Szidi Tobias je jednou z najvýraznejších slovenských herečiek i speváčok. Jej hlas je nezameniteľný, divadelné predstavenia, v ktorých hrá sú vypredané a jej komorné koncerty doslova hladia. Úspešná je doma na Slovensku, i v susednom Česku. Tam okrem iného naspievala niekoľko nezabudnuteľných piesní autorskej dvojice Petr Hapka a Michal Horáček. Doma na Slovensku bude mať na Jednotke RTVS premiéru druhá séria úspešného seriálu Tajné životy (premiéra v nedeľu 5. februára o 20:25 hod, pozn. autora), v ktorom hrá jednu z hlavných úloh. V Divadle Astorka, v ktorom pôsobí, mala iba pred pár dňami premiéru hra Letmý sneh. Szidi Tobias poskytuje rozhovory veľmi sporadicky, pre Kukni na to! urobila exkluzívnu výnimku. Ďakujeme!
Dobrý deň Szidi, ako sa máte?
Ďakujem. Dobre. Mám voľno a za sebou koncert v Prahe. Bol to hrejivý pocit, keď sme si po koncerte ďakovali. Drahí Pražané stáli, tí, čo nám dali perinu a prikryli našu muziku v začiatkoch.
Tá otázka nie je iba zo slušnosti, ale prišla celkom prirodzene po vzhliadnutí upútavky na pokračovanie úspešného seriálu Tajné životy, kde hráte jednu z hlavných postáv. Akým smerom sa bude uberať jej príbeh?
To vám neprezradím, to sa nerobí. Bola to však dobrá práca s režisérom Jankom Sebechlebským, ktorého mám rada. Štáb bol dobre zladený, nič mi nechýbalo, nič ma nerozptyľovalo. Naozaj, dobrá práca. Ďakujem im dodatočne za prípravu a profesionálne podmienky.
V slovenskej seriálovej produkcii sa veľmi neobjavujete, prečo ste svojho času kývli práve na Tajné životy?
Tajné životy sa netočia rýchlo. V rýchlosti a pri šetrení peňazí vznikajú hlúposti, ktorými sa nemáme čo chváliť. Treba robiť poriadne a poctivo. Rýchlo sa ani pes nevy to… Nič pekné a tvorivé v rýchlosti nemôže vzniknúť.
Tajné životy sú o osudoch žien, s ktorými si osud zahral nie veľmi peknú hru. Poznáte aj v reálnom živote vo svojom okolí takéto ženy?
Poznám rôzne osudy. Je to dosť smutné, ale aj také sú životy. Ľudí to myslím oslovilo pravdivou výpoveďou. Režisér sa snažil o odľahčenie a vniesť do mojej postavy aj humor. Kde-tu sme ho spoločne našli. Dúfam, že to diváci postrehnú.
Majú to ženy u nás ťažšie, ako v iných krajinách?
My sa nemáme zle. Vieme byť silné a samostatné. Osobne by som bola možno šťastnejšia, keby som z okna domu videla na more. Odgúľať náš dom k moru :-). Niektoré iné ženy by zas zamenili svoj domov pri mori s mojou záhradou. Stále niečo chcem. Snívam. Som však spokojná a šťastná, pretože mám zdravé deti. To máme všetky ženy – matky kdekoľvek na svete asi spoločné. Zabezpečiť šťastie svojim deťom.
Môže takýto, mimoriadne citlivo, presvedčivo a pravdivo nakrútený seriál ženám pomôcť?
Môže im pomôcť uveriť, že to musia chcieť zmeniť predovšetkým ony.
Vy sama tiež nemáte za sebou najlepší rok. Nečakaný odchod vášho manžela Petra Lipovského, následne sa bulvár v neľahkom období zameral na vášho syna, ako ste tieto ťažké momenty zvládali?
Bulvár bude živený, dokiaľ sa bude ľuďom páčiť čokoľvek, o čom môžu trúsiť reči. Klebetiť, ohovárať, ublížiť. Skutočnú pravdu aj tak nerozpoznajú.
Prepáčte, ale musím sa o tom zmieniť. Keďže sledujem vašu spevácku cestu, prvá vec, čo mi po prvotnom šoku prišla do hlavy, keď som sa dozvedel, že váš manžel odišiel, bola pieseň Smutná. Z toho textu ma zamrazilo a mrazí ma dodnes. Je tak neskutočne skutočný. Písal ho Peter už v čase, keď bol chorý?
Napísal aj to, čo sa stalo potom. Písal prorocké texty.
Priznám sa, že ma veľmi potešilo, keď ste napriek všetkému v decembri odohrali v Bratislave vianočný koncert. Kto vás zažil, vie, aké silné sú to emócie. Osobne som vás videl asi päťkrát a nikdy nemám dosť :-). Sú pre vás vystúpenia, nazvime to liekom?
Možno sú liekom pre vás. Sme pre vás aspirin. Prepáčte, ak to vyznieva sarkasticky. Som naozaj rada, ak to tak je. Pre mňa sú to piesne môjho muža. Naše.
Pracujete v dabingu, hráte v divadle, točíte v televízii, spievate. Čo z toho máte najradšej?
Muziku. Tá ma ťahá najviac. Potom divadlo, film, postavy, role, ktoré sa dajú dobre zahrať. Meniť, stvárniť iné, priblížiť ich sebe aj iným.
Presne si spomínam, ako som vás prvý raz zaregistroval. Bolo to vďaka vášmu hlasu. Moja matka slzila pri televíznej mini sérii Navždy Julia a tam ste dabovali mrchu Martu Montiniovú a podľa mňa ste svojim hlasom dali tej postave viac, než samotná herečka. Je váš netuctový hlas vašou najväčšou devízou?
To je vzácne dedičstvo po mojej mame. Všetko mám od nich. Som verná kópia oboch mojich rodičov. Celý život som ich napodobňovala. Ich šarm, vkus, názory. Rada som sa na nich dívala. Boli veľmi pekní a vzbudzovali rešpekt. Zdedila som po nich mnoho. Hravosť, humor, silu, prejavy lásky, priamosť i vzdor.
Potom prišiel Chlap z kríža, rocková pesnička z filmu Fontána pre Zuzanu 2. Zrodila sa vtedy speváčka Szidi Tobias?
Pavol Habera prišiel za mnou do divadla po predstavení Kazimír a Karolína, opýtať sa, či by som túto pieseň do filmu neskúsila naspievať. Niekde tam to vlastne začalo. Končila som práve VŠMU.
Váš spevácky prejav zaujal i legendárnu autorskú dvojicu Hapka – Horáček. Aké ste mali pocity, keď vás prvý raz prizvali k spolupráci?
Bolo to ohromné. Bola som šťastná, bála sa, mala som pred nimi veľkú trému. Snažila som sa dokázať im, že si ma vybrali dobre, že sa nezmýlili.
O tom, ako vás Michal Horáček učil češtinu sa tradujú historky. Rád hovorieva, že vás prízvuku síce nikdy nezbavil, ale že ten prízvuk je tak neskutočne sexy, že do spolupráce s vami išiel s nadšením. Aký bol učiteľ?
Michal Horáček povedal ešte toto: Být dobrou šansoniérkou znamená být napůl blbá zpěvačka, napůl blbá herečka. To je vtipnejšie.
Napokon, čeština už pre vás nie je žiadnou prekážkou. Myslím, že sa to zlomilo Vánoční koledou, v ktorej okrem iného spievate skladbu Ja bdím. Tú milujem asi najviac, pretože Coca Cola vlak mi príde ako neskutočná recesia na vianočnú komerciu. Pociťujete to rovnako, alebo v tom treba hľadať nejakú inú myšlienku?
Nič sa touto piesňou nezlomilo. Prepáčte, som na to citlivá, priam popudlivá. Moja čeština nebude dokonalá nikdy, je však tolerovaná a prijatá, tak, ako je. Cvičila som ju, aby znela česky. Naozaj som ju veľa cvičila. Coca Cola vlak je pieseň o Coca Cola vlaku.
Na zatiaľ poslednom albume Jolanka máte aj pieseň Hore nohami, ktorá poukazuje na to, v akom bláznivom svete žijeme. Sledujete politické dianie na Slovensku, alebo to ide mimo vás?
Nie, málokedy. Frustruje ma to. Oberá o pokoj. Ak aj niekto z politikov zasvieti, buď začne s ostatnými neskôr viť, alebo ho uštvú. Málo múdrych. Musím však uznať, že sa je načo pozerať. Spleť tvárí a hlasov v televízii je pre mňa, pre herečku veľmi dobrá štúdia.
Nikdy vás nenapadlo odísť zo Slovenska? Myslím že napríklad v Prahe by vás prijali s otvorenou náručou…
Nie. Milujem juhovýchodné Slovensko odkiaľ pochádzam a juhozápad, kde žijem. Rovinu, polia, Dunaj. Máme krásnu, pestrú krajinu. Milujem celé Slovensko.
Pracujete aj na nových pesničkách? Bude vôbec možné nájsť textára, ktorý by vám písal rovnako dobré texty? Pretože, úprimne si myslím, že váš manžel vám písal texty rovno na telo…
Áno, áno a áno. Ďakujem za otázku a neskôr vám piesňami poviem viac.
Odskočme si ešte na chvíľu k divadlu. Myslím, že vašou domovskou scénou je stále Divadlo Astorka, aj keď sa pred časom hovorilo o tom, že tento ansámbel opúšťate a odchádzate do Národného divadla. Ako to dopadlo?
Bola som tam na skok. Ďakujem riaditeľovi Divadla Astorka Vladovi Černému, že ma zobral späť. Priznám ale, že mi zo SND chýbajú Milka Vášáry a Richard Stanke.
V čom vás môžu na doskách, ktoré znamenajú svet momentálne fanúšikovia vidieť?
Iba pred pár dňami mala v Astorke premiéru nová hra Letmý sneh v réžii Juraja Nvotu. Je to adaptácia rovnomenného románu Pavela Vilikovského.
Jedným z neoddelileteľných žánrov divadelného kumštu je i muzikál. Vy ste výborná speváčka. Ponuky do muzikálu ste nedostali?
Muzikály ma nebavia.
Pavol Božík
