Keď som v roku 1988 prvý raz počul pieseň Petra Nagya, Kto sme (vznikla oveľa skôr, po prvý raz však vyšla až na albume Peter Nagy v Štúdiu S), nevedel som pochopiť, o akom svete to vlastne spieva. Mal som vtedy 14, ružové okuliare a dojem, že ľudia sú ľuďmi.
Aj v kontexte nedávnych pražských udalostí, ale i momentov, ktoré sa udiali (v nedávnej) minulosti (či už u nás, alebo kdekoľvek inde), začínam o tom, že ľudia sú ľuďmi, častokrát pochybovať. Želám nám preto všetkým, aby sme v novom roku konečne pochopili, kto sme, a že bez tolerancie, rešpektu a vzájomnej úcty to systematicky dotiahneme tak akurát do pekla. Zaznie to ako fráza, ale všetkým želám, aby bol rok 2024 plný iba dobrých správ.
Pavol Božík
