Peter Nagy je legenda, ikona, bard slovenskej populárnej hudby. Každé z tých označení na neho absolútne sedí, ani jedno však nevyhľadáva. Je v prvom rade človekom, ktorý robí to, čo miluje a dlhé roky to robí excelentne. Kukni na to! dostalo exkluzívnu príležitosť započúvať sa do novej piesne z pripravovaného albumu Pianko, ktorý práve vyšiel. Je úžasné zistiť, že Peter Nagy stále robí príjemnú muziku, píše texty, ktoré dávajú pomyselné facky a neustále v ňom horí plameň pesničkára, ktorý dokáže nenásilne prezentovať svoje pocity a je až zarážajúce, aké sú stále pravdivé…
Vo svojej novej piesni spievate: Kam s nami tečie rieka jedovatých áut, a načo nám budú tie miliardy dát? Aby sme sa vzájomne mohli vydierať! Prečo sa neučíme žiť od zvierat? Šokovalo ma, keď sme mi spomenuli, že ten námet ste nosili v hlave dvadsať rokov. Už vtedy to bolo také zlé?
Ten nápad sa týkal nezmyselného vyvraždenia stáda žiráf, ale práve tento smutný príbeh som teraz použil ako metaforu bizarnosti doby, ktorú žijeme. Začíname sa zamotávať do vlastných zákonov a predpisov a všetko chceme vyriešiť cez internet. Miliardy dát letia vzduchom, každý všetko vie a všetko už videl, a každý na niekoho niečo vie. Utápame sa v digitálnej byrokracii, potvrdenia o potvrdeniach… a čo sme tým dokázali? Nič, len si zrýchľujeme životy do takej rýchlosti, na ktorú nie je ľudská psychika stavaná. Obrazne povedané obedujeme objednanú pizzu z pizzaexpresu, ktorú nám síce rýchlo a načas doniesli, ale je buď nedopečená, alebo spálená. Už si častokrát nemôžeme vychutnať život prirodzene pomaly. Možno ešte tak v zápche v Bratislave. (smiech)
Pieseň 50 žiráf vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v roku 1975, keď v ZOO vo Dvore Králové prišlo počas jednej noci o život takmer 50 žiráf, ktoré vystrieľali najatí poľovníci, kvôli podozreniu na slintavku, ktoré sa poriadne ani nepotvrdilo. Nad takou ľudskou ohavnosťou ostáva rozum stáť aj po tak dlhom čase. Vtedy sa to tutlalo, dnes sú však správy o týraných zvieratách na popredných miestach hlavných správ. Sú ľudia horší a horší?
Našťastie je čím ďalej tým viac ľudí, ktorí pochopili že návrat k prírode, úcta k nej, je jediná cesta ako si nepodpáliť rodný dom . Pochádzame z prírody. Zvieratá, aj trebárs tie africké žirafy, sú naši partneri na tejto planéte. Dýchame ten istý vzduch, pijeme tú istú vodu. Oni asi nikdy nepochopia, prečo musíme denne vysekávať milióny stromov, aby sme mali papier na tie svoje zmluvy, faktúry, potvrdenia a na reklamné letáky. Dnes sa naplňuje citát zoológa Josefa Vágnera: Nikdy nesplatíme zvieratám to, čo sme im dlžní.
Prečo médiá informujú prevažne o negatívnych správach? A prečo to ľudia tak žerú?
To sa aj ja znova pýtam v piesni Bufet Viola: Kde sa rodí stará známa radosť z cudzích bolestí? Hlavnou komoditou médií je informácia. Tú predávajú. A ľudia viac klikajú na správy ktoré sú negatívne. A ako dobrí obchodníci si už médiá dávno štatisticky spočítali, že negatívne správy zarábajú viac, než tie pozitívne. Tak sa píše hlavne negatívne. Občas tam ale zasvieti slniečko. Je to biznis s informáciami. To je celé.
Momentálne žijem v Nórsku a k negatívnym informáciám sa dostávam sporadicky, tu ak nie výlučne pozitívne, tak sa prezentujú skôr formálne správy. A ľudia sú tu spokojnejší. To neustále podsúvanie negatívnych správ musí aj na človeka pôsobiť negatívne. Nevytvárame si tak celkom cielene (i keď možno nechcene) agresívnych jedincov, vrahov, zlodejov?
To neviem posúdiť, to je skôr nahrávka na smeč pre psychológov. Na to nemám, nechcem mudrovať. Skôr so zdvihnutým obočím pozorujem s akou bravúrnosťou sa zmocnili internetu a hlavne sociálnych sietí ľudkovia, ktorí sa zviditeľňujú svojimi každodennými postami zo súkromia. Sú ochotní obetovať aj svoju dôstojnosť, aj intimitu svojho vzťahu s partnerom, s tým že dúfajú, že tie ich insta-posty sa zajtra objavia na titulkách. Obchod so súkromím. Už som o tom pred rokmi napísal pieseň Kamila (duet s Petrom Jandom): Ak ešte niečo cenu má, tak za koľko sa predáva obyčajná ľudská dôstojnosť? Myslím si, že počet sledovateľov takýchto postáv každodennej reality show je značne navýšený aj o ľudí, ktorí nie sú obdivovateľmi, ale napríklad cynickými pozorovateľmi. A v tom je ten paradox. Internet nerozoznáva, či je elektronický klik kladný, alebo záporný. Je to skrátka zbožňovaný KLIK. Občas mi niekto naznačí, že by som mal byť k novej dobe chápavejší a tolerantnejší. Mne sa zas páči tvrdenie, že ten kto je príliš tolerantný, ten nemá názor.
Poďme radšej k muzike, aj keď pri tej slovenskej mám v posledných rokoch pocit, že chce byť tak svetová, až je častokrát smiešna. Ako to vnímate vy?
Tú snahu mladým muzikantom nikto nemôže vyčítať. Je to ich ctižiadosť. Chcú urobiť kariéru aj v zahraničí. Nepokúsiť sa môže byť osudné, hovorí klasik. Ja to ale fakt nesledujem, tak nesúdim. Z fenoménu Amerika! som sa úspešne vyliečil, keď som bol trikrát v Amerike. Počúval som pozorne rozprávania Slovákov aj Čechov, ktorí tam dávno emigrovali, aj mladých, ktorí tam pracujú v súčasnosti. Žijem po slovensky a vo svojej malej bubline pozitívneho myslenia. Som stará škola. Píšem obyčajné pesničky. Nič zložitejšie ani neviem napísať. Som samouk na gitaru a nemám hudobnú školu. S kapelou Indigo hráme bez elektronických pomôcok , bez sequencera a rôznych poloplaybackov. Dokonca nepoužívam na koncerte ani slúchadlá in ear. A na koncertoch PIANKO je to čistá akustika, staré remeslo. Nie je nič vzrušujúcejšie, ako poctivo hrať naživo koncert, keď ti ľudia rozumejú každé slovo. Narodil som sa v Prešove, nebol vynájdený internet. Tak som lúštil texty mojich idolov (Dylan, Beatles, Pink Floyd a ďalších) so slúchadlami a s magnetofónom. Učil som sa podľa ich poézie. Aj podľa poézie Kainara, Josefa Šimona, alebo iných krásnych bláznov. Keď si niekto myslí, že sa presadí na takzvanom západe, tak tam musí odísť a žiť tam. Oni mu to už vysvetlia, ako sa to robí. A možno sa to aj naučí a presadí sa. V minulosti, čo si spomínam, to boli Ian Hammer, alebo gitarista Ivan Kral, ale jednoduché to určite nemali. No dnes sú to legendy.
O to viac sa teším, že legendy ako vy stále tvoria a stále to má srdce a dušu. Skúsite mi vysvetliť, prečo keď počujem vaše nové piesne, alebo trebárs nového Grigorova, mám pocit, že som v raji a z tých súčasných umelcov sa mi častokrát ježia chlpy na rukách (ale nie vzrušením)?
Už šiesty rok nevlastním televízor, neviem kto je kto, okrem starých mien z mojej generácie muzikantov. A to ma tým pádom oslobodzuje od odpovede na túto zložitú otázku. (smiech) Čo sa mňa týka, mám radosť, keď sa mi podarí pieseň na tému, ktorú ešte nikto nenapísal. Možno aj preto 50 Žiráf.
Pieseň 50 žiráf je súčasťou nového albumu Pianko. Ten nadväzuje na vaše minuloročné, mimoriadne úspešné rovnomenné turné. Vznikala nahrávka rovnako so sláčikarmi z Národného divadla a Slovenskej filharmónie? Aká je koncepcia albumu? Sú na ňom vaše klasiky v novom kabáte, plus novinka 50 žiráf, alebo ide o nové pesničky?
Namixoval som výber zo známych piesní a z balád, ktoré som predtým takmer nikde nehral. Bolo mi ľúto, že v dobe, keď vládol Slovenskom dancefloor si nikto, okrem skalných, nevšimol pieseň Nad nami zomrel skladateľ. Je venovaná všetkým umelcom, ktorí neboli vypočutí. Takže na CD Pianko sú aj Zákony hada, Poďme sa zachrániť, Psi sa bránia útokom, Poslednýkrát. A k tomu balady Milenci na snehu, Bufet Viola. Na jar by som chcel dotočiť druhy diel albumu. S novinkami narábam opatrne. Mám veľa piesní, ktoré neboli vypočuté. Tak to vnímam.
Odpustite mi prosím tu otázku, ale ak by som to bral ako kruh, tak na jeho začiatku bolo pesničkárstvo, teraz je to pianko. Symbolicky by sa dalo povedať, že kruh sa uzatvára, žánrovo by to sedelo. Povedzte mi prosím, že je to iba náhoda…
Hovoríte presne. Máte ma zmapovaného J . To je príjemné zistenie a vážim si to. Osobne si myslím, že spevák by nemal nudiť, preto vždy premýšľam, ako to spraviť trochu inak. Mám svoje predstavy a sny a podľa toho to musí byť. Inak to pre mňa nemá význam. Takže konečne sa neponáhľam, robím si veci podľa mojich predstáv. Nemusím mať za každú cenu ambície napísať a nahrať hit. Preto som vymyslel projekt PIANKO. Len pomaly. To je moja sloboda. Ja nerozoznávam presné žánre. Mám rád, keď je koncert alebo album žánrovo bezhraničný. Preto sme sa s Milanom Adamcom a Pavlom Bartovicom pustili do experimentov v piesni Zákony hada na trochu indický spôsob, alebo pieseň Parfémy s francúzskou vôňou. Pre mňa je to vzrušujúce ohýbať tú ženskú menom Pesnička.
Po viac ako 35 rokoch na scéne, na ktoré obdobie pôsobenia na nej spomínate najradšej?
Na obdobie keď sme s kapelou hrali až 25 koncertov mesačne. Neexistoval internet ani mobily. Nebolo treba reklamné kampane. Stačil jeden plagát na dverách športovej haly. Žili sme iba hudbou. Cvičili sme aj na hotelových izbách, vždy doobeda pred koncertom. Aranžovali sme spolu pesničky a tešili sa z každého koncertu. Spával som na zadnom sedadle auta a ráno na hoteli som mal problém si spomenúť v ktorom meste som sa zobudil. Nádhera. Bohémsky život ako vyšitý. Ale ja som si vždy vedel zariadiť svoj život tak, aby som žil svoj sen. Takže žiadne nostalgia nad rozliatym detstvom. Teraz žijem najkrajšie roky. Pretože mám publikum, ktoré dozrieva so mnou. Vidím to podľa komentov na facebooku.
Minuloročné koncerty PIANKO boli fantastické a zožali obrovský úspech. I preto tento rok chystáte pár vianočných koncertov s názvom Vianočné pianko. Aká bude ich koncepcia?
Pre mňa je záväzné, aby sa to ľuďom páčilo, aby sme sa aspoň na chvíľu stretli tam pri Nemých Jazerách… oni už vedia, čo to znamená.
Keď už sme pri vianočných koncertoch, čo tieto sviatky znamenajú pre vás?
Konečne ticho, vypnutý mobil a nedotknuteľnosť môjho sveta.
Pavol Božík
Peter Nagy o pár dní vyráža na sériu koncertov PIANKO po Slovensku, ale i do Čiech, kde si ho na základe odozvy na minuloročné slovenské koncerty doslova vyžiadali samotní fanúšikovia. Rovno k nim privezie i horúcu novinku, CD Pianko, na ktorom prináša známe piesne, ale i tie, ktoré nerezonovali éteru, no fanúšikovia ich milujú, v pianko verziách.
Peter Nagy Vianočné Pianko Tour 2018:
21.11. Zlín (CZ), Kongresové centrum
22.11. Skalica, Dom kultúry
25.11. Praha (CZ), Palác Žofín
27.11. Šamorín, MsKS
28.11. Bratislava DK, Zrkadlový háj
29.11. Dubnica nad Váhom, Mestský Dom kultúry
02.12. Zvolen, Dom kultúry Podborová
03.12. Ružomberok, Dom kultúry Andreja Hlinku
04.12. Brezno, Dom kultúry
10.12. Prievidza, Art Point / kino Baník
11.12. Bratislava, Stredisko kultúry BNM
