Česká skupina Slza má nový singel nazvaný Bouře. Novinka prináša surovejšie a energickejšie prvky, než na aké boli fanúšikovia doteraz zvyknutí. Táto Slza určite netečie iba po povrchu.
Obaja hudobníci Petr Lexa a Lukáš Bundil nechali voľný priebeh svojim emóciám a rozprávajú o tom, čo sa možno teraz deje v hlavách mnohých. Zámerom videoklipu k piesni bolo vystihnúť skľučujúci pocit samoty. Bouře je prvou ukážkou z novej etapy skupiny, ktorá stále intenzívnejšie pôsobí ako živý organizmus, stále viac sa otvára novým vplyvom a ďaleko viac sa zaoberá obsahovou zložkou, bez toho aby rezignovala na hitový potenciál. Autorom väčšiny textov pripravovaného albumu je spevák Petr Lexa. Na novom albume Slza spolupracovala s anglickým producentom Oliverom Somom.
Minulý rok na jeseň som prvýkrát zažil taký zvláštny emočný stav. Akoby som v jednej chvíli vnímal tie najsilnejšie obavy a strach z niečoho, čo vlastne nie je. Triasol som sa, tĺklo mi srdce a zvnútra ma zvierala fyzická bolesť. Je to zvláštny pocit beznádeje a človek nevie, či to zmizne za pár minút, hodín alebo dní. Stalo sa to práve v čase, keď som mal na stole rozpracovaný text, ktorý mal byť spočiatku o niečom úplne inom, ale všetko sa to tak nejako zišlo, že som ten pôvodný text zahodil a napísal úplne nový, v ktorom som opísal práve tú vnútornú búrku, opísal spevák Petr Lexa vznik piesne, na ktorej texte spolupracoval s rešpektovaným ostravským autorom, textárom a divadelníkom Jiřím Krhutom.
Búrka vznikala viac ako pol roka a všetko okolo nej začalo na horách. Niekoľkokrát do roka jazdíme na týždeň alebo dva na nejaké kľudné miesto, kde nás nič neruší a kde sa môžeme sústrediť len na skladanie muziky. Vlani na jeseň sme takto boli v zrube v Krkonošiach a hudba k Búrke vznikla práve tam, zaspomínal gitarista Lukáš Bundil.
Režisér Matěj Říha si pre vznik videoklipu zvolil priestory starých kasární, ktoré majú symbolizovať bezmocnosť, stiesnenosť a strach. Nakrúcanie bolo naozaj akčné. Pripadal som si tak trochu ako Tom Cruise, keď ma hneď o ôsmej ráno pri prvej scéne priviazali na reťaz a zavesili zo stropu hlavou dole. Zdesenie prišlo, keď po pár minútach, kedy som už vôbec necítil nohy, všetku krv som mal v hlave a pred očami len hmlu, režisér zvolal, že dobre, naskúšané máme, ideme na ostro, spomína teraz už s úsmevom spevák Petr Lexa.
