Vydavateľstvo Opus uzatvára aktuálne kompletnú kolekciu obnovených reedícií skupiny Tublatanka, ktoré sú obohatené aj o texty. Po debutovom albume Tublatanka, a následných Skúsime to cez vesmír a Žeravé znamenie osudu, ktoré vyšli v predchádzajúcich mesiacoch, prichádzajú na pulty tri ďalšie štúdiové albumy tejto rockovej legendy: Nebo – Peklo – Raj, Volanie divočiny a Poďme bratia do Betlehema.
Svoj štvrtý radový album Nebo – Peklo – Raj nahrala skupina Tublatanka v klasickej zostave (Ďurinda, Horváth, Černý) v roku 1990 v Jevanoch pri Prahe. Album pôvodne vyšiel vo vydavateľstve Supraphon. Nahrávanie albumu sme chceli mať mimo rodnej Bratislavy, akoby na výlete v Čechách a tak sme nahrávali v štúdiu Ladislava Štaidla v Jevanoch, ktoré nám dohodilo české vydavateľstvo Supraphon blízko pri Prahe, kde sme chodili po nahrávaní na pivo, prechádzky a užívali si Prahu. V štúdiu bola dobrá atmosféra, často sme žartovali so zvukárom, že konečne sa tam nahráva rocková hudba, pretože vždy tam spieval len Karel Gott, ktorý v štúdiu nahral štrnásť albumov, spomína na nahrávanie Maťo Ďurinda a ešte dodal pikošku: Raz som dostal chuť nahrávať gitarové sóla v noci. Poriadne som si vyšťavil gitaru a robil veľký hluk, mysliac si, že štúdio je odhlučnené. Ale ráno prišiel Láďa Štaidl, že mu už volala polovica obyvateľov dediny, keďže bolo počuť zo štúdia veľký randál. Poprosil ma, aby som už v noci nenahrával.
Hlavnú autorskú dvojicu Ďurinda – Sarvaš doplnil v štyroch piesňach ako autor hudby aj basgitarista Paľo Horváth. Je to typická, rockovo úderná a nezameniteľná Tublatanka s hitmi ako Démon pomsty a predovšetkým Matka. Rocková balada Matka sa stala hitom aj vďaka videoklipu, do ktorého som pozval svoju mamu, pretože pieseň som napísal z úcty k nej. Mama video natáčala v skorých ranných hodinách o pol piatej ráno, v malom domčeku v Bratislave. S kameramanom čakala na východ slnka a na syna, ktorý bol občas zlý a chodil neskoro ráno domov, poznamenal Maťo Ďurinda k videu piesne.
Zaujímavosťou je, že obal albumu Nebo – Peklo – Raj sa fotil tak, že fotograf postriekal tváre a telá členov skupiny rôznymi farbami a neskôr ich použil aj na pieskové duny okolo nich, aby vytvoril atmosferickú fotografiu. Bola obrovská horúčava a naše telá a tváre obalené farbami sa na slnku roztápali. Bolo to neznesiteľné fotenie v tej horúčave. Najťažšie to znášal bubeník Ďuro Černý, ktorý sa tešil len na to, kedy to konečne skončí. Hneď po fotení sme skočili do blízkeho jazera, aby sme sa schladili a zmyli zo seba všetky farby, pridáva úsmevnú príhodu líder kapely.
Ďalší, piaty štúdiový album Tublatanky, Volanie divočiny, vyšiel v roku 1992, a to naposledy v klasickej zostave Maťo Ďurinda, Pavol Horváth a Juraj Černý. Nahrali ho v štúdiu Vaša Patejdla, ktorý si často chodil do štúdia vypočuť, čo kapela postupne nahrala a niektoré nahrávky spolu aj rozoberali a rozprávali sa o nich. Všetky piesne až na jednu, skomponoval Maťo Ďurinda, avšak väčšinu z nich tentokrát otextoval Miloslav Láber alias Whisky, frontman skupiny Slobodná Európa. Ja sa vrátim, S tebou a najmä Spálená láska sú najväčšími hitmi tohto albumu. K piesni Ja sa vrátim sme urobili videoklip v centre Bratislavy aj s našimi fanúšikmi. Bolo to pred obchodným domom Prior na Kamennom námestí. Ďuro Černý sa zhostil réžie klipu, keďže študoval réžiu na VŠMU a želal si do videa zábery z helikoptéry, ktorá sníma panorámu Bratislavy od centra mesta pozdĺž rieky Dunaj až k hradu. S kameramanom Pavlom Horečným sa im podarilo vybaviť helikoptéru na jednu hodinu za veľmi dobrú cenu a tá nám potom lietala nad hlavami počas hrania piesne, opisuje Maťo Ďurinda vznik klipu.
Poďme bratia do Betlehema je jedinečný vianočný album bratislavskej rockovej skupiny z roku 1993. Album pripravili a nahrali Maťo Ďurinda a Juraj Černý s celou plejádou hostí (napríklad Bratislavský detský zbor) a spojili na ňom zdanlivo nespojiteľné – tradičné ľudové vianočné koledy s hutným a pre skupinu charakteristickým rockovým zvukom. Vznikol tak ojedinelý album, ktorý má dnes plnohodnotný punc legendy.
Pred prípravami a nahrávaním vianočných piesní na album Poďme bratia do Betlehema odišiel zo skupiny basový gitarista Paľo Horváth a tak sme ostali s Ďurom v Tublatanke len dvaja. V štúdiu som musel zobrať do rúk basgitaru a nahrať všetky basové linky v piesňach, spomína Maťo Ďurinda a pokračuje milou príhodou: Odmalička sa mi páčilo veľké vitrážne kruhové okno na kostole Dómu sv. Martina v Bratislave a želal som si, aby bolo na obale tohto vianočného albumu. Spolu s našim fotografom Klinkom sme si išli pýtať povolenie na jeho fotenie za pánom kostolníkom a pánom farárom a uistili sme ich, že fotografiu vitrážneho cirkevného okna použijeme s dobrým úmyslom na obal vianočných kolied a ponúkli sme aj menšiu finančnú podporu pre kostol.
