Pre bežného človeka (teda i pre mňa) je zrejme celkom neuchopiteľné to, akým peklom si musela prejsť Zuzana Smatanová, kým vytvorila tak nádherný, až nadpozemský album, akým je Rozprávač. Vyzliecť sa úplne donaha a podeliť sa s tajomstvami všetkých komôrok vlastnej trinástej komnaty, to chce obrovskú 
odvahu. A navyše urobiť to tak, aby to bolo prijateľné umenie a nie parafráza na vlastnú tragédiu, to už s tým umeleckým darom treba naozaj vedieť narábať. A Zuzana to vie!
Milan Markovič s radosťou rozpráva vtip, že zatiaľ, čo Ján Ámos Komenský bol učiteľ národov, on bol učiteľ náhodou. Veľmi rád parafrázujem jeho výrok, zvlášť v umeleckej sfére sa dá ohýbať veľmi často. Niekedy s poriadnou dávkou irónie, inokedy veľmi seriózne. Ten druhý prípad je vlastne i spevácka kariéra Zuzany Smatanovej. Sama rada rozpráva, že do speváckej, dnes už zabudnutej súťaže Coca Cola Popstar sa prihlásila vlastne iba preto, aby samej sebe dokázala, že spievať vie. Keď ju ohlásili za víťazku, cenu seriózne posunula Petrovi Adamovi (tuším), ktorý skončil na druhom mieste. Svoje predsavzatie si splnila a vraj ju museli dlho presviedčať, aby sa spevu venovala profesionálne.
Už prvou nahrávkou (singlom), Tam, kde sa neumiera, rodáčka spod Súľovských skál dokázala, že Slovensko má svoju Alanis Morissette. V prvom rade však každou jednou platňou dokazovala, že ani zďaleka nie je iba speváčkou náhodou, ale priam naopak, je jednou z mála, ktoré o sebe môžu hovoriť ako o speváčke vo všetkých významoch toho slova. Smatanová totiž nielen tvorila, ale i spievala celou svojou Zuzou, dokázala precítiť a presvedčivo interpretovať to, o čom píše a úprimne, málokedy je úprimnosť medzi spevákom a fanúšikom tak ozajstná, ako v prípade Zuzany Smatanovej.
Až päť zo siedmych albumov jej vyšlo vo vydavateľstve Sony Music. Po tom piatom (Dvere, 2011) nasledovala sedemročná prestávka. Nie, Zuzana neprestala tvoriť ani spievať, len nemala potrebu vydávať. S albumom Echo sa, doslova na prvé počutie, vrátila iná Smatanová. Voľná, slobodná, ničím neviazaná, do ničoho netlačená. Výmena producenta Mariána Kachúta (vo všetkej úcte k jeho odvedenej robote) za Mareka Rakovického bola počuteľná od prvého momentu a do tvorby speváčky priniesla absolútne svieži vietor. Echo bol dovtedy jednoznačne najlepší Zuzanin album.
Nasledovalo päť rokov a to sme už v súčasnosti. V posledný októbrový deň minulého roku vydala Zuzana Smatanová album Rozprávač. Pri hre s číslami by sme pokojne mohli hovoriť o šťastnej sedmičke, keby…
S príchodom Rozprávača Zuzana Smatanová veľmi poľahky, no o to dôraznejšie odkrývala predošlé roky svojej vlastnej existencie, ktoré v žiadnom prípade nepatrili medzi najšťastnejšie roky speváčky. Nemám dôvod to tu rozoberať na drobné. Speváčka, čo chcela, k tomu povedala a na domáce pomery toho povedala naozaj hodne. A kto chce, v dnešnej dobe (žiaľ) poľahky dostupného internetu si každý vygoogli čo chce. Pre mňa osobne nie je až tak podstatné to, čo Rozprávačovi predchádzalo, ako to, aký Rozprávač vo výsledku je. I keď, bohužiaľ, bez toho prvého, by to druhé zrejme nikdy nevzniklo. Minimálne nie v takom rozsahu.
Traduje sa, že umelec je najkrehkejšia osobnosť. Zavrite oči a spomeňte si okamžite napríklad na jedného jediného umelca, ktorý odišiel na druhú stranu síce nedobrovoľne, i keď tomu v podstate dosť dopomohol. Ako dlho trvalo kým ste si spomenuli na mená ako Kurt Cobain, Michael Hutchence, či Chandler Bing, teda Matthew Perry. Smrti každého z nich (a mnohých ďalších) predchádzala nejaká dráma. Avšak to, čo v konečnom dôsledku z takej drámy vzišlo, teda to, čo urobili predtým, než odišli, sa stalo nesmrteľným.
V domácich pomeroch je takým bezpochyby Rozprávač Zuzany Smatanovej. Našťastie, jeho vzniku síce predchádzali životné drámy, ašak, opakujem našťastie, neskočili sa konečným absolútnom. Speváčka priznala, že pri tvorbe piesní na svoj nový album stála veľmi nebezpečne na kraji veľmi hlbokej priepasti a k tomu, aby do nej definitívne spadla, nechýbal možno už ani celý povestný posledný krok. Duša umelca (a môžete sa tomu výrazu rehotať koľko chcete, ale je to tak) je veľmi krehká a stačí veľmi málo, aby sa rozbila na kúsky ako porcelán, ako to Zuzana Smatanová spieva v jednej zo svojich nových piesní.
Práve Zuzana Smatanová by o tom vedela rozprávať. A aj rozpráva! Presne preto jej nový album dostal názov Rozprávač. Je to hádam najúprimnejší slovenský album, aký som kedy počul. Nahrať platňu, na ktorej pomedzi riadky sloh jednotlivých piesní dáva speváčka a autorka na tácke samú seba doslova a do písmena absolútne nahú, pred zverinec poslucháčov a kritikov, to dokáže iba človek, ktorý to prežil a je v podstate vyrovnaný s tým, čo bolo a presvedčený, že s tým, už dokáže pracovať, napriek všetkému má v sebe upratané a uvedomuje si, že najviac, čo z toho môže vyťažiť je, že o tom bude rozprávať, čím možno následne dokáže pomôcť niekomu inému.
Slovo Zuzany Smatanovej má široký záber a ak by jej rozprávanie pomohlo hoc iba jednému človeku, je to ako opätovné objavenie sa soli v tej rozprávke, v ktorej je nad zlato. Zuzana Smatanová je na novom albume až mýtická, no v konečnej podstate je až strašidelne surová. Speváčka a autorka má neuveriteľný dar rozprávať o tom, čo prežila až nadpozemsky, rozprávkovo, mýticky. A je to tak čarovné, že nové piesne Zuzany Smatanovej sú ako tajomné lesy ešte tajomnejších svetov, v ktorých sa človek stratí a ak nenájde rýchlo pomoc, je cesta späť ťažká, ba temer nemožná a je viac než pravdepodobné, že začne cítiť špecifický zápach prichádzajúcej Smrti. Áno, aj o tom Zuzana spieva.
Zuzana má dar rozprávať tak, že z toho vyčarila desať emočne mimoriadne silných príbehov. Nie sú to iba obyčajné piesne o láske, stratenom a nájdenom šťastí, či o tom, že ak nevládzeš, máš pridať a bežať. Ostatne, Zuzana Smatanová nikdy nebola prvoplánový autor. Ako som už spomenul. Máloktorý interpret je k svojmu poslucháčovi tak úprimný ako práve Smatanová. Treba to iba vedieť uchopiť a pochopiť.
Ibaže Rozprávač doďaleka prekračuje všetko, čo doteraz speváčka napísala, zaspievala, nahrala. Sú to jej pocity, jej (ne)malé drámy, zúfalstvá, nádeje, radosti, smútky, ale i svetlá na konci tunelov, a to všetko dohromady robí z Rozprávača niečo, ako keď prvý raz vidíte napríklad Hobita, ktorý vás berie do svojho sveta, o ktorom viete, že je neskutočný, ale je vymodelovaný tak, že máte dojem, že skutočný je. Rozprávač Zuzany Smatanovej je rovnaký. Nádherný, emočný, dojemný, plný nádeje, ale na druhej strane ho počúvate s obavami, aby sa to celé skončilo dobre. V podstate, pre Zuzanu Smatanovú osobne sa to dobre skončilo a vďaka tomu sa to viac než dobre skončilo i pre poslucháča.
Je to jeden z tých albumov, ktoré ja osobne volám šafranové, pretože sú tak vzácne. Verím na ňom speváčke úplne všetko a priznávam, že ma pri jeho počúvaní aj po mesiacoch od vydania stále mrazí. A napokon, nielen textovo. Hudobne i produkčne je nahrávka na svetovej úrovni. Zuzana prekvapuje, že elektronické prvky si nahrávala sama, výnimočnosť Martina Valihoru, či Martina Gašpara, ktorí na nahrávke spolupracovali, je neodškriepiteľná a i vďaka nim znie Zuzana Smatanová tak, ako nikdy doteraz. No a potom obal. Bez štipky cynizmu… mňa ten obal vrhol do éry Jany Eyrovej a istým spôsobom je taký i obsah nahrávky. Jednoducho dokonalý, do poslednej bodky dotiahnutý koncept, z ktorého sa s veľkou istotou stáva klasika vo svojom žánri.
Platňa vyšla ako dvojalbum, pričom druhý disk je komplet Zuzaniných najväčších hitov, respektíve piesní, ktoré sa dostali do éteru intenzívnejšie než iné, pretože speváčka aj (alebo opäť) novinkou Rozprávač dokázala, že všetky jej piesne sú veľké. Chvíľu som ten proces nechápal, prečo takáto kombinácia nového a starého, ale napokon usudzujem, že Zuzana tak jednou kompletnou kapitolou svojho umeleckého života uzatvára niekoľko predošlých menších a pomyselne zaťahuje oponu za prvým dejstvom. Nádejam sa, že čoskoro začne dejstvo ďalšie a teším sa na jeho príchod. I keď, naozaj sa netreba ponáhľať, pretože s Rozprávačom si v prípade Zuzany Smatanovej vystačíme veľmi dlho a radi. Snáď, ak niečo, tak taký drobný sen, že mať Rozprávača (ale i ten tucet plus 1 hit) na vinyle, by bolo exkluzívnou bodkou za touto historickou udalosťou.
Pavol Božík
90%
