Jakub Petraník doslova šokoval svojou novou pesničkou Srdce. Je totiž šansónová. Žáner, ku ktorému inklinujú Lucie Bílá, Hana Zagorová, či Lucia Šoralová a žáner, na ktorý je potrebný vek. Spomínam si, ako mi pred rokmi telefonovala do práce Andrea Čurná: Poď dolu, niečo ti musím pustiť! Natlačili sme sa do jej auta. Počuješ to ako prvý, je dobrý, fakt je dobrý, bude to veľký spevák, tešila sa z prvých piesní Jakuba Petraníka, ktorého vtedy manažovala. Dnes konečne viem, ako to myslela a Andrejka sa určite hore usmieva (prvá manželka Juraja Čurného podľahla v roku 2008 zákernej chorobe), pretože mala pravdu. S Jakubom sme sa porozprávali o jeho ceste od finalistu Superstar po jeho šansónovú súčasnosť. A nie vždy to mal jednoduché…
Kubo, koľko máš rokov?
Už som starý:-), 28 :-).
Pýtam sa skôr preto, lebo sa hovorí, že na šansónové piesne musí človek dozrieť, musí si niečo odžiť. Čo prežil Jakub Petraník, že si trúfol na tak silnú skladbu?
Myslím, že som prežil veľa. Najpodstatnejšie bolo asi to, že som v 17 rokoch odišiel z domu do veľkej Bratislavy a musel som sa starať o seba sám. Zopár zlomených sŕdc, zopár existenčných problémov. Hlavne potom, čo Andrejka odišla a musel som zrazu všetko robiť sám, no nevedel som ako. Chvalabohu si myslím, že som to nakoniec celkom zvládol a som sebestačný a hudbu robím bez nátlaku, termínov a bez toho, aby by som sa prispôsoboval trendom, pretože šansón naozaj nie je trend súčasnej hudby, ale robím ho preto, lebo sa v ňom cítim dobre.
Pieseň ti napísali ľudia, ktorí pracujú s Katkou Koščovou, ktorej šansónový talent si všimol i Michal Horáček. Dal si im voľnú ruku, alebo si ich smeroval, o čom by pieseň mala byť?
Najskôr mi poslali niekoľko návrhov a ja som si vybral práve Srdce, pretože text mi prišiel veľmi autentický a reálny. A taký by šansón mal byť.
Čo najdramatickejšie si v živote zažil? Bulvár v istom období prinášal napríklad správy o tom, že sa až príliš kamarátiš s alkoholom…
Nikdy som nepil veľa, ale ani málo. Dnes napríklad nepijem tvrdý alkohol, ale iba červené suché vínka, pretože sú poetické:-). Najdramatickejšie v mojom živote bolo asi práve to, keď som sa ako dieťa vybral žiť sám.
Niekto by sa však tomu možno ani nečudoval, pretože nástrahy slávy a umeleckého sveta bývajú niekedy dosť kruté. Dá sa s tým popasovať?
Určite sa s tým popasovať dá. Myslím však, že som to zvládol práve vďaka ľuďom, ktorí boli okolo mňa. Nevravím, že som nikdy nemal blízko k tomu použiť aj drogy, ale pred nimi mám obrovský rešpekt a mohol som toho vypiť hocikoľko, ale nikdy som si nedal ani kúsok drogy, pretože viem, že je to veľmi tenký ľad.
Spomenie si dnes ešte niekto na to, že si bol finalistom Superstar?
Práveže ak si niekto pamätá, tak iba to, alebo na moje bujaré obdobia. Zopár ľudí pozná moje skladby, ale nie je to masovo:-). A ja som hrdý nato, že som zo Superstar. Práve vďaka tomu dnes môžem robiť to, čo robím a mám okolo seba ľudí, akých mám.
V tom čase ťa manažovala Andrejka Čurná, ktorá mi o tebe často hovorila ako veľkom talente, z ktorého raz bude veľký spevák. Jednoducho ti verila. Myslíš, že keby si dnes mohla vypočuť Srdce, bola by spokojná?
Som presvedčený o tom, že nikdy nečakala, že sa dám na takýto žáner. Vždy ma videla v pope. Milovala však interpretov spievajúcich menšinové žánre a práve preto som presvedčený, že tam hore je spokojná s tým, ako sme to urobili.
Udivuje ma na tej pesničke mnoho vecí, jednou z nich je jej surový stav. Naozaj si ju nahral na prvú dobrú?
Nahrali sme dve verzie. V štúdiu s klaviristom naraz spolu tak, že sme na seba videli a cítili navzájom kam ideme, kde uberieme, kde pridáme. Potom sme si vypočuli obe verzie a vybrali sme tú prvú. V skladbe počuť nádychy, občasné zaváhanie hlasu a podobne. To ale k šansónu patrí. Nikdy som nebol takto spokojný s výsledkom, ako som pri tejto skladbe, aj keď je bez zásahov.
Veľmi ti kvitujem, že v nej ostal spev bez úprav. Myslím, že je tá pieseň vďaka tomu uveriteľnejšia. Aké máš reakcie od fanúšikov?
Mám veľmi krásne reakcie. Píšu mi ľudia, od ktorých by som to ani nečakal. Chodí mi množstvo správ o tom, aký to je šok a že mi to veľmi sedí. Vedel som, že tá skladba je dobrá a ľudia, ktorí mi píšu ma iba utvrdzujú v tom, že je to pravda a som za to veľmi vďačný.
Je to zároveň ukážka, ako sa minimalisticky dá nahrať veľkolepá vec. Počujem správne, že je tam iba klavír?
Áno, áno, je tam iba klavír a môj spev. Ani jeden nástroj navyše, ani jeden dvojhlas, ani jeden vokál.
Je toto cesta, ktorou sa budeš uberať? Myslím, že priestor pre šansónového speváka tu nepochybne je…
Určite urobím ešte šansóny. Nevravím, že sa nikdy nevrátim k popu, ale práve šansón je žáner, v ktorom sa momentálne cítim ako doma.
Tiež je tu v tvojom prípade hádam aj priestor na celý album. Ty máš iba jeden. Plánuješ niečo?
Plánujem iba single, ako doteraz. Možno raz, o niekoľko rokov to dám všetko na jeden nosič, ale zatiaľ to nemám v pláne a skôr sa sústredím na single s klipmi.
Na scéne si viac ako desať rokov. Je veľký rozdiel medzi ošiaľom Superstar a realitou?
Je tam obrovský rozdiel. V Superstar sa tvorcami vytvorí bublina, v ktorej nás držali až do skončenia a my sme im uverili. Následne aj sebe a… potom prišla realita. Mal som ale šťastie, že som mal pri sebe Andrejku Čurnú, ktorá ma usmernila a vysvetlila mi ako to bude.
Aký je slovenský šoubiznis tvojimi očami?
Už sa veľmi nepohybujem na párty, premiérach a podobne. Myslím, že som z toho vyrástol, takže asi nemám úplne správny pohľad na slovenský šoubiznis, aj keď pracujem už 5 rokov pre TV JOJ ako hudobný dramaturg a som pri zrode veľkých projektov. A to mi úplne stačí. Byť v pozadí a keď mám chuť, tak urobím singel. Nemám skrátka rád to hranie sa na veľký šoubiznis, keď sme iba maličký trh.
Máš v biznise kamarátov?
Skoro všetci moji kamaráti sú z biznisu, ale momentálne skôr z toho filmárskeho a seriálového, než z hudobného. S ľudmi z hudobného biznisu udržiavam skôr vlažnejší, pripadne pracovný vzťah.
Keby sa dal vrátiť časy, zopakoval by si si to celé znova?
Určite áno! Nevravím, že by som niektoré veci neurobil inak, ale v konečnom dôsledku som rád za to, kam som došiel a kam idem. Mám vo veľa veciach šťastie na ľudí, náhody, príležitosti. A za to som vďačný.
Pavol Božík
