Štefanovi Štecovi učarovali rómske ľudové rytmy. Nový singel Festival síce spieva v slovenčine, no priam z neho srší temperament a lá slávny Boban Markovič. Napokon, skladba vychádza z dvoch rómskych piesní, ktoré majú pôvod v Srbsku a v Rumunsku. Rómska tradičná kultúra Štefana nadchýna a ako sám hovorí, práve tradičné rómske hudby v minulosti na dedinách dávali formu nielen rusínskym melódiám.
Už niekoľko rokov navštevujeme skvelý tanečný tábor vo Východnej, ktorý nesie názov Rozhybkosti. Iniciátormi sú kamaráti a výborní tanečníci, ktorí aj účinkujú v klipe k piesni Festival – Vlado Michalko a Fredo Lincke. Práve tam sme sa prvýkrát učili rómske tance zo Slovenska a Rumunska. Lektorom, ktorí nás to učili, hrala originálna rómska hudba a to na mňa urobilo veľký dojem, pretože táto hudba a tance sa nielen vyučovali cez deň, ale zneli aj celú noc pri ohni. Bolo to naozaj silné. Aj keď už nie som pravidelným účastníkom a lektorom tohto tábora, stále som mal potrebu zachytiť túto jedinečnú atmosféru v nejakej pesničke, vysvetľuje Štefan Štec.
Jedna je z oblasti v Rumunsku v okolí obce Szászcsávás a druhá, ktorá tvorí základ piesne, je rómska skladba zo Srbska. Poznal som ju v pôvodnej verzii od Marka a Bobana Markoviča. Práve tieto rómske skladby sa stali námetom a podkladom pre vytvorenie Festivalu, ktorý má oslavovať všetky folklórne festivaly, na ktoré sme sa už nesmierne tešili a ktoré nám chýbali. Moji muzikanti sa snažili hrať tradičným štýlom. Hlavne hra rómskych muzikantov z Rumunska je totiž veľmi špecifická. Sú tam presné štýlové postupy, ktoré robia charakter tejto hudby. Tým, že sa títo hudobníci ocitli aj na festivaloch u nás na Slovensku, naši kapelníci mali možnosť ich sledovať doslova priamo v teréne. Čo však inovovalo túto skladbu sú naši hostia a kamaráti na dychových nástrojoch Mário Gappa Garbera a Pavol Jeňo, dodáva Štefan Štec.
Tradičná rómska hudba je pre mladého umelca zdrojom energie. Navyše, má pocit, že v dnešnom rozhádanom svete sa treba spájať – aj prostredníctvom umenia. Slovenský text pesničky preto nie je náhodný. Jeho autorom je Martin Mihalčin, líder prešovskej kapely Heľenine oči.
