Po dvoch rokoch a vrelo prijatých prvých dvoch nahrávkach pozýva Supraphon na ďalšie pokračovanie úspešnej reedičnej cesty naprieč vynikajúcimi albumami legendárneho českého hudobníka Vladimíra Mišíka. Pri príležitosti 35. výročia vydania prichádza na rad album Vladimír Mišík, ETC… 3.
Rovnako ako predchádzajúce počiny, aj táto reedičná novinka vychádza v novom remasteri na 180 gramovej LP platni, CD i digitálne. Reedícia zaujme už tradične skvelým hudobným obsahom. To však nie je všetko. Zaujímavosťou je tiež obal z dielne grafika Karla Halouna, upravený z jeho vlastnej 35-ročnej predlohy, ktorú navyše dopĺňa i kedysi cenzúrou zamietnutý originálny návrh titulky s neskôr zmeneným poradím skladieb.
Väčšie množstvo skúšok, glosuje lakonicky Vladimír Mišík svoju prvú asociáciu na tretí radový album, ktorý vznikol v období uvoľňujúcich sa pomerov a zrušeného zákazu jeho vystupovania v roku 1987. Okrem niekoľkých zmien v zostave ETC…, ktorú vtedy tvorili huslista Jan Hrubý, violoncellista Jaroslav Nejezchleba, klávesista Petr Skoumal, gitarista Stanislav Hrubeš, basák Vladimír Kulhánek a bubeník Pavel Skala, je pre tento album signifikantná tiež pomerne zásadná zmena zvuku. Predošlý poloakustický rockfolk totiž vhodne doplnili a ďalej rozvíjali vtedajšie moderné vymoženosti ako rozličné efekty a tiež syntetizátory, ešte pred pár rokmi s predstavou ETC… nezlúčiteľné.
Zostava muzikantov bola hudobným vkusom pestrá, ale vymýšľanie piesní, aranžmánov a melódií nás bavilo. Tak dobre. Za seba som mal pri nahrávaní trochu výhrady ku zvuku bicích, ale väčšina bola za. Ten zvuk bol, holt v tej dobe trendy, hovorí s úsmevom bard, ktorý ovplyvnil nejednu generáciu domácich muzikantov.
Na zmene zvuku mal veľký muzikantský i autorský podiel Petr Skoumal. Výrazná a svojbytná osobnosť českej scény, autor melódií do divadelných inscenácií, večerníčkov, filmov, projektov C&K Vocalu, Luboša Pospíšila a Michala Prokopa. S domácou rockovou a folkovou scénou bol síce v určitých súvislostiach spätý, ale až dovtedy rozhodne nie ako člen kapely jazdiaci od mesta k mestu.
Vieš, čo obnáša big beat? spýtal sa ho Mišík radšej vopred. Práveže neviem, tak to chcem skúsiť, píše k tomuto spojeniu hudobný publicista Jiří Černý vo svojej dobovej sleevenote, ktorá je i súčasťou aktuálnej reedície. Sám Vladimír Mišík dodáva: Mal som pocit, že Petra bavilo byť bigbíťákom. Mám na mysli muziku i občasné párty po koncertoch… atď. Napokon ale nemal silu vydržať ono časté cestovanie, ktoré je pre muzikantov v podstate nutnosťou. Nič to ale nemení na tom, že Petr bol skvelý parťák plný humoru a výborný hudobník.
Ako to už pri Mišíkových albumoch býva, dôležitou kapitolou sú i texty. Tie v prípade Trojky, ktorá je prvým albumom, kde boli slová piesní súčasťou bookletu, dodali Jiří Dědeček, Pavel Šrut, ale došlo tiež na Josefa Kainara a Václava Hraběte. Je podivuhodné, ako prirodzene sa v závere viažu na poéziu Dědečka a Šruta oba texty Kainarove i posledný a najkratší, vlastne dospev, Hrabětov Tma stéká do kaluží, píše Jiří Černý v spomínanej sleevenote, kde sa ďalej tiež dočítame: Vieš, ono to má mať akoby súvislosť s tým Dobrým ránom na začiatku. Že by bolo pekné, keby človek, keď si to dopočúva, mal chuť vrátiť sa zase k tomu Dobrému ránu, povedal Vláďa Mišík, keď som sa ho tak na ledačo pýtal. Ale to chce vlastne každý, kto niečo nahrá, uškrnul sa sám nad sebou…
