Spomedzi všetkých rovín pôsobivej skladby Moonlight jej najdôležitejšou je satirické zobrazenie spoločnosti, ktorá sa neustále za niečím náhli a prostredníctvom umelo vytvorených ideálov človeka tlačí do neúprimných pozícií. V centre jej hlučných poznámok a nežiadaných rád sa Nina Kohout snaží nájsť seba a identitu, ktorá je v súlade s jej vlastnou skutočnosťou.
Moonlight je mierne bizarným valčíkom, ironickým výsmechom samého seba a svojej vlastnej strojenosti. Široko sa škerí na tých, ktorí sa neprestajne za niečím, no tragicky vôbec nevedno za čím, dychtivo náhlia. Pieseň sa konkrétne venuje otázke hľadania samého seba a svojho miesta v spoločnosti, ktorá kričí väčšinou príliš hlasno na to, aby človek dokázal počuť sám seba. Moonlight vznikol práve vo chvíli, kedy Nina opakovane zlyhávala v rozpoznaní svojho hlasu v hluku ostatných a túto úzkosť hudobne znázorňuje záverom, ktorý postupne naberá až nekomfortne rýchle tempo. Pieseň je sonickým príbehom znázorňujúci napriek satirickej náture a prítomnosti vtipu tragickú výpoveď, hovorí Nina Kohout.
Nina sa zúfalo snaží nájsť samú seba vo svete pretvárky a falše. Avšak samú seba nedostihne, nechytí, pretože Nina je omnoho viac, ako niečo fyzické a konkrétne. Atmosféra je temná, tmavá, bordová, s lúčom nádeje modrého svetla – moonlightu. Nina v zmätku uteká a snaží sa dostihnúť kameru. Kamera je v odchádzajúcom aute, sníma Ninu cez zadné sklo, trasie sa spolu s autom a nerovnosťami vozovky. Nina bezradne stojí na ceste, postupne sa zmenšuje, až nakoniec úplne zmizne v diaľke. Kamera predstavovala Ninu samotnú, opisuje autorský zámer režisérka filmu Daniela Sláviková. Pre výnimočnú atmosféru videoklipu bol veľmi podstatný výber lokácií. Nakoniec sa tím rozhodol pre socialistickú architektúru.
