne je povedané absolútne všetko. Veľmi prirodzene, s nadhľadom, bez zbytočného pátosu. Zasiahne, to jednoznačne, ale nie je patetická, či otravná. Myslím, že tak nejako by sa to Ďuďovi páčilo.
Komplet desiatich piesní vytvára koncept, ktorým je Hex známy. Bezstarostné melódie, chytľavé refrény a hoci to na prvé počutie vyznieva až príliš jednoducho, v hĺbke ich textov je, tak ako doteraz vždy, väčšinou zasiate silné zmysluplné posolstvo. Napriek tomu, to stále ostáva hlavne hra na dobrú náladu, ktorú Hexáci hrajú so svojim poslucháčom. Tá hra je samozrejme pomyselná a nie je v nej porazeného, každý je víťaz. Pretože potom je ešte jedna hra a to hra so slovíčkami, v ktorej Hex vyhráva na plnej čiare. Netuším, ako dlho Fefemu trvá zloženie textu a či sa s tým trápi, alebo to dáva na prvú dobrú, ale taká ľahkosť, aká sa vyskytuje v jeho textoch, je naozaj výnimočná. A z toho následne vznikajú spojenia, ktoré zľudovejú. Hneď v prvej piesni ma dostal rým: Ako motorový čln, čo vyskakuje z vĺn. Miliónkrát som to videl, niekoľkokrát som to zažil a nikdy ma nenapadlo, že čln skáče. A pritom je tak. Aké jednoduché! Aj pre takéto jednohubky bude ten album milovaný.
Album prináša obrovské množstvo veľmi príjemných prekvapení. Tým najzásadnejším je Peter Novák, alias Šarkan na poste speváka. Medzi nim a pôvodným Hexom vždy vládlo akési neviditeľné puto a fungovala chémia, jednoducho boli naladení na rovnakú strunu. Prechod niekdajšieho frontmana skvelej Ženy z lesoparku k Hexu bol tak prirodzený, že neprekvapil hádam nikoho. Je veľmi milé napokon zistiť, že spojenie Šarkan a Hex vyznieva tak, akoby títo chlapci boli spolu odjakživa. Po vypočutí si albumu bez mihnutia oka hovorím, že lepšieho speváka by Hex nikde nenašiel. Navyše si myslím, že Šarkan nielen zapadol do konceptu kapely, ale navyše ho baví presne ten druh hudby a textov, ktorý Hex produkuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že je s tvorbou absolútne stotožnený a nové piesne v jeho podaní znejú tak, akoby si ich naozaj odžil. Ten pocit bude časom pravdepodobne ešte intenzívnejší, a to v momente, keď Šarkan dostane väčší autorský priestor, čo do tvorby Hexu prinesie ďalší rozmer. Avšak nateraz, Bravó! Toto je veľmi výnimočný stav aj vo svetovom šoubiznise, nie ešte v našom malom rybníčku.
Ďalšia vec, pre ktorú sa novinka Hexu stane nezabudnuteľnou, je pestrosť hostí, ktorých si kapela pozvala na nahrávanie, či už ako vokálnu zložku, alebo ako hudobných hostí. Okrem spomínaného Ivana Táslera, rezonuje určite meno Tamary Kramár v záverečnej, už dobre známej skladbe Mesto stratilo dych, v titulnej skladbe rapuje Vec, ale hosťom na tomto albume bezpochyby dominuje Emma Drobná. Tá sa popri svojej vlastnej, prevažne anglicky spievanej tvorbe, stáva jednou z najvyhľadávanejších speváckych partneriek v slovenských duetách. Na pohreb lásky si zašla s veľkým Richardom Müllerom, Naše hriechy s Adamom Ďuricom sú hádam jednou z najlepších slovenských piesní dekády a momentálne si to k rovnakému statusu namieril i duet s Hexom, nazvaný Navždy mladí. Speváčka v pesničke opäť dokazuje, že spievať po slovensky, zvlášť v jej prípade, je ohromnou devízou. Oslovuje tak naozaj všetky generácie poslucháčov, i tých, ktorí jej anglickým textom nerozumejú. Jej hlas akoby zázrakom navyše ladil s ktorýmkoľvek iným hlasom a tak sa stala vyhľadávanou personou pre duetá. V tom so Šarkanom opäť exceluje a za mňa spolu nahrali vôbec najlepšiu pieseň albumu.
I keď v tomto prípade sa veľmi ťažko hovorí o najlepšej piesni. Album Kde je tu láska? ich prináša desať (celkový čas cca 38. minút) a ukazovať na ktorúkoľvek, ako na lepšiu, či slabšiu, je nezmysel. Naozaj neviem, či som vôbec kedykoľvek počul tak kompletne vyrovnaný a naozaj silný slovenský album, ako je tento. Na tej platni prosto nie je žiadna vata! Hex prináša na svojom desiatom albume rovnaký počet piesní, ktoré sa rovnajú desiatim rovnocenným a rovnako dobrým skladbám, ktoré majú šancu nasledujúce dva roky žiť vlastným životom i v éteri, a neomrzia. Môžeme sa tak akurát baviť o skladbách výrazných (práve duet s Emmou Drobnou, či pieseň pre Ďuďa / Chlapec) a o piesňach, ktoré budú dominovať nejakej špeciálnej sezóne a potom sa stanú trvalkami. Na vysvetlenie, myslím, že tak silný letný hit, na aký sa šikuje s piesňou Pomaranče z Kuby, sme na Slovensku už dlho nemali (ak vôbec). Je to presne ten druh piesne, ktorý môžete dookola počúvať na pláži a je jedno, či pri tom páli slnko na polonahé telo, alebo práve sŕkate drink pod slnečníkom. S vynikajúcim, reálnym retro textom s nadhľadom, bude ten song nepochybne milovaný všetkými generáciami. Od nás, nadchádzajúcich päťdesiatnikov, ktorí sme reálne prežili to, o čom Hex v piesni spieva, až po mladé žabky, ktoré si na pláži budú opekať dudy a len tak prirodzene podľahnú chytľavosti tej piesne. Skvelá robota!
A takto by sme mohli pitvať každú jednu z nových piesní Hexu, až by sme prišli na to, že každá je svojim spôsobom výnimočná a v globále sa na albume zišli piesne, ktoré sa zásadne zapíšu do histórie tejto slovenskej hádam už aj legendy. Kde je tu láska? už navždy ostane albumom, ktorý odštartoval novú éru skupiny Hex a prišiel po, pre kapelu mimoriadne ťažkom období. Predpokladám, že veľmi dlho zvažovali, či ísť ďalej, ako to poňať, aby to nevyznelo len ako chuť silou mocou zarábať. Klobúk dole. Málokomu sa reštart, nech sa udeje z akéhokoľvek dôvodu, podarí tak prirodzene, ako práve Hexu.
Verím, že nikoho nebude treba presviedčať, že nový album Hexu je zásadným albumom slovenskej populárnej hudby a s jeho počúvaním netreba otáľať. Ak by rozhodovanie malo urýchliť niekoľko málo špecifických faktov, tak tu sú. Materiál vznikal temer dva roky a nahrával sa v niekoľkých štúdiách, v troch štátoch. Tvorbe hudby i textov dominuje Fefe, ale ako sa v booklete uvádza, nie je to výlučné autorstvo. Jeho ľahký rukopis je však citeľný a pre Hex je akýmsi puncom kvality. Album má výnimočný obal, špeciálnu grafiku (autorom je výtvarný umelec Erik Šille) a fotografie, ktoré vznikali na zákazku v Londýne, u fotografa Roberta Viglaskeho, ktorý fotí svetové hviezdy a Hex bol prvou slovenskou kapelou, ktorú fotil. Album vyšiel pred dvoma dňami na CD a digitálne, časom vyjde aj na vinylovej platni a magnetofónovej kazete. Je síce škoda, že všetky nosiče nevychádzajú naraz a je to jediný dôvod, pre ktorý nedávam albumu plné hodnotenie, hoci vlastne zaň kapela nemôže. Rozumiem veľmi dobre, že dlhé čakacie doby pri výrobe špecifických nosičov ako vinyl a kazeta sa obísť nedajú, no faktom je, že odďaľovať kvôli tomu vydanie, by bol nezmysel. Pretože na tento album nečakali iba fanúšikovia Hexu. Zvedaví sú hádam všetci. A Hexáci s prehľadom dokázali, že jedným smutným, no neodvrátiteľným zásahom osudu nemusí všetko skončiť. Práve naopak.
Pavol Božík
95%
ZOZNAM SKLADIEB: (HEX – KDE JE TU LÁSKA?):
Motorový čln (Fefe, Laco Tvrdý / Fefe)
Kde je tu láska? (Fefe, Yxo / Fefe, Vec) / hosť: Vec
Možno si pamätáš (Fefe / Fefe)
Iná ako ostatné (Fefe / Fefe)
Pomaranče z Kuby (Fefe / Fefe)
Navždy mladí (Fefe / Fefe) / hosť: Emma Drobná
Chlapec (pre Ďuďa) / (Fefe / Fefe) / hosť: Ivan Tásler
Balená vetrom (Fefe, Yxo/ Waldemar Švábenský)
Dni, keď bolo dobre (Fefe, Laco Tvrdý / Fefe)
Mesto stratilo dych (Fefe / Fefe) / hosť: Tamara Kramar
