Tublatanka je istota uprostred chaosu

Svoj dvanásty štúdiový album vydala partička okolo Maťa Ďurindu ešte vo februári minulého roku. Fakt, že aj po roku a pol z neho dokážu stále expedovať plnohodnotné single svedčí o tom (parafrázujúc názov albumu), že Tublatanka je istotou uprostred chaosu.

Históriu kapely netreba nejako zvlášť rozoberať. Natiahli si kroje, zahrali a (pomyslene) zvíťazili. Veľmi rýchlo sa z neznámych hudobníkov stala legenda. V kronike ich existencie by sme našli radosti (profesijné) i tragédie (osobné) a to všetko prepojené ohromnou silou a najmä chuťou Maťa Ďurindu vstať po každom údere osudu (Horváth, Černý – odchod z legendárnej zostavy, Dubán – dobrovoľný odchod na druhú stranu) a ísť so svojou karavánou ďalej.

Ak by sme kariéru Tublatanky rozdelili, povedzme na dve časti – albumy nahrávané v zostave Ďurinda – Horváth – Černý a to, čo bolo potom, je album Uprostred chaosu obrovským oblúkom ohromujúcim návratom k absolútnym koreňom Tublatanky, čo z neho robí jedno z najväčších hudobných prekvapení nielen v životopise kapely, ale v histórii porevolučnej slovenskej muziky vôbec.

Presne si spomínam, ako som si z kníhkupectva, kde sa občas objavila i nejaká tá platňa, vo svojom čase priniesol domov vinyl prvého albumu Tublatanky. Traja muzikanti v krojoch v mojich rodičoch evokovali kvalitnú ľudovú veselicu, keďže som ich však poznal z televíznych relácií bolo mi jasné, že kvalitnú určite, ľudovú ani náhodou… i keď časom ich hity vlastne zľudoveli.

Bolo to famózne obdobie, kedy Tublatanka vniesla do socpopu niečo nové, dovtedy istým spôsobom zakázané. Ďurindovci vtedy akoby zvestovali nádej v zmenu na iné (zámerne nepíšem lepšie) časy. Po roku 1989 sa veľa vecí zmenilo a prežili len tí najlepší. I Tublatanka. Na istej kvalitatívnej úrovni a na hnacom motore najznámejších hitov sa vždy, keď mali pocit, že majú čo povedať, pripomenuli novými skladbami. Seriózna práca.

Ibaže potom prišiel album Uprostred chaosu a dovolím si tvrdiť, že keby bola trochu iná doba, existovali by televízne hudobné relácie a hitparády a rádiový manažéri by boli ochotní hrať každý nový singel, zarobila by si Tublatanka na ďalšiu výbušnú etapu svojej kariéry. V tejto šablóne porovnávania môžem spokojne povedať, že od čias Volania divočiny Tublatanka nevydala tak fantastický album, ako je Uprostred chaosu. Ibaže ja si dovolím tvrdiť, že Tublatanka tak dobrý album nevydala od čias Žeravého znamenia osudu.

Keď som prvý raz vložil vinyl nového albumu na tanier gramofónu, poznal som z neho iba dovtedy publikované single. Inú možnosť na jeho počúvanie som nehľadal a hoci cesta vinylu za mnou sem, do Nórska bola dlhá, rád som si počkal a dobre som urobil. Uprostred chaosu je totiž zostava piesní, ktorá pripomína najlepšie časy slovenskej legendy.

Dynamika, energia (samozrejme, pozitívna), aranžmány, Ďurindov spev a Ďurindovej texty tak prekvapivo dobré, že som sa rýchlo pozeral, či sa náhodou nevrátil k spolupráci maestro Sarvaš (a veruže aj, aj keď nie primárne na celý album). Navyše i po technickej stránke je platňa nahratá výborne, vo výsledku to v bedniach znie hutne a presvedčivo, presne ako tie pôvodné nahrávky z osemdesiatych rokov. Je absolútne neodškriepiteľné, že Ďurindovci si nahrávanie užívali naplno a celú tú energiu následne prostredníctvom 15 piesní prenášajú k poslucháčom.

Na albume v podstate nie je vata. Vinylová verzia vyšla na dvoch vinylových platniach, čo je pri takom množstve piesní úžasné, pretože to nijako neovplyvnilo technickú kvalitu. Prvý vinyl by sa dal bez mihnutia oka označiť za the best. Ostatne, temer všetky doteraz vydané single sú na ňom a keby Tublatanka chcela, môže z každej jednej piesne na prvej platni urobiť plnohodnotný singel. A ten druhý vinyl v podstate v ničom nezaostáva.

Uprostred chaosu je tá pravá Tublatanka. Poriadna gitarová nakladačka, gitarové aranžmány v pesničkách sú neskutočné a naozaj pripomínajú najlepšie časy kapely. Pristihol som sa pritom, že už pri prvom počúvaní vinylu som sa viac a viac tešil na ďalšiu pieseň. Je to strhujúce. Je to Tublatanka v tej najlepšej forme. Dá sa počúvať dookola a neomrzí. Ani na moment. Naopak. Je to neuveriteľne chytľavé, texty majú silné odkazy, ale samozrejme nechýba ani láska. Tá platňa má všetko. Chytľavé halové opusy, ktoré dokážu búrať steny, ale i srdcervúce dojáky, ktoré k rockerom neodmysliteľne patria. A čas určite ukáže, aká nadčasová je platňa Uprostred chaosu.

Tejto Tublatanke som uveril absolútne všetko. Je to ohromný zážitok. Tublatanka je v pozícii, kedy môže prísť s čímkoľvek a tí ortodoxní fanúšikovia to prijmú. Ibaže toto hravo presvedčí i tých, ktorí sa rokmi možno našli v inej hudbe, alebo len prestali Tublatanku počúvať. Ale toto môže osloviť i úplne novú generáciu poslucháčov. Tak ako mňa v rokoch osemdesiatych. Tak akosi som sa v tých časoch ocitol opäť. Nie, nie je to dehonestujúce konštatovanie. Práve naopak. Pre mňa to boli ohromné a nezabudnuteľné časy detstva a dospievania, ktorých súčasťou nepochybne bola Tublatanka. A taká, ako si ju z tých čias pamätám, sa vrátila späť doprostred chaosu. Tak akosi kolotoč dní, o ktorom Tublatanka na svojom ostatnom albume spieva. Vzácne!

Pavol Božík
90%