Vladimír Mišík, bez preháňania bard, ktorý ovplyvnil nejednu generáciu domácich muzikantov, oslávi 8. marca sedemdesiate narodeniny. Medzi gratulantmi nemôže chýbať ani Supraphon, ktorý pri tejto príležitosti vydal v piatok 17. februára vo výpravnej, jubilejnej reedícii na CD a 180 gramovom LP jeho prvý sólový album. Album, ktorému sa všeobecne hovorí Stříhali dohola malého chlapečka, patrí bezpochýb medzi skvosty domácej populárnej hudby, vyšiel v novom remastri z pôvodných pásiek.
Je to platňa založená na silnej, nie však neprístupnej osobnosti, okolo ktorej rozvíjajú nápady a atmosféru ďalší hudobníci v štúdiu, skôr priatelia než bežní hráči alebo aranžéri… Snáď práve preto, že Vladimírovi Mišíkovi nešlo pri výbere textov a hudobníkov o nič iného, než o tú jeho pravdu, máme konečne album piesní, ktoré sú nezameniteľne mestské a dnešné…, napísal okrem iného o Mišíkovej sólovej prvotine v dobe jej vydania hudobný kritik Jiří Černý.
Platňa, ktorou Mišík po účinkovaní v The Matadors, The Blue Effect a Flamengu potvrdil vlastnú skladateľskú invenciu a definitívny prechod k českým textom, sa neprekvapivo stala udalosťou roka 1976. Svoj podiel na tom mali skvelí muzikanti, ktorí sa stretli v štúdiu (sčasti zárodok neskoršej kapely ETC…, ale taktiež hostia ako C&K Vocal, O. Petřina alebo J. Stivín), ale i znamenité texty, či už Mišíkove vlastné alebo požičané od J. Kainara, P. Kopty, V. Mertu, J. Suchého a H. Žalčíka.
Nasledujúce štyri desaťročia, behom ktorých väčšina z deviatich skladieb takmer zľudovela, len potvrdili silu a nadčasovosť tohto opusu. Dosvedčujú to napokon i slová dvoch desiatok muzikantov a iných umelcov, ktorí sa v booklete teraz vychádzajúcej reedície vyjadrujú k významu albumu.
Táto platňa špeciálne pre mňa znamenala prekvapivé zistenie, že aj v tej prúserovej dobe sa tu dá vydať niečo, čo má zmysel a tiež, že Vláďa našiel pre seba úplne novú parketu, ktorú vlastne neopustil dodnes, napísal Michal Prokop. Podobne to vidí aj renomovaný bubeník Pavel Fajt: Skvelá platňa, čo pomohla prežiť tú posratú dobu. Hudobný publicista Ondřej Bezr k tomu dodáva: Je to prvý Vladov album, ktorý som celý počul, vzhľadom k svojmu veku však s istým časovým posunom, a na základe ktorého som si ho zamiloval – Jednohubkám, Chlapečkovi alebo Obelisku sa nedalo odolať.
Okrem spomínaných ohliadnutí, reedícia ponúka všetky texty k piesňam, režimom zakázané návrhy titulov, pôvodný sleevenote Jiřího Černého a aj sadu menej známych, či pre túto príležitosť nájdených dokumentárnych záberov z doby vzniku albumu. To všetko pod taktovkou pôvodných tvorcov obalu, teda fotografa Jaroslava Prokopa a grafika Karla Halouna, ktorí prispeli cennými spomienkami a aj svojimi archívmi, a sú podpísaní aj pod upravenou podobou tituliek oproti pôvodnému vydaniu.
Všetko vyššie zmienené dotvára a podčiarkuje jedinečnosť tohto albumu, ktorý bol pre mnohých v dobe vydania pomyselným svetlom v tme. Platný je však aj dnes a pre tých, ktorí onú dobu temna nezažili. V neposlednom rade je tiež poctou fenoménu menom Vladimír Mišík. Fenomén, ktorého význam dokazuje okrem zástupu poslucháčov naprieč generáciami aj nedávno skončená, veľúspešná zbierka na crowndfundingovom portáli na realizáciu dokumentu Jitky Němcové Nechte zpívat Mišíka, ktorý bude mať premiéru príznačne v deň bardových narodenín 8. marca v Bio Oko.
