Keby sa Ondřej Soukup narodil v Amerike, podávali by si kľučku v jeho štúdiu najväčšie svetové hviezdy. V československom meradle je Ondřej Soukup niekto ako Quincy Jones vo svete. Jedine vďaka nemu je z Lucie Bílej najúspešnejšia česká speváčka a najväčšie hity vo svojich diskografiách vďaka nemu majú Karel Gott, Jiří Korn, Iveta Bartošová, Petr Kotvald a mnohí, mnohí ďalší. Je autorom hudby k Oscarovemu® filmu Kolja a k ďalším skvelým českým filmom. Na konte má tiež niekoľko úspešných muzikálov, ktoré zarezonovali nielen v Česku, ale i vo svete. Aktuálne čoskoro vyráža na spoločné šansónové turné s Richardom Müllerom a Michaelom Kocábom. Pri tej príležitosti sme mu položili niekoľko otázok…
Na jeseň vyrážate na šansónové turné s Richardom Müllerom a Michaelom Kocábom. Už skúšate?
Ale kdeže. Skúšky budú až na konci augusta a v septembri. Už ich mám ale zapísané, v manažmente Richarda je strašná disciplína, až som z toho zmätený.
Spojenie šansón – Müller – Kocáb vďaka kultovému albumu V penziónu Svět, ktorý vyšiel pred tridsiatimi rokmi celkom chápem. Ako ste sa však v tejto spoločnosti ocitli vy?
To by ma tiež zaujímalo. Nie som performer, na pódiu som bol vždy sideman, jednoducho, hral som na basgitaru. Ale budeme sa rozprávať, niečo asi zahráme. A ja som pre nás troch napísal deklamačnú hip hopovú crossverovú pieseň na Shakespearov Sonett 66. Tak som zvedavý.
S Michaelom Kocábom ste spolupracovali už dávno. Neviem, či aj predtým, ale prvý raz si spomínam na vaše spoločné veci v Checkmate, na začiatku deväťdesiatych rokov. Nespomínam si však na žiadnu vašu spoluprácu s Richardom Müllerom. Je prvá?
Áno, s Richardom je prvá. Ale s Kocábom sa kamarátime od začiatku sedemdesiatych rokov, chodili sme spolu na konzervatórium, hrali vo všetkých možných aj nemožných zoskupeniach. Mal som k nemu vždy ľudsky a samozrejme i hudobne veľmi blízko.
Pri žánrovo jasne definovanom názve turné a dvojici Müller – Kocáb predpokladám, že zaznejú piesne z už spomínanej nahrávky V penziónu Svět. Ako ste túto, dnes už kultovú kompiláciu vnímali vy v čase jej vydania, teda v roku 1989, ešte v časoch komunizmu?
Mám pocit, že pesničky z tejto platne hralo jedno rádio a po prevrate všetky rádia od rána do večera. Niečo sa mi páčilo veľmi, niečo menej, ale to je normálne. Ale ako to býva, niektoré veci dostanú s odstupom času ešte iný rozmer. A to sa stalo Penziónu Svět. Dnes je to poklad.
Pesničky z jedného albumu však nevystačia na plnohodnotný koncert. Na čo sa diváci môžu ešte tešiť?
No, to teraz naozaj neviem. Ale tešiť sa je najkrajšie obdobie, tak nech si ho užijú.
Müller s Kocábom budú spievať. Aká bude vaša úloha?
Zahúlime, uvidíme. Možno tiež zaspievam. Nejakú svoju známu pieseň, aby diváci videli, ako vypadá pieseň v čerstvom stave, naspievaná pseudoanglicky, alebo svahilsky od skladateľa, keď vyráža k textárovi.
Spojenie Müller – Kocáb – Soukup je bezpochyby spojením troch silných osobností. Ako sa cítite v tejto spoločnosti?
Je mi nesmiernou cťou zúčastniť sa. Nie je moc ľudí, s ktorými by som sa chcel prepájať. Oni dvaja to určite sú.
Vaše spoločné turné už teraz médiá označujú za československú hudobnú udalosť roka. Vnímate to tak aj vy?
Tak to som nezaznamenal. Ale keď tak pekne píšu, predsa to nebudeme nikomu vyhovárať.
Aký je Váš vzťah k šansónu?
K blbému zlý, k dobrému dobrý. Ako k akejkoľvek hudbe.
Lucie Bílá aj Lucia Šoralová sú speváčky, ktoré majú k šansónu veľmi blízko a s oboma ste výrazne spolupracovali. Možno ich z vášho pohľadu označiť (aj) za šansónové speváčky?
Áno, je to možné. Každá je ale iný typ a každá má iný prístup k tomu, čo robí. Ale na to sa nedá odpovedať jednou vetou.
Na začiatku deväťdesiatych rokov ste z Lucie Bílej urobili hviezdu prvej veľkosti. Váš spoločný album Missariel považujem dodnes za najlepšiu porevolučnú domácu nahrávku vôbec. Sledujete jej súčasnú tvorbu?
Moc nie. Ona išla trochu inou cestou, než sme sa snažili uberať ešte aj s Gábinou (textárka Gabriela Osvaldová, tiež bývalá manželka Ondřeja Soukupa, poznámka redakcie). Ale to je legitímne. Urobili sme toho spolu veľmi veľa. Napísal som jej cez sedemdesiat piesní, árií a iných foriem. A Gábina jej napísala cez sto textov. Boli sme zo seba už trochu vyčerpaní. Ale teraz pre ňu máme už hotový senzačný projekt, tak som zvedavý.
Ste v kontakte, snažíte sa jej povedať svoj názor, prípadne jej ako kamarát poradiť?
Kdeže, nie sme. Ale mám ju rád.
S Bílou ste nahrali niekoľko albumov a dovolím si tvrdiť, že sú to najvýraznejšie nahrávky v jej diskografii. Jednoducho tandem Bílá – Soukup – Osvaldová zakaždým zafungoval. Je šanca, že ešte niekedy vstane z popola a nahrá niečo nové?
Teraz sme pre ňu napísali hudobné predstavenie, taký trochu muzikál, Emilia Marty. Vlastne Vec Makropulus (pôvodne divadelná hra spisovateľa Karla Čapka, poznámka redakcie). Petr Novotný text prerobil a Gábina napísala jedenásť absolútne skvelých a dosť drsných piesňových textov. Všetky som už zhudobnil. Lucka je pre mňa jediná predstaviteľka tejto úlohy. V tej hre je dosť dialógov a ona je aj skvelá herečka.
V deväťdesiatych rokoch ste produkovali i debutový album Daniela Landu, Valčík. Ešte aj dnes by ma zaujímalo, kto koho oslovil? Kombinácia mediálne výrazného producenta a bývalého skinheda mi vtedy prišla mimoriadne prekvapivá, aj keď výsledok dodnes považujem za nadčasový…
Ďakujem za kompliment. Landova muzika, texty a on ako interpret, to sú všetko veľmi silné a v každom prípade inšpirujúce segmenty. S týmto materiálom bola radosť pracovať. Dohromady nás dal Vladimír Kočandrle, šéf vtedajšej EMI. Vladimír je naozaj chytrá hlavička.
Ako vnímate dnešný český a slovenský šoubiznis? Nehnevajte sa, ale ja mám pocit, že sa umenie častokrát robí už iba pre peniaze a láska k nemu akoby vymrela…
Hudba devalvovala. Je jej veľmi veľa, je ťažké sa v nej orientovať. Vzniká mnoho dobrej hudby, ale nie je jednoduché sa o nej dozvedieť. V tom obrovskom množstve sa často stratí.
V minulom roku ste naspievali pieseň Pláč vítězů, v ktorej reflektujete na stále aktuálnu kampaň #MeToo. Ako celú kauzu s odstupom času vnímate?
Čím ďalej, tým viac si myslím, že to bol business plán vyšpekulovaných právnikov a charakterovo trochu problematických dievčat. A Amerika im na to skočila. Trochu mi to celé pripomína Dreyfusovu aféru (na konci 19. storočia francúzskeho dôstojníka Alfreda Dreyfusa odsúdili za špionáž na základe vykonštruovaných dôkazov, poznámka redakcie). Ale samozrejme, tam boli prípady perverzných prasopsov, ale tie patria k súdu.
Môžem sa opýtať, či momentálne pracujete na niečom novom – hite pre niektorého speváka, filmovej hudbe, alebo muzikáli? To sú tri oblasti, kde sa mi vaše meno spája so zaručeným úspechom…
Práve teraz som začal pracovať na Perinbabe 2, novom filme Juraja Jakubiska.
Máte ešte v hudbe nejaký nesplnený sen?
To si píšte, že mám a je ich mnoho.
Pavol Božík
ŠANSÓNY A INÉ PIESNE TOUR
Richard Müller – Michael Kocáb – Ondřej Soukup:
23.09. Liptovský Mikuláš
24.09. Ružomberok
25.09. Martin
27.09. Rožňava
28.09. Lučenec
29.09. Banská Bystrica
07.10. Senica
08.10. Trnava
09.10. Nitra
11.10. Nové Zámky
12.10. Komárno
13.10. Bratislava
18.11. Prievidza
19.11. Topoľčany
20.11. Piešťany
23.11. Žilina
24.11. Trenčín
02.12. Prešov
03.12. Poprad
04.12. Spišská Nová Ves
07.12. Michalovce
08.12. Košice
