Najnovšia reedícia albumu kapely Prúdy, Zvoňte zvonky vychádza po 50 rokoch od pôvodného vydania. Reprezentatívny digipack CD albumu s obsiahlym bookletom, ktorý historicky mapuje príbeh skupiny Prúdy vyšiel symbolicky v predvianočnom období.
Na jubilejnom reedičnom vydaní sa objavujú texty všetkých bookletov z rokov 1969, 1990, 1993 a 1999, ktoré postupne predstavuje Juraj Čurný. Je to trochu dlhšie čítanie, ako obvykle booklety ponúkajú, ale zato veľmi zaujímavé, poučné, niekedy aj s nádychom bulváru či humoru. Zvoňte zvonky je najlepším albumom slovenskej populárnej hudby všetkých čias, začal svoje sleeve-notes hudobný expert Juraj Čurný, keď bol požiadaný napísať niečo na túto tému do bookletu novej reedície CD, ktorý obsahuje 20 strán.
Práve v období, keď si pripomíname 30. výročie slobody na Slovensku, tak OPUS prichádza s reedíciou albumu pri príležitosti ďalšieho významného jubilea – 50 rokov od pôvodného vydania. Zvoňte zvonky by mohli tiež rozprávať (alebo zvoniť), ako sa krátko po svojom vydaní dostali na zoznam 
zakázaných albumov. Dôvodov bolo viac. Prvý, že autor štyroch textov Rudolf Skukálek emigroval a pôsobil v rádiu Slobodná Európa v Mníchove. Druhý dôvod bol text Borisa Filana k piesni Balada o smutnom Jánovi, pretože všetko, čo akokoľvek súviselo s Jánom Palachom, bolo v najprísnejšom režime zakázanosti, vysvetľuje Juraj Čurný a zápletka pokračuje ďalej. A to sú tie vety, ktoré súčasnému bookletu dodávajú váhu nielen na gramáži, ale aj váhu slova. Do tých skladieb sa podarilo dostať racionálne nevysvetliteľný pocit doby, v ktorej vznikali, doby kedy nádej bola dominantným pozitívnym pocitom. Nádej, že môže byť lepšie. Nádej, že môžeme byť lepší. A toto posolstvo budú Zvonky šíriť už naveky.
Úplne prvý text píše Ľudovít Štassel, vtedajší riaditeľ bratislavskej pobočky Supraphonu na prvom vydaní bookletu: V roku 1966 sa popri iných formáciách hlási do života nová skupina a volí si vcelku prozaický názov Prúdy. Takmer okamžite je v popredí záujmu odborníkov aj obecenstva. Pozoruhodná je nekonvenčná tvár ich textov, ktoré sa blížia k slovenskej ľudovej poézii a ich kompozičná a interpretačná originalita.
Zvoňte zvonky sú ódou na slobodu, ktorá vanie z každého nezmyselného breaku Vlada Mallého, z gitarových antisól Petra Sallera, z nežnej angažovanej nástojčivosti Paľa Hammela i sólistickej basovej gitary Fedora Freša. Všetkých ich zjednocuje mozgový computer Mariána Vargu. Platňa, ktorá sa na trhu nemohla objaviť dvadsať rokov, sa stala legendou, konštatuje skladateľ Vladimír Godár, ktorý prispel k textu na booklete k reedícii z roku 1990.
V roku 1993 vyšli Zvonky po prvýkrát na iných nosičoch ako na klasickom vinyle. Premiérovo na CD a kazete a text do obalu napísal Ladislav Snopko: Zvoňte zvonky skupiny Prúdy sú správou z prvej ruky, je to dobrá zvesť o rokoch šesťdesiatych. Môžu znieť v akomkoľvek budúcom desaťročí. Ja ich mám v diskotéke hneď vedľa Beatles a Krylovho Bratříčka. Majú tam svoje miesto, ktoré sa nedá zameniť.
Ruku k dielu pridal aj spisovateľ Peter Pišťánek, ktorého postrehy okrem iného vysvetľujú aj pridanie ďalších desať bonusových piesní k pôvodným dvanástim skladbám (len na reedícii z roku 1999) a doplňuje informácie, kto všetko sa na jednotlivých nahrávkach podieľal. A to Zvonky už vyzváňajú tridsiaty rok a píše sa číslo 1999. Áno, pred tridsiatimi rokmi sa na gramofónovom trhu objavila prvá veľká platňa skupiny Prúdy. Bol to album, ktorý zakrátko vstúpil do dejín slovenskej (a československej) populárnej hudby a ktorý dodnes figuruje medzi najdôležitejšími hudobnými počinmi nášho bigbítu.
Booklet vydania z roku 1999 obsahuje aj zaujímavé úryvky z dobových denníkov Fedora Freša, ktoré sú zachované v pôvodnom autentickom znení: Celkovo vzaté, okrem Paľa bol za pol roka každý priemerne už dvakrát vyhodený z kapely, a poniektorý člen (hm) už dva-päťkrát z kapely odišiel. Ako vidieť, onedlho to bude zrelé na Pezinok. Potom sa Vargovi nechcelo hrať na klavír alebo čembalo, potom Mallý hral zle na škopky, inokedy bol úplne mimo Pali. Aj ja som mal prúsery.
A na záver opäť slová Juraja Čurného: A tu zisťujeme z prvej ruky, že tie nádherné pesničky vytvorili nie nadpozemské bytosti, ale ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú nám všetkým takí podobní. A že popri umeleckej genialite sa vedeli ako (v tom čase) mladí ľudia plní energie a navyše vo veľmi výbušnej dobe pravidelne a do krvi pohádať a uraziť. Ostalo však po nich nesmrteľné dielo, ktoré si budú pripomínať ich súčasníci a objavovať stále nové a nové generácie.
Takéto a veľa iných, zaujímavých textov môže fanúšik kapely Prúdy a ich jednotlivých členov, nájsť v ucelenom rozsiahlom booklete, ktorý je prílohou novej CD reedície.
