V podstate mám chuť celé to odpískať jedným slovom, ale bolo by to nefér voči v globále štvorročnej práci, ktorú Michal Prokop venoval svojej tvorbe od zatiaľ posledného radového albumu Mohlo by to bejt nebe…, preloženého ešte kompiláciou (zámerne nepíšem hitov) Čas je šťastnej lhář / 1969 – 2021, ktorá vyšla v roku 2023.
Moja cesta s Michalom Prokopom začala kedysi v roku 1984 (+/-), keď sa v televíznej hitparáde Triangel objavila pesnička Kolej Yesterday. Bol to akýsi protipól proti prevažujúcej popovej tvorbe, ktorá v tom čase dominovala éteru a v prípade českých interpretov bola ešte korunovaná preberaním svetových šlágrov. Pesnička (hoci som vtedy ako desaťročný moc nechápal, o čom je text) sa vymykala všetkým vtedajším konvenciám.
Potom sa mi Michal Prokop niekde stratil a paradoxne ho do môjho života vrátili Krásny ztráty, televízna talkshow, ktorá mala niekoľko sto dielov a doslova som ju hltal. Od tej doby je už Michal Prokop neoddeliteľnou súčasťou môjho hudobného vnímania. Jeho cohenovské texty a ich interpretácia robia zo speváka na českej hudobnej scéne barda, ktorý je zárukou fenomenálneho hudobného zážitku. Ostraka, jeho aktuálna albumová novinka to dokazuje s absolútnou gráciou.
Ostraka (grécky Ostrakón) je črep hlinenej nádoby, na ktorý v starovekých Aténach slobodní občania písali meno niekoho, koho chceli na 10 rokov vypudiť z obce. Tento niekdajší nástroj ochrany demokracie proti tyranii sa v priebehu histórie premenil na jav, ktorý v dnešnej spoločnosti poznáme ako ostrakizáciu…
… praktikovať snáď možno i pre kritický názor, čo Michal Prokop odpálil hlavne v titulnej piesni. Nebol som si celkom istý, či ja môžem vôbec niečo také spievať, povedal o polemikách nad textom k piesni, ktorá napokon dala názov jeho jubilejnému desiatemu radovému albumu. Úprimne, máloktorý český spevák si môže dovoliť spievať o tom, o čom spieva Michal Prokop. Je totiž otázka, koľkým iným by sa to, o čom Prokop v piesňach spieva, dalo reálne uveriť.
Texty na album prinieslo niekoľko textárov, spevák si ich však vyberal sám. Hudobne sa na platni okrem Prokopa podieľali i štyria ďalší hudobníci, z ktorých niektorí sú o generáciu mladší, než samotný spevák. Ten súlad je neuveriteľný! Ostraka prináša všetko, čo poslucháč od Michala Prokopa očakáva. Jeho špecifický spev, výraz, ktorý dokazuje, že vie, o čom spieva, kolísanie na hraniciach žánrov a i konečný produkčný mix, ktorý Ostrake dáva hlavu i pätu a istým spôsobom vytvára závislosť. Dostal som album k dispozícií tri týždne pred oficiálnym vydaním, aby recenzia mohla vyjsť exkluzívne v deň vydania nahrávky a priznávam, že posledné dni ma Ostraka sprevádzala úplne všade.
Pilotný singel A přece ráno nasledovala titulná Ostraka s videoklipom, ktorý v prvom momente bránil venovať pozornosť piesni samotnej, tak strhujúco to bolo vymyslené. Ostraka prináša trinásť skladieb a prekvapuje tým, že Michal Prokop dokáže na jednej nahrávke priniesť blues, rock, ale i latino či hutné predsmrtné Vyrovnání, pri ktorého texte a hudobnom finiše mrazí pri každom počúvaní. V absolútnom kontraste k tomu je napríklad latino vypaľovačka V nákupáku, čo je jeden z dôkazov, že Michal Prokop môže ísť hudobne z extrému do extrému a napokon to aj tak parádne scelí svojim prejavom, hlasom i nepochybnými skúsenosťami, ktorých má 78-ročný bard nespočet.
Dnes vychádzajúca novinka Ostraka (vychádza digitálne, na CD, na vinylovom dvojalbume a e-shope Supraphonline je k dispozícii i limitovaná verzia CD a vinylu s autogramom speváka) patrí do kategórie albumov, pri ktorých tak akosi poslucháč odhaduje, že to bude stáť za to a na konci aj tak prekoná všetky očakávania. Michal Prokop je jednoducho bard, ktorý, parafrázujúc známu reklamu, je jeden z tých výnimočných, ktorý tu naozaj ešte niečo garantuje. A tak s nádejou na snad ještě pár písní sa lúčim, tak ako Michal Prokop v záverečnej piesni z pera Suchého a Šlitra, na shledanou. A mimochodom, to jediné slovo zo začiatku recenzie by bolo, geniálne!
Pavol Božík
100%
