Podľa Jany Kirschner Láska neumiera

Kam letí vietor, čo dvíha prach a čo skrýva rieka v belasých hmlách? To sú otázky, ktoré vyslovuje Jana Kirschner v úvode svojej novej piesne Láska neumiera. Titulnú skladbu k očakávanému seriálu Slovania zložila speváčka spoločne so svojim partnerom a producentom Eddiem Stevensom a okrem nej v piesni spieva aj Štefan Štec.

Priznám sa, že zo začiatku som si nevedela úplne predstaviť, ako by som mohla hudobne a bez pátosu preniknúť do obdobia Slovanov. Keď ma oslovila Wanda Adamík Hrycová, producentka seriálu Slovania, už niekedy v decembri 2019, cítila som, že mi vkladá do rúk veľkú zodpovednosť a zároveň príležitosť. Myslím, že na chvíľu vo mne skrsla aj istá pochybnosť, či by túto pieseň mala spievať ženská interpretka. No na druhej strane som práve v tom videla istú príležitosť ako prelomiť predsudky a očakávania a prijala som to ako výzvu. Na jar minulého roku som v Londýne premýšľala ako sa spojiť s touto časťou našej histórie. Po niekoľkých mesiacoch uvažovania nad tým, čo nás spája, som pochopila, že sú to práve asi tie úplne základné otázky, pocity a emócie, prezradila autorka titulnej piesne Jana Kirschner.

Spolupráca so Štefanom Štetcom vznikla v mojej hlave už dávno predtým než som bola oslovená napísať titulnú pieseň k seriálu Slovania, pretože môj muž Eddie Stevens produkoval pre Štefana nádhernú skladbu Duje Vitor, ktorá potom hrala v našej domácnosti dlhé týždne. Pre mňa je jeho hlas dôležitým prvkom celej skladby. Bez neho by pieseň Láska neumiera nebola úplná. Preto som veľmi rada, že sa Štefanov hlas v pesničke objavil. Priniesol jej nielen rovnováhu ale aj akúsi potrebnú zemitosť. Som veľmi rada, že takýto hlas u nás máme, teší sa zo spolupráce s úspešným rusínskym spevákom Jana Kirschner.

Jednotlivé scény videoklipu sa točili v najväčšom prímestskom parku v Európe – v kráľovskom Richmond Park-u. Počas jeho nakrúcania si Jana okrem štandardnej role speváčky a herečky, vyskúšala aj niekoľko nových povolaní, keďže jej manažérka, režisér a producentka klipu museli ostať v Bratislave.

Najskôr som bola produkčná, potom kostymérka a nakoniec, pri tom ako som ráno o pol ôsmej vystupovala z taxíka, som sa od kameramana dozvedela, že on natočí presne to, čo chcem, takže sa zo mňa nachvíľu stala aj režisérka. Mala som asi 100 metrov na to,  aby som si v hlave rozložila, čo komu poviem. Forman zo mňa asi nebude, ale bola to skvelá skúsenosť a som za ňu nesmierne vďačná, neskrýva nadšenie Jana Kirschner.