Predpokladám, že každý, kto aspoň okrajovo sleduje slovenské hudobné dianie, spomenie si okamžite na niekoľko interpretov, ktorí do svojho repertoáru zaradili nejakú tú ikonu. Desmod spieval V dolinách, Adam Ďurica zarezonoval u poslucháčov v momente, keď v televíznej relácii zaspieval Mám ťa rád a v neposlednom rade aj Richard Müller kedysi dávno pradávno spieval Prečo sa máme rozísť. Potom sú tiež umelci, ktorí si na gýčovom parazitovaní na ikonách postavili kariéru a napokon je tu… Samo Tomeček.
Jeho počin nazvaný Ikony je celkom prirodzeným vyvrcholením jeho účinkovania v televíznej relácii Milujem 
Slovensko, kde s ikonickými pesničkami prichádza každý týždeň do kontaktu. Častokrát sú to piesne, ktoré mladý spevák možno ani nepoznal a och ikonickosti a dozvedal za pochodu. A vzhľadom k tomu, že jeho interpretácie sa nielen stali neoddeliteľnou súčasťou obľúbenej a jednej z mála zmysluplnej televíznej šou, je celkom prirodzené, že vyvrcholením je kompletný album, ktorým sa niekdajší účastník speváckej súťaže SuperStar rozhodol vzdať ikonám hold.
Takýto počin býva väčšinou chodením po veľmi nestabilnom lane a je veľmi dôležité, ako sa k prerábkam legendárnych piesní interpret postaví. Vzhľadom na to, že sa Tomeček pri príprave albumu obklopil plejádou výborných slovenských hudobníkov, je výsledok viac než uspokojivý. Na Tomečkovej platni lahodí hlavne to, že pri produkcii albumu nesiahol po najlacnejšom a zároveň najhoršom možnom postupe, rýchlom odetí piesní do gýčového tanečného kabátu, čo by mu síce zrejme zaručilo nekonečnú hranosť na svadbách a podobných tancovačkách, no otázkou je, či by sa po takom projekte dokázal na seba pozrieť v zrkadle.
Ikony v podaní Sama Tomečka však nesporne pretrvajú oveľa dlhší čas, než jednu letnú sezónu a Samo môže pokojne spávať. Album je totiž vskutku vydarenou poctou, kedy sa mladému spevákovi s podporou skvelých hudobníkov podarilo ponechať jednotlivým skladbám dobové čaro a zároveň na ne pripnúť pár veľmi intímnych súčasných prvkov, ktoré spôsobili, že pesničky znejú aj moderne a aj v nich ostalo čaro doby, v ktorej pôvodne vznikli.
A to je vždy veľmi náročná úloha. Pretože pri skladbách, ktoré si spievajú mnohé generácie poslucháčov, je vždy veľmi ťažké odhadnúť hranicu miery, čo je ešte pocta a čo už je gýč, pričom urobiť jediný chybný krok na pomyselnú druhú stranu, ktorá môže dobre mienený projekt veľmi rýchlo pochovať, je nesmierne ľahké. Aj preto je veľmi príjemné zistenie, že Tomečkovi sa podarilo tú hranicu neprekročiť, ba dokonca pri počúvaní nemám ani pocit, že by nejako nebezpečne lavíroval na okraji priepasti.
Napriek tomu, že nemám rád prerábky ikonických piesní, respektíve som na výsledok väčšinou poriadne háklivý, Samove Ikony som si užil. Na Samovi mi bolo vždy sympatické, že dokázal koketovať s mnohými žánrami (na predošlých sólových platniach), čo u mnohých môže vyvolať pocit, že možno nevie, aký žáner chce robiť, ale u Sama to bolo väčšinou vždy o pocitoch. Jednoducho mal momentálne na niečo chuť, urobil to a podarilo sa mu to. A druhý raz znel úplne inak a opäť to ustál.
Dovolím si tvrdiť, že Tomečkove poňatie legendárnych slovenských skladieb patrí medzi tie lepšie spracovania tohto druhu. Samozrejme, je to Samova práca, pretože práve na neho, ako na speváka, sa sústreďuje pozornosť (a vzhľadom na obsah materiálu, to nemusí byť pozornosť vždy prajná). Samovi to však vyšlo aj vďaka skvelým hudobným nápadom jeho spoluhráčov. Neviem si síce predstaviť, že by sa s touto kapelou (Marcel Buntaj – bicie, Samuel Kovács – gitara, Miroslav Gazdík – basgitara) vydal na nejaké slovenské turné, ale zatiaľ ide iba o štúdiový projekt a ten sa jednoducho podaril.
Keby mohli, tak páni Duchoň, Filip, Satinský, Dočolomanský, Krištof Veselý či Kryl by určite nemali problém s tým, ako album Ikony znie. Samo si našťastie o sebe nemyslí, že je najlepší spevák pod slnkom a veľmi dobre vie, že tu pred ním boli osobnosti, ktoré po sebe zanechali niečo nesmrteľné. Samo vzdáva Ikonami hold ich odkazu. Nie, nesnaží sa prostredníctvom ich piesní zvýšiť svoju popularitu. Ono pri takýchto coveroch totiž cítiť snahu vzdať hold a snahu rýchlo zarobiť na prvé počutie. U Tomečka jednoznačne platí to prvé.
Pavol Božík
60%
Tracklist albumu Ikony:
Zbohom buď, lipová lyžka, žitia môjho verná družka (Michal Dočolomanský)
Valutový cudzinec (Jaro Filip, Milan Lasica, Július Satinský)
Tancujem s tebou rád (Karol Duchoň)
Len bez ženy (František Krištof Veselý)
Kúpim si zrkadlo (Jozef Benedik)
Keď som išiel (Jaro Filip, Milan Lasica, Július Satinský)
Vám, vám, jedine vám (František Krištof Veselý)
Čardáš dvoch sŕdc (Karol Duchoň)
Tvár v zrkadle (Dežo Ursíny)
Ach, to by boli vojny malebné (Jaro Filip, Milan Lasica, Július Satinský)
Ja som optimista (František Krištof Veselý)
Mám ľudí rád (Karol Duchoň)
Bonus: Od Čadce k Dunaju (Karel Kryl)
Rok vydania: 2017
Celkový čas: 36 minút
Počet piesní: 13
