Tento rok bol na hudobné novinky trochu chudobný. Tak vlažnú hudobnú jar, či nebohé leto si už dlho nepamätám (ak vôbec). Napriek tomu vyšlo niekoľko albumov, ktoré si treba minimálne pripomenúť. Zámerne som vybral troch interpretov a tri interpretky, na zhodnotenie, kto tento večný žensko-mužský súboj vyhrá. Aké sú albumy Cyndi Lauper, Jeana-Michela Jarreho, Janet Jackson, Aviciiho, Gwen Stefani a Ronana Keatinga?
Cyndi Lauper – Detour
Vydavateľstvo: Rhino Entertainment Company (Warner Music Group)
60%
V máji sa pripomenula pop rocková legenda, ktorej hity z osemdesiatych rokov majú v repertoári aj české speváčky a vydala… country album. Kto sleduje cestu Cyndi Lauper vie, že k tejto muzike tak akosi vždy inklinovala a 12-piesňovou dávkou country si tak akosi splnila vlastný sen. Otázkou ostáva, či ho nesplnila iba sebe. Pretože pre ortodoxných fanúšikov pop rockovej ikony bude poctivé country zrejme sklamaním. Druhá otázka je, nakoľko si týmto žánrovým počinom okrem splneného sna pootvorila i povestné zadné vrátka budúcnosti svojej hudobnej kariéry.
Jean-Michel Jarre – Electronica
Vydavateľstvo: Sony Music Entertainment
60%
Na staré kolená sa francúzsky klasik Jean-Michel Jarre rozhodol omladiť svoj repertoár a okrem programovania kláves sa pustil do tvorby elektronickej muziky. Nie sám, prizval si k tomu záplavu hostí. Napríklad Vince Clarka (Erasure), Mobyho, 3D (Massive Attack) a mnohých ďalších. Projekt, ktorý nemá už absolútne nič spoločné s tým, čo Jarre robil doteraz. Otázkou je, nakoľko týmto dokáže osloviť mladšie publikum, čo bolo zrejme zámerom . Je však celkom možné sa mu to podarilo, keďže po prvej časti The Time Machine má už Jarreho Electronica pokračovanie.
Janet Jackson – Unbreakable
Vydavateľstvo: Rhythm Nation (BMG Group)
65%
Sedem rokov potrebovala sestra nebohého kráľa popu, aby pripravila nový materiál. Album prináša 17 skladieb, rozdelený je na dve strany. Tá prvá je viac dynamickejšia, druhá je umiernenejšia, aj keď rozdiely nie sú nijako markantné. Zatiaľ, čo Janet Jackson predošlé roky bojovala s démonmi komerčnej kariéry a rozhodovala sa, či sa upíše veľkej spoločnosti a bude vydávať čo jej prikážu, alebo si to urobí po svojom, vznikla poriadna dávka materiálu, ktorá sa premenila na album, ktorý síce speváčku neposúva nikam vpred, ale zároveň ju ani nevracia vyváľať sa do prachu minulej dekády, či minulého storočia. Pre fanúšikov fajn pripomienka, novú generáciu poslucháčov to už zrejme neosloví.
Avicii – Stories
Vydavateľstvo: Avicii Music (Universal Music Group)
70%
To druhý album švédskeho DJa Aviciiho znie oveľa modernejšie, aj keď po famóznom úspechu jeho debutovej nahrávky sa môže zdať, že chlapec zaspal na vavrínoch. Z pozvaných hostí určite rezonujú Chris Martin, či Wyclef Jean. V jednej z piesní sa objavuje i Robbie Williams, ale tú na základnej verzii albumu nenájdete, tá je až v deluxe vydaní. Každá pieseň má svojho hosťa. Album priniesol už štyri single, ale ani jeden z nich nezarezonoval ako päť singlov z debutovej nahrávky True. Jasný posun vpred je síce neodškriepiteľný, ale uvidíme, čo sa bude diať ďalej. Na budúci rok Avicii ohlásil nový album.
Gwen Stefani – This Is What The Truth Feels Like
Vydavateľstvo: Interscope Records (Universal Music Group)
75%
Čo dieťa, to album, dalo by sa povedať o sólovej kariére speváčky niekdajšej kapely No Doubt Gwen Stefani. Toto je navyše pokus o odhalenie jej pravého ja. Takéto je jej hudobnej cítenie. Nie príliš veľa pozlátka, radšej viac skutočnej muziky. Nie moc divočiny, radšej miernejšie tempo. Aj preto to občas znie ako album unavenej matky. Aj keď v globále možno povedať, že Gwen Stefani dospela, myslím, že mala už aj lepšie momenty. Základná verzia albumu prináša trinásť skladieb, z ktorých sa zatiaľ urodili tri single.
Ronan Keating – Time Of My Life
Vydavateľstvo: Decca (Universal Music Group)
20%
Po štyroch rokoch od predchádzajúcej štúdiovej nahrávky a po prvom muzikálovom angažmán v muzikáli Once (áno, podľa toho filmu) sa Ronan Keating (ex Boyzone) vrátil s desiatym sólovým albumom. Jeho jubilejná nahrávka je ešte sladšia a ešte príkrejšia, ako grécke koláče, ktoré všetky chutia rovnako, len majú iné farby a iné tvary. Na Keatinga sa zniesla vlna kritiky za to, že využíva úspech sympaťákov s gitarou Ed Sheeranovského typu a vezie sa na vlne úprimných akustických melódií a piesní, ktorých zoznam ponúka jeden sladší doják o úžasnej láske za druhým. Ale chlapče, nie si už na to pristarý? Desivá predstava je, že Keating podpísal s vydavateľstvo Decca zmluvu na tri albumy, takže sladká plnka sa povalí ešte minimálne dvakrát.
Pavol Božík
