Lucie Bílá vydala sedem rokov dozadu svoj prvý vianočný album. Odvtedy každý rok v decembri vypredáva desiatky koncertov v Čechách a na Slovensku na Vianočnom turné. Tento rok pridala do svojej diskografie nový vianočný album, ktorým ten prvý hravo predčila. Ak tieto sviatky niektorá vianočná nahrávka naozaj rezonuje, tak je to album Bílé Vánoce Lucie Bílé II., ktorý vyšiel vo vydavateľstve Supraphon, kde s populárnou speváčkou vznikol i tento rozhovor.
Kto vyberal pesničky na vaše posledné CD?
Na výbere sme sa podieľali s Petrom Maláskom. Je zaujímavé, že jednu pieseň som vyhodila už pred siedmimi rokmi a teraz opäť, ale nakoniec som ju predsa len naspievala. Volá sa Seznam vánočných přání a je pekná.
Koho napadlo, že naspievate duet s Radůzou?
Musím povedať celý príbeh. Čítala som s Radůzou nejaký rozhovor a z neho som vycítila, že sa nemá veľmi dobre. A pretože ju mám rada a bolo mi to ľúto, zohnala som si na ňu telefónne číslo a spýtala som sa jej, či by so mnou chcela pracovať na vianočnej platni, pretože nahrávať vianočné pesničky je radosť.
Pôvodne ste jej teda ponúkli otextovať piesne?
Vedela som, že je dobrá, ale netušila som, že je priam vynikajúca. Jej texty sa spievajú skvele. Priniesla aj krásny duet, ktorý nám tak sedí, že sme ho naspievali v priebehu jediného dňa.
Pravidelne vám textuje tiež Václav Kopta…
Vašek je fantastický. Pesnička Řekněte dětem vznikla tak, že keď som vyhodila Seznam vánočných přání, o ktorom som na začiatku hovorila, Péťa namietal, že tam bude niečo chýbať a zavolal Vaškovi, ktorý bol práve vo vlaku a on tam ten text napísal. Péťa k nemu zložil na druhý deň hudbu, a pretože som bola zvedavá, nahral hneď základ a ja som to naspievala. Je to silná pesnička.
Na albume máte aj duet s Janom Toužimským z Arakainu…
Arakain je moja stará láska, ktorá nehrdzavie. Vystupujem s ním dodnes. S Honzom sme navyše účinkovali v muzikáli Excalibur a už tretí rok ho beriem na vianočné turné.
Ako vlastne vnímate Vianoce?
Sú pre mňa zásadnejšie, než všetky ostatné sviatky, hoci tento rok mnou zamávali aj Dušičky.
Čo je pre Vás ich symbolom?
Štedrovečerný stôl, kde síce posledné roky sedíme len Filip, otec a ja, ale musia sa tam zmestiť aj anjeli, motýle a srdiečka, ktoré háčkujem a veci, ktoré mi pripomínajú ľudí, ktorých mám rada. Predovšetkým maminku.
Chodíte na polnočnú omšu?
V Otvovicích žiaden kostol nie je, ale stalo sa tam tradíciou, že sa všetci schádzame v kaplnke, dáme si varené víno a poprajeme si krásne sviatky. Až potom ideme k štedrovečernému stolu.
Dbáte na vianočnú výzdobu?
Dbám a nielen doma. Rozsvietila som celú dedinu 🙂 .
Pre ľudí robíte aj charitu…
Vyrábam anjelikov a náušnice a predávam ich na koncertoch. Charita je pre mňa prirodzenosťou.
Odmenou za to, že myslíte aj na druhých, sú vaše úspechy?
Teší ma, že môžem robiť svoje povolanie. Ja som sa preň nerozhodla, ja som sa preň narodila.
