Po štyroch rokoch od eponymného debutu vydáva slovenská kapela Nvmeri album I Don’t Think So, ktorou pobavila fanúšikov. Po sérii farebných pokrčených papierikov sa v posledných dňoch pred vydaním pridali aj krátke videá, v ktorých známy speaker Joe Trendy kladie trojici hlúpe otázky. Zostáva trápne ticho, odpoveďou je samotný názov albumu.
Keďže hudobná žurnalistika na Slovensku nemá veľkú históriu, prišlo nám celkom fajn vypichnúť generické otázky, ktorých odpovede dnes už asi nikoho nezaujímajú. Zvlášť, keď kapela urobí zopár ťahov, aké sme urobili my – zmena mena na nečitateľný výraz bez zmeny zostavy, atď.
Skladby z albumu mohli fanúšikovia prvýkrát počuť na festivale Pohoda. Hralo sa nám skvele. Nebolo ľahké namakať skladby, ktoré sme nikdy nehrali, hneď na najväčší slovenský festival. Ale s pomocou dažďa, ktorý do stanu nahnal mnohých netušiacich okoloidúcich, sa hralo ešte lepšie. Cítili sme sa dosť klubovo a intímne, čo sa na festivaloch veľmi ťažko dosahuje. A nové skladby v ohodnotení divákmi o nič nezaostávali za známymi staršími, čo bola pre nás pečiatka na vydanie. Náš jemný zvukový odklon od predošlého albumu sa asi nakoniec podarí pretlačiť sa k ľudom, hovorí o úspešnej live premiére frontman kapely Pišta Kráľovič, na koncertoch (ne)tradične stojaci vľavo.
Posun oproti debutu je citeľný okamžite, nazvať ho jemným odklonom” nie je úplne presné. Kapela dokonca kvôli tomu nezaradila na album dve skladby, ktoré zverejnila v ostatných rokoch ako videosingle – Entropy a Scales. Podľa speváka, gitaristu, klávesáka a producenta v jednej osobe ich stále hrávajú na koncertoch, no do koncepcie albumu nepasovali. Určil ju až minuloročný singel Art Of The Trial.
Posun toho zvuku sa udial asi až posledný rok. To, že sa Entropy a Scales nedostali na album, nás trochu mrzelo, ale cítili sme, že sú predsa len trochu inde. Koncepčne je to teraz tak, ako má byť. Asi. Art of the Trial bol pre nás taký skokanský mostík do neznáma a zdá sa, že nám k novým trackom veľmi pomohol.
Výsledkom je originálny zvuk, akým sa nemôže pochváliť žiadna iná slovenská kapela – svetovo znejúci s výrazným vplyvom starej i aktuálnej černošskej hudby.
Momentálne počúvam drvivú väčšinu čiernej hudby, prípadne žánrov, ktoré z čiernej hudby vychádzajú. Takže je to ako návrat, tak aj súčasná nálada. A v neposlednom rade je to pre nás osviežujúca zmena. A aj keď to tak možno na prvé počutie nevyznie, je to trochu experiment. Nový zvuk gitár, ucelenejšie aranžmány a čo najmenej zvukov naraz. Bolo to také okresávanie až na úplné minimum, kým to znie zaujímavo. A často aj prvý surový nápad, keďže mám tendenciu sa zamotávať do aranžmánov a zvuku. Veľakrát sme si museli odpovedať na otázku: a nehodilo by sa tam toto? I Don’t Think So. Proste snaha perfekcionistov mať tak trochu na saláme. Podarilo sa? Ukáže čas.
V prípade textov však perfekcionizmus zostáva. Texty sú pre mňa obrovská výzva. Vždy začnú skôr rytmickými popevkami a potom do nich hľadáme správne slová. Pár kamošov mi s nimi potom vždy pomôže, ale často sa s nimi dlho trápim. Je to predsa len trochu viac ako nejaký status na Facebooku a niektorí ľudia sa k tomu zvyknú aj vracať. Niektorí si to dokonca spievajú. Takže sa veľmi snažím, aby to dávalo nejaký neklišé pohľad na niečo, čím si práve prechádzam. A to je pre mňa extrémna výzva. To klišé myslím. Nie je slovo klišé tiež klišé?
Kapela pripravuje nové video a poctivo sa pripravuje na československé turné, ktoré štartuje 15. septembra.
