Ešte neuplynul ani rok, odkedy mladá slovenská speváčka Karin Ann vydala svoj prvý singel Ruky preč a už má za sebou celú sériu medzinárodných úspechov. Skladateľka a výtvarníčka s českými koreňmi stihla za krátky čas zaujať redaktorov amerických The New York Times, nemeckého Bildu či európskej MTV a dostala pozvánku absolvovať vypredané turné s poľskou hviezdou Sanah. Teraz Karin predstavuje videoklip k svojmu najnovšiemu singlu s názvom babyboy.
V novom singli Karin rozvíja svoju nosnú umeleckú i osobnú tému, ktorá sa prelína celou jej tvorbou – právo na to byť rešpektovaný. Samotný názov babyboy i text skladby môžu na prvý dojem evokovať, že témou piesne bude vzťah. Pojem babyboy, však v skutočnosti umne ukrýva metaforu spoločnosti ako takej. Oproti nej stojí súčasná mladá generácia, ktorá sa spoločnosti prihovára, odmieta sa podriaďovať jej niekdajším zastaralým ideológiám a zdôrazňuje, že každý si zaslúži žiť slobodne.
My, mladí ľudia chceme, aby sa spoločnosť vyvinula, prestala kastovať a škatuľkovať. Preto som sa rozhodla upozorniť na to, že intolerancia je bohužiaľ v spoločnosti častým javom v každej dekáde, vysvetľuje Karin Ann, ktorá vo svojej hudbe dlhodobo upozorňuje na genderovú nevyváženosť, netoleranciu voči sexuálnej orientácii či náboženským otázkam alebo rasovú diskrimináciu.
Pôsobivé video k singlu ukazuje známe príklady utláčania a diskriminácie od 20. rokov minulého storočia až po súčasnosť. Príbeh okrem iného tiež vzdáva hold aktivistke Rose Parks, ktorá pred 65 rokmi v americkej Alabame odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse belochovi, za čo bola zatknutá a spustila obrovskú vlnu protestov. Tie nakoniec viedli k ukončeniu segregácie Afroameričanov a ľudí s inou farbou pleti.
Dej videoklipu sa začína v 20. rokoch minulého storočia, kedy ženy nemali právo voliť. Plynule postupuje do súčasnosti, pričom sa zastavuje v okamihoch poukazujúcich na harašment, genderovú i rasovú segregáciu, utláčanie ľudí z LGBT komunít, alebo zažité stereotypy žien ako vykonávateliek všetkých domácich prác.
Zaujímavosťou stvárnenia je koncipovanie videa do jedného plynulého záberu. Prekvapením je tiež originálne poňatie scenára klipu – hlavná postava, herec Jakub Kotek totiž diváka sprevádza históriou, pri čom zažíva diskrimináciu v opačnom garde, teda na vlastnej koži. V 20. rokoch teda nemôže voliť, neskôr je Afroameričanmi vytlačený zo svojho miesta v autobuse, stane sa objektom sexuálneho obťažovania a v gay bare ho ponižujú za jeho heterosexuálnu orientáciu.
Súčasná spoločnosť ešte stále žije v stereotype uprednostňovania heterosexuálnych cisrodových (stav, v ktorom sa osoba stotožňuje s tým, aký rod jej bol pripísaný pri narodení – pozn. autora) mužov s bielou farbou pleti, namiesto toho, aby sa na všetkých pozerala ako na rovnocenných. Je to neskutočné, veď žijeme v 21. storočí, spoločnosť by už mala byť progresívnejšia! Preto v klipe ukazujeme, ako absurdne by to vyzeralo, keby sa role vymenili. Ak to vyzerá absurdne, keď sa role vymenia, prečo by malo byť v poriadku tak ako to je v skutočnosti? – pýta sa speváčka. Keď som napísala babyboy, mala som iba 15 rokov, ale už som dokázala vidieť, ako svet funguje a to, čo som videla, sa mi vôbec nepáčilo. Vo svete je stále toľko nespravodlivosti, nerovnoprávnosti a nenávisti. Dúfam, že táto pieseň a videoklip aspoň trochu prispejú k debate o celom probléme. Pretože sloboda každej osoby sa končí tam, kde obmedzuje iných, dodáva na záver.
