Trh s vinylovými platňami prežíva už dlhší čas (pre mnohých) prekvapivú reinkarnáciu. Pre fanúšikov kvalitného zvuku a tiež pre zberateľov je vždy dobrá správa, keď sa na vinylových platniach (väčšinou vzhľadom na nejaké výročie) objavia už kultové tituly. Tento týždeň (v piatok) vyjdú hneď dva, kultové dokonca z celosvetového pohľadu, ktorých interpreti sa neskôr stretli aj pri spoločnom duete. Spomenieme však aj oveľa mladšie nahrávky, i domáce, ktoré sa objavili na tomto formáte pred pár dňami, či týždňami. A hoci toto nie je klasická recenzia, práve čas najlepšie zhodnotil, že všetko toto sú tituly, ktoré sú nadčasové a aj po rokoch si zaslúžia stopercentné hodnotenie.
Tina Turner: Foreign Affair
Vydavateľstvo: Warner Music
V sólovej kariére Tiny Turner má táto nahrávka poradové číslo sedem a vo svete vyšla zhruba dva mesiace predtým, než u nás a vo východnom bloku padol komunizmus. Následne, keď náš rozhlasový éter a televízne obrazovky prevalcovala svetová hudobná produkcia, hit The Best z tejto platne bol najhranejšou piesňou tej doby (zrejme nielen) u nás (i keď málokto vie, že rok predtým túto pieseň na svoj album Hide Your Heart bez väčšieho úspechu nahrala i Bonnie Tyler), pričom jeho atak na éter východného bloku mal nepochybne ohromný vplyv na následný úspech platne v Európe. Pre Tinu Turner totiž táto nahrávka a hlavne singel The Best znamenal zlom na starom kontinente, kde sa album okamžite katapultoval na prvé miesto hitparád vo Veľkej Británii, Nemecku, či Švédsku a na čele európskej predajnosti zotrval rovné štyri týždne. Zatiaľ, čo v Amerike sa platni darilo menej než predchádzajúcim nahrávkam speváčky, v Európe to bol triumf a to i vďaka ďalším piatim singlom, okrem iných i Don´t Wanna Lose You, či Steamy Windows. Pôvodný plán pripomenúť si nahrávku veľkolepo tu bol už v roku 2019, teda na tridsiate výročie jej vydania, ale niečo sa udialo pri výrobe a oprava sa nestihla v potrebnom termíne. V roku 2020 vydanie zabrzdila pandémia a momentálne sa Foreign Affair vracia v remastrovanej podobe nielen na vinylovej platni, či dvojdiskovom CD vydaní, pričom druhý disk prináša v prevažnej miere remixy. Luxusná verzia v zberateľskom boxe ešte navyše ponúka ďalšie dve CD so živými nahrávkami, inštrumentálkami, či novoobjavenou (doteraz nepublikovanou) demo nahrávkou hitu The Best a DVD so záznamom dobového koncertu.
Eros Ramazzotti: Dove c’è musica
Vydavateľstvo: Sony Music
Na jar roku 1996 aj k nám dorazil siedmy album Erosa Ramazzottiho. Meno tohto interpreta, ako i jeho mnohých ďalších talianskych kolegov u nás ani náhodou nebolo neznáme a zarezonovalo hneď po jeho víťazstve na festivale SanRemo v osemdesiatych rokoch, kedy talianska muzika bola jednou z mála západných produkcií, ktorá dostala priestor i v našom socialistickom éteri. Albumy týchto interpretov ste síce v predajniach s platňami nekúpili, ale ich pesničky z rádia zneli. Keď sa k nám napokon v deväťdesiatych rokoch začali dostávať i kompletné nahrávky, nebolo to žiadne prekvapenie. Album Dove c’è musica prišiel po o tri roky staršom, mimoriadne úspešnom albume Tutte storie a mal v podstate dve úlohy. Potvrdiť pre Erosa Ramazzotitiho status najpredávanejšej exportnej hviezdy Talianska a konečne ho trochu zbaviť nálepky lámača ženských sŕdc, pričom v ženských dušiach víťazil práve vďaka silným baladám. Dove c’è musica napokon prináša prvý raz v Erosovej kariére trochu dynamickejší materiál, viac rýchlejších pesničiek, pričom romantické texty ostali. Okrem titulnej piesne album priniesol ďalšie dva hity. Pieseň Piu bella cosa spevák venoval svojej vtedajšej manželke, modelke Michelle Hunziker a skladbu L´aurora zas svojej prvej dcére, ktorá sa narodila niekoľko týždňov po vydaní albumu. Len v spevákovom rodnom Taliansku sa z nahrávky predalo jeden a pol milióna kusov, ďalšie státisíce potom v ďalších krajinách Európy i celého sveta. Následne sa ikona talianskeho popu rozhodla rekapitulovať a na nový album sme si popri kompilácii najväčších hitov a živej nahrávke museli počkať až do roku 2000, kedy vyšiel album Stilelibero, s ktorého koncertným prevedením sa spevák s veľkým úspechom a nie naposledy zastavil i na Slovensku. Aktuálne vinylové vydanie nahrávky Dove c’è musica vychádza pri príležitosti štvrťstoročia od jej pôvodného vydania. Zvuk je pochopiteľne remastrovaný, obal plný zaujímavých dobových informácií a fotografií a farba vinylu korešponduje s nádherným rajským modrým obalom pôvodného CD. Nielen pre zberateľov na vinyle vyšla tiež španielska verzia kultovej nahrávky.
Szidi Tobias: Jolanka
Vydavateľstvo: Pavian Records
V prípade ďalšieho prírastku do zbierky (staro)nových vinylov sa nebudeme baviť o tridsať či dvadsaťpäť rokov starom projekte, ale s číslom sedem sa vieme pohrať aj v tomto prípade. Nie, Jolanka nebola siedmym albumom Szidi Tobias, v tomto prípade je tým číslom šestka. Ibaže pôvodne vyšla Jolanka na CD v roku 2014 a to je magických sedem rokov. Práve po takomto dlhom čase prichádza zrejme najveselší album Szidi Tobias aj na vinylovej platni a bezpochyby sa na domácej scéne bavíme o nezabudnuteľnom zážitku. Jolanku totiž šansoniérka s nezameniteľným hlasom venovala svojej mamičke, ktorá ju vraj dlhé roky prosila, aby nahrala album, pri ktorom by si zatancovala. Ako by však asi znel tanečný šansón? Existuje také niečo? Dá sa niečo také vytvoriť? Už vtedy, po prvom vypočutí bolo jasné, že Szidi Tobias nielenže svoju vtedajšiu platňu po mamičke pomenovala, ale vďaka excelentným hudobníkom, s ktorými dlhé roky spolupracuje, jej splnila aj prianie o zatancovaní si. Je to možné a to hneď niekoľkokrát. A famózne je, že toto nie je iba platňa o láske, ale speváčka na nej prvý raz poslucháčom naservírovala i svoj zmysel pre humor, keď siahla po vtipných textoch, prostredníctvom ktorých buď glosovala vtedajšiu spoločenskú situáciu (Hore nohami), alebo naozaj netradične vyučovala cudzie jazyky (Hát, to je taký). Je to už sedem rokov, avšak dodnes si pamätám na koncert, na ktorom speváčka predstavila piesne z albumu Jolanka, ktoré naživo, s jej sprievodným slovom zneli excelentne. A musím sa priznať k jednej veci. Keď Szidi Tobias v roku 2001 vydala svoj prvý album Divý mak a vydavateľstvo sa ho snažilo podporiť singlom O verande, bola už Szidi Tobias etablovaná divadelná i filmová herečka, či dabérka, pričom najmä vďaka jej jedinečnému a nezameniteľnému hlasu ju spoznávali diváci i poslucháči. Asi i preto som si myslel, že Divý mak bude iba jej splneným snom a ďalšie albumy sa objavovať nebudú. Ochotne priznávam, že som sa mýlil a naozaj sa z toho teším. I z jej speváckych úspechov v Česku, kde fenomenálny básnik a textár Michal Horáček o Szidi Tobias hovorí ako o najsexy hlase, aký kedy počul. Verím, že Szidi už pracuje aj na nových piesňach a po tomto vinylovom prekvapení a zatiaľ poslednom výbere piesní z predošlých platní na CD, sa čoskoro dočkáme novej nahrávky. A ten čas si pokojne nechám spríjemniť vydaním všetkých predošlých platní speváčky na vinyle.
Johanka z Arku
Vydavateľstvo: Warner Music
K skladateľovi Ondřejovi Soukupovi chovám absolútny obdiv a rešpekt. Myslím si, že keby sa narodil niekde inde, znamenal by v hudobnom svete rovnako veľa, ako napríklad Quincy Jones. Ibaže Ondřej Soukup sa narodil v Československu a tak sa on i jeho autorská a producentská genialita museli pasovať s mnohými polenami pod nohami. Ale na druhej strane, spomínate si, ako českí interpreti v čase socializmu radi parazitovali na zahraničných pesničkách? A vypočujte si tie, ktoré v tom období skladal Ondřej Soukup a poľahky pochopíte, ako už vtedy vytŕčal z davu. Po revolúcii mohol naplno rozprestrieť svoje umelecké krídla a doslova uletieť. Keby nebolo jeho, nebolo by dnes Lucie Bílej, z ktorej v roku 1992 urobil vďaka svojej muzike a textom vtedy ešte manželky Gabriely Osvaldovej kráľovnú popu. Pretože práve Ondřej Soukup jej poskytol to najsvetovejšie, čo dovtedy ukrýval pre výnimočnú príležitosť, Gabriela Osvaldová napísala texty, ktoré boli na hony vzdialené popevkom ako Horší než kluk, Mně se stýská, či Neposlušné tenisky a hlavne sa im z hrdla Missariel Lucie Bílej podarilo vytlačiť všetko, čo sa dalo. Soukupa obdivujem, ako inteligentne reaguje na postoj speváčky k ich dvadsaťročnej spolupráci (ak chcete naštudujte si v českých bulvárnych plátkoch kauzu o vydaní vinylu ich najlepších skladieb), bez ktorej by proste Lucie Bílá nebola. Muzikál Johanka z Arku je tiež výsledkom ich spolupráce. Ondřej Soukup s Gabrielou Osvaldovou sa rozhodli napísať koncom deväťdesiatych rokov Lucii Bílej muzikál priamo na telo. A tiež priamo na dosky divadla Ta Fantastika v pražskej Karlovej ulici, kde sa odohrávalo všetko zásadne v (nielen) umeleckom živote slávice. Dielo malo premiéru na konci marca roku 2000, režisérsky ho vypiplal nebohý Jozef Bednárik a na všetkých zúčastnených kritici písali ódy. Kto videl naživo, vie o čom je reč. S Lucii Bílou alternovala Bára Basiková, v ďalších naštudovaniach sa pridali aj Lucia Šoralová a Iveta Bartošová. Zo štúdiových nahrávok, ktoré existujú, vyšla pred pár týždňami vinylová kompilácia Johanka z Arku – najlepšie momenty a bonusy. Na titulku bol síce použitý pôvodný obal s Lucií Bílou, avšak nie celý výber je zostavený z totožnej CD kompilácie, ktorá vyšla v roku 2000 pri príležitosti premiéry. Posledná, teda štvrtá strana prináša i niekoľko bonusov, ktoré potešia hlavne zberateľov a muzikálových nadšencov. Ondřej Soukup pre toto špeciálne vydanie totiž poskytol i nahrávky zo španielskeho a amerického naštudovania muzikálu, teda piesne spievané v španielčine a angličtine a tiež najväčší hit muzikálu, baladu Most přes minulost v duetovom prevedení Báry Basikovej a Lucie Šoralovej. Prvé tri strany dvojvinylu sú nádhernou spomienkou na silný umelecký zážitok a tá posledná potom prekvapením, ktoré nadchne i tých, ktorí si mysleli, že už ich v spojení s týmto muzikálom neprekvapí nič. Už samotné vinylové vydanie je však láska na prvý pohľad a následne i na prvé počutie.
Petr Hapka & Michal Horáček: Mohlo by tu být i líp
Vydavateľstvo: Universal Music
Na záver bonbónik a zároveň diamant československej tvorby. Keď sa v roku 1987 objavil album Potměšilý host od Hany Hegerovej, ktorý autorsky vyskladala dvojica Petr Hapka a Michal Horáček, iba málokto tušil, že to nebude ich jediný spoločný projekt. Že sa v tej nahrávke spojilo geniálne trio bolo jasné od začiatku, ako i to, že tá nahrávka bola od začiatku odsúdená stať sa kultovou, ale mnohí si (najmä v tej dobe) mysleli, že každý z autorov sa vráti k svojej práci. Hapka prevažne k skladaniu filmovej hudby a Horáček k písaniu textov pre českých spevákov. Ešte predtým než sa strihali ostnaté drôty, práve táto dvojica dokázala, že sa veci menia k lepšiemu. Málokto by totiž predpokladal, že v tuhom direktívnom režime by mohol vyjsť taký album, akým bola kompilácia V penziónu Svět. Samozrejme, famózna Hapkova hudba, ale k nej texty, s ktorými povestní komunistickí povoľovači museli mať podľa mňa problém ich vôbec pochopiť a k tomu umelci, ktorými režim častokrát pohŕdal a svoju silu dokazoval zákazom ich vystupovania. V penziónu Svět však exceluje najmä práve zakazovaný Michael Kocáb, ktorý si to tam užíva S cizí ženou v cizím pokoji a Richard Müller odtiaľ posiela Milostný dopis Haně Zagorovej, ktorá v tom čase bola mimochodom tiež zakázaná. Album doslova zatriasol československou hudobnou scénou a piesne z neho sa hrajú dodnes. A opäť málokto predpokladal, že by to mohlo mať pokračovanie. Ale na album Citová investice sme napokon aj tak čakali dlhých osem rokov. Vrátili sa na ňom Müller, Kocáb, pripojila sa Lucie Bílá, či Daniel Landa, prekvapením bola Aťka Janoušková, ktorej Landa zakrútil krkom v pesničke Králiček Azurit. V roku 2001 (štyri roky) prichádza kompilácia Mohlo by tu být i líp. Trochu nespravodlivo opomínaná i napriek tomu, že priniesla hity ako Kocour se schoulil na tvůj klín, či Bude mi lehká zem. S hitom vlastne prišla i Lucie Bílá (Unesený), v ďalších piesňach potom spievajú Hana Hegerová, Jana Kirschner, prekvapivo, ale fenomenálne Jan Spálený a napríklad Petr Hapka pridáva svoju ďalšiu krčmovú Z fotky mé mamy kape krev (doplnil ňou kultové piesne ako Vítejte v Absurdistánu, Buřty, pivo, nenávist, či Individualita). Uznávam, že Michal Horáček na album Mohlo by tu být i líp napísal trochu náročnejšie texty, než predtým a celková podoba nahrávky vyznieva viac noblesne. Možno fakt, že ide o trochu náročnejšie počúvanie, odsunul nahrávku bokom. Po dvadsiatich rokoch ju Universal Music prináša na vinylovej platni, čím je radová diskografia tejto dvojice vydaná na vinyle kompletná. Nasledujúca nahrávka Strážce plamene už na vinylovej platni vyšla. Kudykam a Tante Cose Da Veder boli potom veľmi špecifické projekty, ktoré do koncepcie kompilácii piesní rovnakých autorov a rozdielnych interpretov nezapadajú, pretože v prvom prípade išlo o lyrikál a v druhom o jednu skladbu v podaní desiatich interpretov. Navyše, oba tituly sa (žiaľ) nachádzajú v katalógu vydavateľstva, ktoré v Čechách ani na Slovensku už príliš nefunguje.
Pavol Božík
