Nekonečných päť rokov čakania sa skončilo. Po prvých dvoch ochutnávkach v podobe singlov Zvony a Kraftwerk In Saint Tropez prichádzajú Tata Bojs s dlhoočakávaným novým albumom. Štúdiovka s poradovým číslom 10 dostala názov Jedna nula, obsahuje desať piesní (z toho jedna má part I a part II) a Tatáči na nej pracujú s konceptom jednotiek a núl v rôznych významoch i súvislostiach. Prvých 300 fanúšikov, ktorí si na supraphonline.cz album predobjednajú, dostanú CD aj s podpismi kapely. Milovníci vinylov sa dočkajú albumu vo verzii gramofónovej LP platne na jar budúceho roka.
Na názve sme sa zhodli až v samotnom závere dokončovania albumu. Mali sme veľa variant, ale nakoniec nám Jedna nula pripadal najvhodnejší, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prepája sa tu viac rovín významu. Samozrejme to reflektuje fakt, že ide o náš desiaty radový album, ale ešte dôležitejšia sa nám javí symbolika kontrastu, ktorá je na albume latentne prítomná v textoch i hudbe. Číslice nula a jedna idú síce v číselnom rade hneď po sebe, ale v podstate nula tu predstavuje nič a jedna niečo, čo je skrytý odkaz na niektoré úryvky textov, napríklad v piesňach Velký třesk, Vlasní brácha alebo Minoritní. Navyše názov obsahuje i symboliku princípu binárnej sústavy a digitalizácie, ktorá je v našich životoch stále viac prítomná. No a v neposlednom rade je z vyslovenia názvu cítiť i pocit víťazstva, ktorým vždy dokončenie albumu pre akúkoľvek kapelu bezpochyby je, vysvetľuje Milan Cais tradične do detailu premyslený koncept.
Môj najobľúbenejší nepoužitý názov bol Brnky brnky prasata, zvláštny pozdrav, ktorým nejaký – bohužiaľ nepodpísaný – fanúšik zakončil svoj hatemail, ktorý nám láskavo zaslal. Malo to v sebe viac poézie, než si myslel! Ale netuším, aký by sme k takému názvu urobili obal, premýšľa Mardoša. Naopak názov Jedna nula sa premietol do obalu krásne – Milan Cais s využitím moderných digitálnych technológií a pomocou scanneru premenil členov skupiny na jednotky a nuly.
Keď som premýšľal o vizuálnom stvárnení albumu, ako najlepšia a najfotogenickejšia mi prišla téma pesničky Vlasní brácha. Je o genetickom inžinierstve a snáď i trochu o samote. Môžeme si nechať vyrobiť z vlasu (preto Vlasní brácha nie vlastní) dvojníka, svoj klon, proste brácha alebo ségru a samota je preč. Zhodou okolností som sa nedávno zoznámil s ľuďmi z ČVUT z odboru kybernetiky, a konkrétne bratmi Michalom a Martinom Kotkovými sme sa nechali nascanovať 3D scanerom a na 3D tlačiarni vytlačili svojich malých dvojníkov. Trochu ako mal pan Tau, ak si ten seriál ešte niekto pamätá. Ten proces bol taký zaujímavý, že som niektoré prípravné fázy použil ako hlavný vizuálny zámer celého bookletu. Je to skutočné formálne prevedenie členov Tata Bojs na jednotky a nuly. Aké symbolické, vysvetľuje Milan Cais.
Množstvo priestoru má na Jedna nula okrem spomínaných tém i typická tatáčovská ľahkosť, vtip, irónia a zvuková farebnosť s ich charakteristickým rukopisom. Jedným z takých kúskov je trebárs hitová, z koncertov už fanúšikom známa Minoritní, náladou veľmi veselá pieseň s mrazivo ironickým textom, ktorý skladbe dodáva určité napätie, ktoré má kapela dlhodobo rada. Gro textu nie je v tomto prípade refrén, ale slogan, ktorý uzatvára každú slohu: väčšina z nás sa niekedy ocitne v menšine. Je to celkom lapidárny, takmer až banálny výrok, ale na druhú stranu úplne pravdivý. Až matematicky. Niekedy si hovorím, že čím viac nespochybniteľných pravdivých výrokov, tým menej hatemailov, komentuje to Mardoša.
Do podobnej kategórie ako Minoritní možno zaradiť i singel Kraftwerk In Saint Tropez, tanečnú pecku 220 Travoltů či mardošovskú textovú slovnú hračku Spolek holek. Na albume nechýba ani pilotný singel Zvony, ktorý v lete znel veľmi často z rozhlasového éteru. Samostatnou kapitolou je skladba, v ktorej sa ako veľmi špeciálny hosť objavuje Emma Smetana. Tajemství je veľmi intímna pesnička, ktorá zo mňa vypadla, ani neviem ako. Zaujímavé na tom možno je, že od tej chvíle, čo som chalanom prvý raz pustil demo, neprešla už žiadnym aranžérskym zemetrasením, čo sa nám často nestáva. Viac-menej zostala vo verzii, ako bola nahodená. Od začiatku sa mi tam motala francúzština, ktorá tomu dodáva podľa mňa ešte viac tajomstva. Z tej atmosféry cítim retro nádych a veľa som pri tom myslel na Gainsbourgovské duetá s B.B. alebo Jane Birkin. Myslím, že Emma to pochopila výborne, dopĺňa Milan Cais.
