Po prvej ochutnávke v podobe singla a klipu Má vlast, ktorý doposiaľ nazbieral na video sieti viac ako 118 tisíc vzhliadnutí, sa fanúšikovia dnes dočkali netrpezlivo očakávaného nového albumu Michala Prokopa & Framus Five. S novinkou pomenovanou Mohlo by to bejt nebe… sa česká rocková legenda symbolicky vracia pod krídla vydavateľstva Supraphon, kde zahájila pred neuveriteľnými 53 rokmi svoju bohatú hudobnú kariéru. Album je k dispozícii na 2LP, CD i digitálne.
Ako legendárny spevák a autor priznáva, vznik albumu Mohlo by to bejt nebe…, rovnako ako mnoho iných, nielen hudobných projektov, ovplyvnila doba. Nahrávalo sa salámovou metódou: To, čo nazývam salámovou metódou, je natáčanie per partes a ešte k tomu online. Do určitej miery sme túto metódu už použili pri minulom albume Sto roků na cestě. Vtedy len per partes, teda po častiach, v rôznej dobe a v rôznych, najmä domácich štúdiách, teraz k tomu ešte pribudla možnosť online, teda, že sme si jednotlivé stopy posielali cez internet. Má to nesporné výhody, môžete si trebárs objednať i zahraničného hosťa, ktorý to nahrá na druhom konci sveta a pošle vám to. Ale samozrejme, musí sa ustrážiť, aby nahrávka potom nebola úplne sterilná. Hudba je, predsa len, aspoň pre mňa, spoločné hranie, a ono je to na tom cítiť. A my sme takmer nemali šancu sa pri nahrávaní stretnúť. Takže vo finále, keď sme to my dvaja s Pavlom Marcelom mixovali, sme sa hlavne snažili, aby tá salámová metóda na výsledku nebola veľmi očividná. Snáď sa to podarilo.
Počas nahrávania trinástich piesní, ktoré fanúšikovia nájdu na albume, sa Michal Prokop & Framus Five okrem nemožnosti nahrávať spoločne museli popasovať s vážnou zdravotnou indispozíciou verného súputníka a dlhoročného spoluhráča Luboša Andršta, ktorý s Michalom Prokopom nahral nielen ako gitarista, ale i ako autor a aranžér od roku 1970 päť radových albumov a štyri živáky.
Luboš Andršt vždy hovoril, že sme niečo ako dvaja rockoví spolužiaci. Bol mojím služobne najstarším spoluhráčom, takže keď sa mu niekedy v druhej polovici novembra osud otočil chrbtom a jeho zdravotný stav ho zrazu vyradil z hry, bola to pre mňa strašná rana. Stihol ešte pripraviť aranžmány k dvom svojim skladbám a pri skladbe Svět naruby, ktorá je akýmsi bonusom na albume, bol pri nahrávaní základov. Pomohol tiež s aranžmánom mojej skladby Má vlast, kde stihol nahrať i akustické gitary v prvej slohe, ale potom už hrať nemohol. Musel som to riešiť, ale nahradiť takú osobnosť, to nie je len tak. Rozhodol som sa dať dôveru Pavlovi Marcelovi a v jednom prípade Michalovi Pavlíčkovi. Obaja sa toho ujali skvelo. Pavlíček ako gitarová hviezda, ktorá tu vzdáva hold svojmu veľkému kolegovi v jeho skladbe, Pavel Marcel ako veľký talent, o generáciu mladší, ktorého k nám pred rokmi priviedol práve Luboš Andršt. On posunul tie gitarové party zase trochu inde. Myslím, že to bolo správne riešenie, komentuje člen Siene slávy Cien Anděl absenciu českej gitarovej legendy.
Michal Pavlíček, Pavel Marcel a ich pomyselný hold Lubošovi Andrštovi tak hrajú nemalú rolu i v symbolickom koncepte albumu Mohlo by to bejt nebe…, o ktorom Michal Prokop hovorí, že je v mnohých ohľadoch albumom pomyselných pôct a návratov niekam, k niekomu, k niečomu a k hudobným koreňom. Najemotívnejší návrat komentuje charizmatický muzikant takto: Asi najviac som bol namäkko, keď som prvýkrát počul, ako Pavel Marcel s Honzom Hrubým nahrali ten úžasný duel bluesovej gitary a grapelliovských huslí v Andrštovom aranžmáne Světa naruby. Ja som to totiž naspieval skôr, než oni nahrali svoje party. Mal som určitú predstavu, čo by som tam asi chcel a čo si predstavoval Luboš, ale ten výsledok predčil moje očakávania. Svět naruby bola totiž moja úplne prvá česky spievaná nahrávka z roku 1969, vtedy v úplne inom aranžmáne, v úplne inej dobe, a predsa v tak trochu podobnej spoločenskej konštalácii. Takže tento návrat má pre mňa zvláštne kúzlo.
Spomínaná skladba, ktorá celý album uzatvára, je, ako Michal Prokop hovorí vyššie, akýmsi bonusom k ďalším dvanástim piesňam. Legenda českého rocku spolu so svojou kapelou sa v nich prezentujú v skvelej forme a zostávajú vítane verní vlastnému hudobnému názoru, bez sentimentu, s farebnými aranžmánmi a pulzujúcou energiou.
