Luboš Andršt & Energit sú na domácej (nielen) bluesrockovej scéne skutočným pojmom a známkou prvotriednej kvality. O to viac poľutovaniahodný je fakt, že ich pripravovaný debut v roku 1973 vtedajšie, režimu poplatné vedenie Supraphonu poslalo namiesto vydania k ľadu.Teraz, viac než o štyridsať rokov neskôr sa album dočkal svojho znovuvzkriesenia. Ako skvelá spomienka a pocta predčasne zosnulému basgitaristovi Vladimírovi Padrůňkovi – vyšli aktuálne verzie skladieb so zachovaným hudobným duchom onej doby pod názvom Time’s Arrow. Slávnostný krst albumu prebehne 3. mája v pražskom klube Vagón.
Na koncertoch nám často kamaráti a fanúšikovia hovorili, že by sme tieto veci, ktoré nikdy nevyšli, mali nahrať. K tomu sa pridal Standa Padrůněk, Vládův starší brat, ktorý navrhol, že by rád 
nejakú Vláďovu pripomienku podporil. Bol toho názoru, že hranie v Energite bola jeho najšťastnejšia éra, kedy ešte nemal zdravotné problémy, spomína Luboš Andršt na prvé impulzy k realizácii albumu.
Z pôvodných, v roku 1973 nahratých demoverzii na ňom nájdeme celkom štyri piesne – Blue Dance, Freedom, Loneliness a Moth (Nočný motýľ). Keď som sa v roku 1991 dozvedel, že Vláďa Padrůněk v necelých štyridsiatich rokoch umrel, veľmi ma to zobralo. Sadol som si za akustickú gitaru a začal som si hrať Motýľa. Ale trochu som ho zmenil a aby som to nezabudol, nahral som si novú verziu na DATku. Keď sme Motýľa teraz chceli nahrať, spomenul som si na to, kazetu som našiel a ukázalo sa, že nahrávka je tak dobrá, že ju pokojne môžeme použiť, spomína Andršt.
Zostávajúce dve piesne, teda Imprints a Time’s Arrow potom vznikli ako spomienky na predčasne zosnulého basgitaristu. Imprints som nahral v roku 1992. Keď si Vláďa zafajčil, rád vravieval, že lieta – podobne ako keď šaman opustí svoje telo a odletí do voľného priestoru. Predstavil som si slobodnú dušu, ako cestuje stratosférou od severu na juh. Pôvodne som skladbu nahral na sampler Czech Master of Rock Guitar, ale bolo to vtedy ušité horúcou ihlou. Využil som preto šancu sa s tým pohrať a mať túto vec na vlastnom albume. Skladbu Time’s Arrow som napísal v súčasnosti ako spomienku na Vláďu a použil v nej hudobné prvky, ktoré mal rád, vysvetľuje Andršt.
Potvrdzuje tak skutočnosť, že dnešná rekonštrukcia je svojím spôsobom poklonou vtedajším ľuďom a hudbe, keď emigrácia pôvodných členov Energitu Ivanta Khunta a Jaroslava Erna Šedivého a úmrtie Vladimíra Padrůňda zastavila šance nahrať Time’s Arrow skôr.
Súčasná zostava Energitu, ktorú tvorí Jan Holeček (spev, orgány Hammond), Vladimír Kulhánek (basgitara) a Jiří Zelenka (bicie), však dokázala nahrať album, ktorý je ako zásadným počúvaním pre pamätníkov, tak vítanou školou pre mladých záujemcov o ukážku z toho najlepšieho, čo náš rock ponúkal.
Je to vlastne akési vintage počúvanie, kde sú vstupné prvky historizujúce, ale výsledok atraktívne súčasný. V kombinácii s obsiahlym bookletom, obsahujúcim okrem iného výživný rozhovor Ondřeje Bezra s Lubošom Andrštom, a sadu archívnych aj nových fotografii Alana Pajera, sa jedná o opus uzatvárajúci kruh. Opus, ktorý ovplýva takmer mimoriadnou históriou vzniku a zároveň rezonuje a má čo povedať aj – bez preháňania – polstoročie potom, čo mal pôvodne vzniknúť.
